18. 10. 2016

Až deväť z desiatich Slovákov uprednostňuje bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti. Dostať sa k hypotéke a splniť si sen o bývaní však bude od nového roka o niečo náročnejšie.

Národná banka Slovenska opäť upravuje podmienky udeľovania hypoték. Chce priškrtiť kohútik bezhlavého rozdávania úverov a nekontrolovaného zadlžovania. Od nového roka by mali pôžičku na bývanie odklepnúť iba tým žiadateľom, ktorí bankové inštitúcie presvedčia, že ju dokážu splácať. Stopercentnú hypotéku, pri ktorej žiadateľ nemusí mať na účte žiadne vlastné príjmy, dostane menej ľudí. Dnes môžu komerčné banky poskytnúť hypotekárny úver vo výške 90 až 100 % hodnoty zakladanej nehnuteľnosti pätnástim percentám žiadateľov. Túto úroveň banky nesmú prekročiť. Na budúci rok dostane najvyššiu pôžičku už len 10 percent záujemcov o prefinancovanie vlastného bývania.

Zároveň budú musieť banky detailnejšie preveriť žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu budú požadovať, aby mali na účtoch finančnú rezervu. Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas to považuje za rozumné. "Suma všetkých splátok hypoték, úverov a pôžičiek by nemala tvoriť viac ako 30 % z príjmu priemernej domácnosti. Pokiaľ je táto suma vyššia ako polovica príjmu, už sa rodina dostáva do veľkého rizika. Ak sa v budúcnosti pohnú úrokové sadzby nahor, tak tieto rodiny budú najviac ohrozené," zdôraznil Ovčarik. Poistku pre ľudí vidí aj vo využití dlhších období fixácie nízkych úrokových mier, napríklad na desať rokov. "Som ich zástancom. Sme v období najnižších úrokových sadzieb a nie je predpoklad, že by nejako zásadne ďalej klesali. Je špekuláciou, ak si niekto dá kratšie fixácie s tým, že bude kalkulovať s ďalším poklesom úrokov," uzavrel Ovčarik.

Slovensko zažíva expanziu úverov na bývanie. Rok 2016 bude u nás rekordný z hľadiska počtu poskytnutých hypoték. Napriek tomu hypotéku alebo iný úver na bývanie v súčasnosti spláca len 11 % Slovákov, čo je zhruba polovica z európskeho priemeru. Slovenské domácnosti tak nie sú ešte zďaleka tak zaťažené úvermi na bývanie, ako je to bežné v západnej Európe. Viac ako tri štvrtiny Slovákov (78 %) bývajú vo vlastnom bez toho, aby v súčasnosti splácali nejaký bankový úver.

Podľa údajov ČSOB najvyššiu priemernú sumu hypotéky eviduje banka v Bratislavskom kraji, a to 79 643 eur. Nasleduje Košický kraj s priemernou výškou 56 572 eur. Tento vývoj je v súlade s priemernými cenami nehnuteľností, keďže tie sú najvyššie práve v Bratislavskom a Košickom kraji. Naopak, najnižšiu priemernú výšku hypotéky eviduje ČSOB v Banskobystrickom kraji, a to 48 517 eur.

Na prelome roka dosiahla podľa dát NBS priemerná mzda na Slovensku 902 eur a cena nehnuteľností 1279 eur za jeden štvorcový meter. Z priemerného platu si tak mohol Slovák zabezpečiť 0,71 štvorcového metra nehnuteľnosti. Z porovnania regiónov vyplýva, že z priemerného zárobku si kúpi najmenšiu plochu nehnuteľnosti obyvateľ Bratislavského kraja, a to 0,65 štvorcového metra. Naopak, najväčšiu plochu si kúpi obyvateľ Nitrianskeho kraja, a to 1,24 štvorcového metra.

text: (BK, TASR)
foto: Pixabay