Keď sa povie luxus, asi nikto na svete si nepredstaví stodolu. Lenže, tušili by ste, že aj zo starého vidieckeho statku môže vzniknúť úchvatná rodinná vila? Takýto „živý“ oxymoron sme našli v holandskej dedinke Hindeloopen. Domácim architektom z kancelárie Lautenbag architectuur sa totiž podarilo pretvoriť pôvodný dom s hospodárskym zázemím na komfortné moderné bývanie.

Predstavte si nížinatú holandskú scenériu plnú pokojne sa pasúcich frízskych kráv aj s ich typickými čierno-bielymi fľakmi. Melódia zvoncov a občasné bučanie domácim podchvíľou pripomenie históriu tohto miesta. Pôvodne tu totiž stál farmársky dom. Jeho majitelia chovali dobytok a vlastnili aj malú mliekareň, ktorá bola súčasťou statku. Nový vlastník nehnuteľnosti, ambiciózny rozhľadený podnikateľ, vedel jediné – že život v dome by sa mal odohrávať v tesnom spojení s jeho príjemným okolím.

Medzi históriou a dneškom
Snom cieľavedomého stavebníka bolo vybudovať moderné bývanie v duchu udržateľnosti a ohľaduplnosti voči životnému prostrediu, čo vyústilo do netradičného spôsobu výstavby. Nebolo to dané ani tak obmedzeným rozpočtom, ako skôr túžbou realizovať stavbu, v ktorej sa ťažisko pozornosti sústredilo na detaily, a to bez ohľadu na akékoľvek kompromisy. Aj vďaka tomu sa materiály, dokumentujúce pôvod jednotlivých častí domu, vzájomne prelínajú v harmonickom a pôsobivom celku.
Dôsledný pozorovateľ nájde v objekte zjavné stopy minulosti aj súčasnosti. Pôvodný objekt s tehlovou fasádou a rekonštruovanú stodolu spája zasklená časť, akýsi architektonický most medzi históriou a dneškom. Sklené tabule s neviditeľným rámom, ktoré tvoria východnú a západnú časť dostavby, sústreďujú zrak pozorovateľa na panoramatický výhľad do záhrady a širšieho prostredia. Jednotlivé hmoty sú zdôraznené odlišným použitím materiálov, ako sú tehla, drevo a sklo.

Ohľaduplný k prírode
Okrem toho, že na výstavbe objektu Villa Hindeloopen pracovali miestni remeselníci, z pochopiteľných dôvodov sa pri nej využili lokálne materiály, starostlivo vyhľadané v ponuke miestnych zdrojov tak, aby nebolo nutné dovážať ich na veľké vzdialenosti. Výsledkom je dom, ktorý nielen, že je zvládnutý na vysokej remeselnej úrovni, ale zároveň ekologický, energeticky šetrný a citlivo zasadený do okolitej rázovitej krajiny. Uhlíková stopa tejto nehnuteľnosti sa striktne drží na minimálnych hodnotách, pričom minimálna záťaž pre životné prostredie sa zohľadňovala nielen pri samotnom výbere a transporte materiálu, ale aj pri prepočte nákladov, ktoré stavba vygeneruje v rámci svojho životného cyklu. Veľa pozornosti sa venovalo kvalitnej tepelnej izolácii aj dostatočnej výmene vzduchu. Do fasády sú zabudované clony poháňané solárnou energiou. Starajú sa o to, aby sa počas leta dovnútra nedostávalo príliš veľa tepla a zároveň privádzajú dostatok tepla do interiéru v zimnom období.

Moderný a minimalistický
Klient mal v zadaní jasnú predstavu aj o riešení interiéru domu. Želal si, aby bol zariadený v modernom minimalistickom duchu a poskytoval mnoho priestoru na život. Nakoniec, veľkorysosť úžitkovej plochy, dokumentujú aj tri rozličné hmoty, ktoré sa na pozemku napriek rozdielnemu formálnemu stvárneniu plynulo prelínajú. V zasklenej spojovacej časti je umiestnený aj vstup do hlavnej časti domu, odkiaľ sa pokračuje do hlavnej spálne aj do spoločenskej zóny, ktorej jadro je umiestnené práve v sklenom spojovacom trakte. Tu okrem kuchyne s jedálňou nájdete aj obývaciu izbu. V pôvodnom dome je na prízemí sústredená oddychová... (Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu Stavebníctvo a Bývanie).

text: Anna Salvová
foto: Folkert Bleeker a Marc Henri Quere