V priemernej domácnosti sa približne 60 % z celkovej energie spotrebuje práve na vykurovanie. To je významná časť rodinného rozpočtu. Vykurovacie zariadenia spolu s tepelnotechnickými vlastnosťami obalu domu predstavujú dva faktory, ktoré určujú, koľko nás bude vykurovanie stáť.

 

Správnym postupom je najskôr minimalizovať tepelné straty (zateplením obalu domu, znížením nekontrolovateľného prenikania vzduchu z okolia a jeho náhrada kontrolovaným vetraním) a následne uvažovať o voľbe paliva, účinného zdroja tepla a spôsobe regulácie.

Prevádzku a efektívnosť vykurovania ovplyvňujú tri faktory, ktoré musia byť vzájomne zosúladené:
- Potreba tepla, ktorá závisí od kvality plášťa budovy priamo ovplyvňuje veľkosť vykurovacieho zariadenia. Nemenej dôležitý je aj podiel zasklenia plôch, ich orientácia a tým aj možnosti pasívneho využitia slnečného tepla.
- Voľba vykurovacích telies a spôsobu šírenia tepla do priestoru. Potrebné teplo môže byť šírené v obytných priestoroch radiátormi, podlahou, stenami a pod., vždy však optimálne bez bariér. Dôležité pri tom je, aby podiel vyžarovaného tepla bol čo najvyšší. Je to zdravšie a hospodárnejšie.
- Zodpovedajúca regulácia, zohľadňujúca vonkajšiu klímu, vnútorné tepelné zisky a požiadavky užívateľov.

 

Optimálna teplota miestností

 

Miestnosť	Optimálna teplota miestností
obytné miestnosti (obývacie izby, spálne, jedálne)	20°C
kuchyne	20°C
kúpeľne	24°C
WC	20°C
vykurované predsiene a chodby	15°C
vykurované schodiská	10°C

Pozn. pri ideálnej relatívnej vlhkosti v miestnosti 40-60 %

 

Tajomstvá tepelnej pohody

Tepelná pohoda je pocit spokojnosti, kedy človek v obytnom priestore nepociťuje ani nadmerné teplo, ani chlad. Na jej zabezpečenie je potrebné vytvoriť rovnováhu medzi množstvom tepla vyprodukovaným ľudským organizmom a jeho odvedením do okolitého prostredia (bez nepríjemných pocitov - potenia sa, resp. pocitu chladu).
Tepelnú pohodu ovplyvňuje teplota a vlhkosť vzduchu, teplota stien a intenzita prúdenia a výmeny vzduchu. Ak porovnáme reálnu teplotu vzduchu akú udržiavame napr. v spálni paneláku (často až 25 °C) s odporúčanou hodnotou 20 °C, zistíme, že miestnosť prekurujeme. Potreba prekurovania vyplýva z nesúladu faktorov vplývajúcich na tepelnú pohodu (v tomto prípade, pravdepodobne teplota stien v miestnosti).
Pravidlom optimálnej tepelnej pohody v miestnosti je, že rozdiel povrchovej teploty pevných objektov (stien, podláh, okien, dverí a vybavenia miestnosti) a teploty vzduchu by nemal byť väčší než 4 °C. Súčet týchto teplôt by sa mal pohybovať okolo 38°C. Ak je teplota povrchu steny 18 °C, stačí nám vykurovať miestnosť na 20°C a budeme sa cítiť príjemne. Ak je teplota povrchu steny 14 °C, musíme vykurovať miestnosť až na 24 °C, inak budeme mať pocit chladu.
Dôležitú úlohu zohráva aj relatívna vlhkosť vzduchu. Ako príjemnú pociťujeme, pri izbovej teplote 18 – 23 °C, vlhkosť 40 – 60 %. Pri nižšej vlhkosti sa zvyšuje odparovanie z nášho tela, ktoré sa tým ochladzuje, pri vyšších hodnotách vlhkosti sa naopak voda z tela odparuje ťažko, preto sa potíme. Vetraním sa relatívna vlhkosť zvýši ochladením vzduchu. Z tohto dôvodu je potrebné miestnosti s vlhkosťou nad 60 % (kúpeľňa, kuchyňa) pravidelne vetrať. Ohrievaním vzduchu sa relatívna vlhkosť znižuje, je preto vhodné zvýšiť ju na požadovanú hodnotu pomocou zvlhčovačov vzduchu.

 

Výber vykurovacieho systému

K voľbe vykurovacieho systému treba pristupovať individuálne. Každý objekt je jedinečný a zďaleka neplatí, že čo je výhodné pre jeden objekt bude aj pre iný. Voľbu optimálnej vykurovacej sústavy ovplyvňujú tri skupiny požiadaviek:
- Stavebné požiadavky – architektonicko-urbanistické poňatie stavby, dispozičné riešenie stavby, tepelno-technické vlastnosti stavebných konštrukcií a vonkajšie klimatické podmienky. Tieto požiadavky sú spojené s tvarom, umiestnením a s vlastnosťami použitých materiálov posudzovaného objektu.
- Požiadavky na vykurovací systém – dostupná palivová základňa, využitie vykurovaných priestorov, požiadavky na tepelnú pohodu.
- Prevádzkové požiadavky – požiadavky na prevádzku, údržbu a komfort, estetické a iné požiadavky.

 

 

Firma Junkers prichádza na trh s novou generáciou kondenzačných kotlov radu Cerapur (CerapurSmart, CerapurComfort a CerapurAcu), ktoré nahrádzajú kondenzačné kotly Cerasmart a Cerapur.

 

 

Spôsoby vykurovania

1. Lokálne vykurovacie telesá – poznáme plynové (gamatky), na tuhé palivo (kachle), prípadne elektrické. V poslednej dobe sa objavili infračervené tepelné žiariče pre domácnosti. Vykurovanie týmito telesami je vhodné v menších domoch alebo bytoch s jednou alebo dvoma miestnosťami.

2. Ústredné vykurovanie – jeden zdroj tepla (kotol), zabezpečuje teplo pre celý dom. Ústredné vykurovanie je bežné v rodinných aj bytových domoch, prípadne tam kde chceme kombinovať vykurovanie s prípravou teplej úžitkovej vody. V ústrednom zdroji (kotli) sa mení energia z paliva na teplo, ktoré je odovzdané teplonosnej látke (vode), ktorá ho prostredníctvom potrubného rozvodu distribuuje do vykurovacích telies. Aj tu poznáme dva varianty.
- teplovodné vykurovanie - vykurovacia sústava s teplotným spádom 90/70 °C (vstupná/výstupná teplota teplonosnej kvapaliny) a klasickými vykurovacími telesami (radiátormi),
- nízkoteplotné vykurovanie - vykurovacia sústava s teplotným spádom 45/30 °C a nízkoteplotnými sálavými podlahovými plochami, respektíve teplotným spádom 60/40 °C a stenovými sálavými plochami.

 

Najtichšie tepelné čerpadlo na trhu
Testy nezávislého inštitútu vo Švajčiarsku preukázali vynikajúci vykurovací faktor tepelného čerpadla geoTHERM VWL/3 S „vzduch – voda" značky Vaillant. Jeho vonkajšia jednotka patrí navyše podľa inštitútu z hľadiska emisií hluku k najtichším výrobkom vo svojej triede na trhu. Toto čerpadlo je inovatívnou technológiou, ktorá ukazuje, ako možno pri nízkych hlukových emisiách získať podstatne vyššiu účinnosť. Okrem toho je prináša toto čarpadlo aj ekonomický a ekologický spôsob vykurovania a prípravy teplej vody.
Vonkajšia a vnútorná jednotka tepelného čerpadla sú prepojené štandardným polyetylénovým potrubím, v ktorom cirkuluje nemrznúca zmes. Na rozdiel od doterajších systémov, kde v prepojovacom vedení cirkulovalo chladivo alebo vykurovacia voda, nemôže pri tejto koncepcii dochádzať vo vonkajšom prostredí k žiadnym stratám tepla. Tepelné čerpadlo geoTHERM VWL/3 S môže pracovať s minimálnou teplotou vzduchu až -20 °C.

 

Typy vykurovacích systémov

Spôsob šírenia tepla ovplyvňuje spotrebu energie i tepelnú pohodu v miestnosti. Podľa vyššie spomínaných požiadaviek si môžeme vybrať z troch typov vykurovacích systémov:

1. Konvekčné vykurovanie
Typickým predstaviteľom tohto typu sú klasické radiátory. Teplo sa odovzdáva prúdením, pričom sa ohrieva vzduch, ktorý odovzdáva teplo okolitým konštrukciám. Vykurovacie telesá by mali byť umiestnené v miestach s najväčšími tepelnými stratami (napr. pod oknami), pri obvodovej stene. Ich výkon sa stanovuje výpočtom tepelných strát. Ploché vykurovacie telesá (radiátory bez rebier) majú vyšší podiel sálavého tepla (z hľadiska tepelnej pohody stačí nižšia teplota v miestnosti), umožňujú nižšie nábehové teploty a ľahšie sa udržiavajú čisté.
- K hlavným výhodám ďalej patria menšie investičné náklady, bezhlučná prevádzka, pomerne jednoduchá montáž a rýchlejší nábeh systému.
- Nevýhodou je potreba vysokej teploty vykurovacieho telesa a teplonosnej kvapaliny (energetická náročnosť zdroja tepla), nízky podiel sálavých plôch a s tým súvisiaca nízka teplota stien a vyššia potrebná teplota miestnosti na dosiahnutie tepelnej pohody.

Teplovzdušné kúrenie je tiež konvekčným. Do vykurovaného priestoru sa vháňa teplý vzduch. Tento spôsob sa používa najmä v budovách s veľkým podielom zasklených plôch, aby sa zabránilo ich roseniu. Systém je veľmi dobre regulovateľný, avšak menej vhodný do trvale vykurovaných priestorov s veľkou tepelnou zotrvačnosťou. Používa sa tiež pri doplnkovom vykurovaní domácnosti napríklad krbom (s teplovzdušnými prieduchmi pre distribúciu tepla po miestnostiach).

 

 

 

2. Sálavé vykurovanie
Má fyzikálne odlišný princíp odovzdávania tepla z čoho vyplývajú aj jeho možnosti úspor. Sálavé vykurovanie odovzdáva teplo elektromagnetickým vlnením – prvotne ohrieva stavebné konštrukcie a následne od nich okolitý vzduch. V súčasnosti menej používaným takýmto zariadením je kachľová pec a najznámejším aj najviac používaným sálavým vykurovacím systémom je podlahové vykurovanie.
Ide o moderný nízkoteplotný vykurovací systém, ktorý má pre spotrebiteľa veľa výhod. Energeticky úsporná prevádzka, zabudovanie v podlahe bez rušivých vplyvov na interiér, rovnomerné šírenie tepla do celého priestoru a pozitívny vplyv na zdravie sú len niektorými z nich. Jednou z mála nevýhod sú vyššie investičné náklady.

Pocit tepelnej pohody vďaka podlahovke
„Sálavý spôsob šírenia tepla rovnomerne z veľkej plochy dokáže vytvoriť a udržať tepelnú pohodu v celom obytnom priestore" približuje Ing. Ladislav Truchlík, produktový manažér spoločnosti KKH, ktorá je výhradným dovozcom podlahového vykurovania s rúrkami Gabotherm.
Pri ideálnom vykurovaní je vo výške hlavy stojaceho človeka teplota vzduchu cca o 2-3 °C nižšia ako na úrovni nôh. Sálavý spôsob vykurovania zodpovedá optimálnym teplotným hodnotám.

 

Elektrické podlahové vykurovanie
Konštrukčné typy podlahového vykurovania možno rozdeliť na elektrické a teplovodné. Elektrické podlahové vykurovanie pracuje s vykurovacími káblami (termokáblami), podložkami alebo fóliami uloženými buď priamo pod podlahovou krytinou, alebo pod spodnou vrstvou mazaniny či iného materiálu. Keďže vykurovacia časť podlahy je oproti teplovodnému systému nižšia, nedochádza k takej akumulácii tepla, a tiež zotrvačnosť vyhrievacieho efektu je nižšia. Navyše, ceny elektrickej energie neustále stúpajú, čo má vplyv na hospodárnosť elektrických vykurovacích systémov.

 

Teplovodné podlahové vykurovanie
Teplovodné podlahové vykurovanie predstavuje vykurovací systém, ktorý využíva na vykurovanie ohriatu vodu. Jeho základným článkom je rúrka, preto je veľmi dôležité dbať na materiálovú kvalitu a odolnosť rúrok. Zo všetkých materiálov sa najviac odporúča polybutén, ktorý spĺňa všetky kvalitatívne a bezpečnostné kritériá, je absolútne odolný voči korózii a tlmí hluk v rozvodoch.
Rúrkami uloženými v podlahe prúdi vykurovacia voda, ktorá šíri teplo do veľkej plochy. Takýmto spôsobom je možné vykúriť aj väčší dom. Vodu zohrieva vykurovací kotol alebo iný zdroj tepla, ktorý sa dá v budúcnosti vymeniť alebo doplniť. To u elektrického podlahového vykurovania nie je možné.

 

Úspora s teplovodným podlahovým vykurovaním
Aj keď je vstupná investícia vyššia, spotrebiteľ môže získať úsporu najmä na prevádzkových nákladoch. Pri teplovodnom podlahovom vykurovaní máme totiž pocit tepla, aj keď je v miestnosti teplota o 2-3 °C nižšia ako pri zvyčajnom spôsobe vykurovania. Znížením potrebnej teploty vzduchu klesnú prevádzkové náklady až o 10–20 %. Relatívne nízka teplota vykurovacej vody – menej ako 50 °C, predstavuje vysokú prevádzkovú úsporu energie.

 

Podlahové vykurovanie pre zdravie
Podlahové vykurovanie pozitívne ovplyvňuje aj zdravie človeka, pretože teplota v miestnostiach sa vďaka nemu približuje k teplotnému rozloženiu, ktoré je ideálne pre ľudský organizmus a jeho aktívne psychické i fyzické fungovanie. Prevádzka je hygienická, keďže nevíri vzduch, steny a vykurovacie plochy neznečisťuje unášaný prach. Systém zabezpečuje vo vykurovaných miestnostiach kvalitnú mikroklímu. Minimálna vlhkosť stien bráni vzniku plesní a mikroorganizmov, čo znižuje riziko vzniku alergií. Ak sa vaše deti rady hrajú na podlahe, pri podlahovom vykurovaní nehrozí, že prechladnú.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Infračervené žiariče sú síce lokálnym vykurovacím telesom, ale patria ku sálavému vykurovaniu. Vykurovacie zariadenie vysiela infračervené lúče a vzniknuté tepelné vlny prenášajú tepelnú energiu bezprostredne bez transportných strát na všetky pevné telesá v oblasti sálania (predmety v miestnosti, osoby, steny a murivo). Nezohrieva sa teda vzduch, ale k dosiahnutiu optimálnej vnútornej teploty dochádza pomocou povrchovej teploty materiálov a zariadení.

 

 

 

 

 

 

 

3. Kombinované vykurovanie

Vytvára z hľadiska energetického, ekonomického a environmentálneho vyvážené vnútorné prostredie, na základe výhod jednotlivých vykurovacích systémov.

Krby a pece
Alternatívnym zdrojom vykurovania v medziobdobí sú aj krby, vo variantoch podľa systémového riešenia.
- teplovodný krb umožňuje rozvod teplej vody v radiátoroch, výrobou teplej úžitkovej vody aj prípravu grilovaných jedál. Teplovodný krb je možné doplniť do existujúceho teplovodného zariadenia, kde je výhrevným médiom plyn, nafta alebo iné palivo. Dokáže vyrobiť dostatočné množstvo teplej vody na vykúrenie domu pri použití existujúcich potrubí a výhrevných článkov.
- teplovzdušný krb s rozvodom tepla aj do susedných miestností má vysokú účinnosť, nízku spotrebu paliva a obmedzenú tvorbu spalín.

Akýkoľvek vykurovací systém si už vyberiete vždy dbajte na to aby bol navrhnutý a prispôsobený presne pre váš dom iba tak bude vytvorený predpoklad na jeho hospodárnu a bezpečnú prevádzku.

 

Pripravila Jana Zajasenská, zdroj: e-Filip, Jarmila Ivančičová v spolupráci so spoločnosťou KKH
FOTO Junkers, TUBES, KKH, Viessmann, Vailant