Na fasádu sa môžeme pozerať z dvoch rovín. Pod týmto pojmom chápeme buď funkčný obal, ktorý zakrýva kostru konštrukcie alebo výrazový estetický prvok budovy. Základnou úžitkovou hlavnou funkciou fasád v minulosti bola ochrana pred poveternostnými vplyvmi, ku ktorej pribudlo zvýšenie požiarnej odolnosti horľavých konštrukcií. Kedysi najobľúbenejší náter – vápno – sa dnes odporúča len v tých oblastiach, ktoré nie sú znečistené. Agresívny mestský vzduch totiž mení vápenný náter na síran vápenatý a spôsobuje jeho predčasné opotrebovanie.

Čo rozhoduje
Konečná podoba fasády závisí od orientácie domu, množstva a umiestnenia okien, od materiálu strechy a, samozrejme, aj od celkového architektonického ladenia stavby. Pri voľbe správneho typu fasády vychádzame predovšetkým z finančných možností, predpokladanej životnosti fasády, z jej tepelných vlastností, odolnosti proti vlhkosti a spôsobu údržby. Vyberať môžeme z tradičných materiálov, ako je drevo, murivo či sendvič alebo z kombinácií ocele, hliníka, plastov a skla.

Delenie fasád
Z hľadiska architektonického výrazu sa fasády delia na celistvé  (inteligentné transparentné a translucentné), ktoré sú finančne aj technicky náročnejšie a dajú sa využiť na typologicky rôzne druhy stavieb. Reagujú na hodnoty okolitého prostredia a navrhujú sa najmä pri väčších projektoch s cieľom šetriť energie v budovách štýlu high-tech. Neštruktúrované (plošné panelové a kazetové) fasády dostávajú spravidla výrobné haly a sklady. Štruktúrované (tektonické) fasády poznáme ako montované prvkové fasády alebo elementové fasády pre suchú montáž obvodového plášťa. Obidva druhy ponúkajú flexibilné dizajnové riešenia nových aj rekonštruovaných budov. Okrem nízkych nákladov a celkovej kvality je ich ďalšou výhodou aj kratší čas realizácie na stavenisku. Umožňuje výrobu veľkých kazetových elementov vrátane osadenia výplní – panelov či fixného zasklenia, ktoré dosahujú výšku až 3,5 m.

Akcentujúce prvky
Interiér domu môže byť akokoľvek nápadito a vkusne zariadený, prvotný dojem z budov aj tak vytvýra ich vonkajší výzor. Fasádu ozvláštňujú prvky, ktoré môžu dominovať priestoru alebo nadväzovať na jeho celkovú kompozíciu. Akcent jej pridáva farebné odlíšenie alebo textúra materiálu či trojrozmerné prvky v podobe balkónov, lodžií a slnolamov. Vždy treba dbať na harmóniu nosných prvkov a opláštenia s okolitým prostredím.

Zahalené do farieb
Pri pohľade na fotografie z dôb minulých sa až nechce veriť, v akej uniformite a sivosti sme žili. Našťastie, v posledných rokoch sa mestá a dediny opäť zaodeli do farieb. Niektorí však túto „farebnú revolúciu“ poňali po svojom a popri domoch s elegantnými fasádami pribudli aj také, ktorých farby „kričia“ už z diaľky. Šmolkovomodrá, krikľavozelená, sýtoružová... Ľudské oko dokáže rozlíši stovky rôznych farebných odieňov, no nie všetky sa  hodia do exteriéru a dajú sa kombinovať s inými farbami tak, aby nepôsobili vulgárne. Farieb sa síce netreba báť, treba ich však vyberať s citom a najradšej po porade s architektom.

Zelená fasáda
Skutočne efektným prvkom, zdôrazňujúcim individualitu stavby je zeleň na fasáde. Najčastejšie používaný brečtan alebo pavinič zakryjú jej nedostatky a navyše, svojou izolačnou schopnosťou vytvoria protihlukovú bariéru. Chránia múry pred silnými slnečnými lúčmi i chladným vetrom. Produkovaním kyslíka a pohlcovaním prachu zelené fasády vytvárajú zdravú mikroklímu. Takýto zelený kabát však možno aplikovať len na neporušenej fasáde. Zeleň totiž kvalitnému fasádnemu systému neuškodí a ochráni ho, poškodenému však dopomôže k rýchlejšiemu narušeniu.

Trávový dom v Číne
Nezvyčajnou fasádou sa pýši predvádzacia miestnosť obytného projektu CR Land v čínskom Beijingu, ktorá vizuálne harmonizuje so štruktúrou „klasických španielskych záhrad“. Ideou projektantov z Vector Architects s partnermi z Gong Dong bolo vytvoriť koncept „súčasného“ a navrhnúť obývateľnú záhradu, ktorá sa dá postaviť, zdemolovať a ľahko recyklovať priamou cestou s čo najmenším vplyvom na plánované stavenisko. Stavbu umiestnili do stredu trávnika tak, aby sa čo najmenej narušila celistvosť okolitého prostredia a zóny pre chodcov. Po nenáročnej demolácii možno jednotlivé materiály opäť využiť. Nosná konštrukcia domu je z ocele. Čas stavby sa skrátil aj tým, že nebolo treba hĺbiť základy, lebo budova je nadzemná. Jej plášť i strechu tvorí trávový obklad, ktorý redukuje tepelné zisky a straty. Hoci sa výstavbou tejto budovy centrálny trávnik porušil, priestor na výsadbu trávnika sa nakoniec strojnásobil, lebo trávové panely sú použité na streche a dvoch stranách fasády. Po rozobratí objektu sa dá trávnik znova použiť.

TEXT Sláva Štefancová
FOTO Bas van de Wiel, Paul Gwyther, Salva Barbera, Imageafter, Vector Architects