6.10.2015

Nasledujúci príbeh pripomína rozprávku. Päťčlenná rodina z mesta sa rozhodla postaviť si prázdninový dom v náruči prírody. Mala to šťastie, že oslovila architekta, ktorý jej predstavu nielenže do bodky vyplnil, ale dokonca ju dokázal povzniesť na stavbu, v ktorej sa originálne konštrukčné riešenie snúbi s ľahkosťou umeleckého diela...

Cena Európskej únie za súčasnú architektúru, Mies van der Rohe Award, je na starom kontinente zakaždým veľkou oslavou. Každé dva roky totiž ponúka cenný extrakt najlepších stavieb európskych architektov. V aktuálnom ročníku sa o prestížny titul uchádza až 420 diel, z ktorých takmer tretinu tvorí bytová výstavba. Prázdninový dom v Litve, ktorý navrhla domáca kancelária Audrius Ambrasas Architects, sa medzi nomináciami neocitol náhodou. Zaujme už pri letmom pohľade, dokonca aj vtedy, keď pred vami stojí vo výhľade pretkávanom lesom. Pri detailnejšom skúmaní architektonického riešenia je nadmieru jasné, že vila G si túto poctu zaslúži.

Keď má architekt voľnú ruku
Majiteľ domu je vášnivým zberateľom umenia a vedie aktívny život. Bývanie v centre mesta má, samozrejme, svoje výhody, s manželkou a troma deťmi sa však rozhodol hľadať útočisko, ktoré by mu z času na čas poskytlo relax v blízkosti prírody. „Pôvodným zámerom síce bolo využívať vilu iba sporadicky, podľa potrieb rodiny, v dome však možno pobývať kedykoľvek počas roka, takže sa pokojne môže stať aj trvalým obydlím," vysvetľuje architekt Audrius Ambrasas. Klient mal už od začiatku pomerne jasnú predstavu o jednotlivých funkciách a miestnostiach, ktoré mali spĺňať potreby jeho rodiny. Do vízie fyzického stvárnenia domu však nevstupoval. „Budúci majiteľ dobre poznal prácu našej kancelárie. Predtým, ako sme vôbec začali pripravovať prvé skice projektu, nám podrobne vylíčil životný štýl celej svojej rodiny," pokračuje architekt. Vzájomná dôvera sa nakoniec postarala o to, že proces návrhu prebiehal pomerne plynulo. Ani prvotné stavebné riešenie sa vzhľadom na výsledok realizácie takmer nezmenilo, hoci samotná výstavba si vyžiadala oveľa viac času, keďže zahŕňala vcelku nekonvenčné využitie materiálov.

Krivky a prírodné materiály
Hlavná myšlienka architektonického riešenia vyplynula z umiestnenia stavby v prostredí regionálneho parku Pavilniai, ktorý sa rozprestiera v údolí rieky Vilnia. Cieľom návrhu preto bolo, aby sa dom nenápadne začlenil do okolitej krajiny. Architekti to dosiahli pomocou jednopodlažného riešenia a organického fluidného tvaru stavby imitujúceho zvlnenú prírodnú scenériu. Atypická strecha sa v zadnej časti domu plynule zvažuje až po zem, pričom v iných miestach na ňu nadväzujú ohýbané drevené pergoly. Oblý tvar strešnej konštrukcie sa prejavuje aj v interiéri, v niektorých miestnostiach totiž vytvára impozantný vyvýšený strop so zakriveným okrajom kontinuálne prechádzajúcim do stien, a to aj v prípade okenných otvorov. Funkčná schéma je vytvorená tak, aby dom poskytol svojim obyvateľom maximálnu pohodu a jednoduchú orientáciu.

Nevšedná, a napriek tomu logicky riešená dispozícia pripomína dva vedľa seba uložené bumerangy, pričom v severnom sa sústreďuje servisná zóna s prístavkom, garážou, kuchyňou, skladom, kotolňou a práčovňou. Vo východnom trakte sú zasa umiestnené štyri spálne s kúpeľňou. Spoločenská zóna sa nachádza v centrálnom trojuholníku, ktorý z dvoch strán chránia obidve „krídla" bumerangov, a je prekrytá plochou strechou. Na priestor jedálne a obývacej izby nadväzuje vonkajšia terasa, nad ktorou sa vynímajú ohýbané drevené pergoly kombinované so sklom, umožňujúce výhľad do rozľahlej prírody. V napojení na hlavnú strešnú konštrukciu tak spôsobujú efekt miznutia – akoby sa dom v určitých úsekoch oddeľoval od svojej materiálnej podstaty a doslova sa strácal vo svojom okolí. Exteriérovej obývačke to zároveň dáva viac vzdušnosti. Na pohľad rozložitý tvar stavby je napriek tomu kompaktný a je predpokladom rozumnej spotreby energie. Juhozápadná časť strechy chráni interiér pred letným slnkom, počas zimnej sezóny zasa vpúšťa dovnútra dostatok prirodzeného svetla a tepla. Zatiaľ čo hlavná časť konštrukcie je vyhotovená z keramických murovacích materiálov, vonkajšie stvárnenie domu komunikuje s okolím svojím prírodným vzhľadom. Oblá strešná konštrukcia a prvky fasádnej konštrukcie sú vytvorené z preglejky, úprava prevetrávanej fasády je zasa kombináciou bridlice, litovskej borovice a glazovaného skla. Na záver treba už len dodať, že výstavba, ktorá trvala spolu dva roky, priniesla päťčlennej rodine skutočne veľkolepý priestor pre život.

text: Anna Salvová
foto: Leonas Garbacauskas, Audrius Ambrasas

Celý článok si môžete prečítať v magazíne SaB marec/apríl 2015.