4. 1. 2018

Jedna z architektonicky najzaujímavejších stavieb v centre Žiliny sa čoskoro dočká rekonštrukcie. Majiteľ Elektrární ohlásil na jeseň tohto roka začiatok revitalizácie hlavnej administratívnej budovy. Súčasne postaví v rámci bloku aj tri nové bytové domy.

318 cam01
Výstavba štvorposchodovej administratívnej budovy vtedajších elektrární sa začala v roku 1941 podľa projektov architektov Františka Eduarda Bednárika a Ferdinanda Čapku za spolupráce architekta Štefana Paulíka. Budova je od roku 2011 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a považuje sa za jednu z ikon moderného funkcionalizmu v strednej Európe.

Na prestavbu a revitalizáciu Elektrární vyhlásil majiteľ v roku 2014 verejnú architektonickú súťaž. Súťažné návrhy poslalo jedenásť architektonických kancelárií. Päťčlenná porota ocenila tri najlepšie návrhy, pričom za víťazný označila prácu architektov Martina Jančoka a Michala Janáka z Bratislavy.

S revitalizáciu chce investor začať na jeseň tohto roka. V rámci obnovy zrekonštruuje hlavnú administratívnu budovu a vybuduje tri nové bytové domy. Celkovo vznikne v komplexe 66 bytov. „Budove Elektrární plánujeme zachovať jej pôvodnú administratívnu funkciu, časť plánujeme adaptovať na prenajímateľné priestory, apartmány a byty. V rámci komplexu bude nutné zbúrať niektoré menej hodnotné a z technického hľadiska nevyhovujúce stavby. Konkrétne ide o prístavbu dvojpodlažnej budovy na Ulici republiky a administratívny objekt na Ulici M. R. Štefánika. Tieto objekty budú nahradené troma novými budovami, v ktorých vznikne 47 bytov. Týmto dôjde k vytvoreniu obytného bloku mestského typu, kde budú ponechané dve prepojenia, ktoré zaistia pešiu komunikáciu so zvyškom mesta,“ vysvetľuje riaditeľ developmentu spoločnosti Istrofinal Matej Kováč.

318 cam02

Vlastníctvo národnej kultúrnej pamiatky nesie podľa autorov projektu revitalizácie objektu v tesnej blízkosti centrálneho Námestia Andreja Hlinku so sebou niekoľko úskalí. „Prvým úskalím je súčasný legislatívny rámec, ktorý týmto budovám neprisudzuje žiadne výhody oproti iným komerčným budovám. Jednoducho štát síce niečo chráni a ich majiteľom nariaďuje povinnosti, ale na druhej strane im z tohto statusu neplynie žiadna výhoda. Druhým úskalím je samotná revitalizácia v zmysle prvotnej investície do výstavby, kedy je potrebné nájsť množstvo kompromisov so zástupcami pamiatkového úradu pri snahe skĺbiť pôvodný historický charakter a súčasné požiadavky zákazníkov na bývanie,“ podotkol Matej Kováč.

Súčasťou komplexu je aj národná kultúrna pamiatka Ciachovňa. „Priestor „Elektrární“ chcelo mesto pôvodne využiť na tržnicu, predtým tu bol bitúnok. V roku 1898 tu však vybudovalo závod na výrobu svietiplynu, ktorý dodával plyn na osvetlenie ulíc do roku 1908. V tomto roku bola v areáli dokončená parná elektráreň, ktorá zásobovala energiou nielen verejné osvetlenie v meste, ale aj domácnosti. V Ciachovni bola vlastná prevádza parnej elektrárne,“ hovorí odborník na historické stavby v Žiline Peter Štanský.

Výrobu elektrickej energie ukončili v Ciachovni v roku 1926. V súčasnosti budova slúži Považskej galérii umenia. „Už pri príprave architektonickej súťaže sme v zadaní počítali s Ciachovňou a s jej plánovanou funkčnou náplňou. Ciachovňa je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja, ktorý plánuje jej rekonštrukciu. Projekčné práce na oboch projektoch priebežne koordinujeme,“ uviedol Matej Kováč, pričom podotkol, že Ciachovňa bude v rámci zrevitalizovaného komplexu slúžiť ako multifunkčné umelecké centrum.

318 cam03

318 cam05

IMG 0001

IMG 0004

SNG A 234 2 1 1 2014 10 20 LP A4

SNG A 234 4 1 1 2014 10 20 LP A4

text: bk

foto: Istrofinal