1. 2. 2018

Je symbolom bratislavskej neskorej moderny a experimentálnou stavbou, aká nemá na Slovensku obdobu. Budovu Slovenského rozhlasu vyhlásil Pamiatkový úrad Slovenskej republiky za národnú kultúrnu pamiatku.

Slovensky rozhlas NKP 02

Slovenská stavba storočia je podľa Pamiatkového úradu neobyčajne silný architektonický solitér, ktorý sa zaraďuje medzi kľúčové prvky urbanizmu v Bratislave. Je jedným z vrcholných diel neskorého modernizmu na Slovensku, experiment, ktorý svojimi hodnotami reprezentuje architektonické dedičstvo povojnovej modernej architektúry.

Obrátená pyramída odkazuje na najaktuálnejšie prejavy neskorej moderny vo svete. „Nákladná experimentálna stavba vznikajúca v uvoľnenej atmosfére šesťdesiatych rokov je svedectvom doby priaznivo naklonenej veľkorysým riešeniam, ktorá umožnila tvorcom experimentovať, použiť progresívne technológie a konštrukčné princípy. Dielo slovenských architektov Štefana Ďurkoviča a Štefana Svetka presahuje svojimi kvalitami národný význam. Ako výnimočné dielo stredoeurópskej moderny bola budova Slovenského rozhlasu publikovaná v renomovaných zahraničných vydavateľstvách a časopisoch. Kľúčové nahrávacie priestory a koncertná sála v pôvodnom architektonickom riešení sú unikátne v rámci celého Slovenska,“ zdôvodnila zaradenie do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Darina Brósková z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.

bratislava 2546809 1920

O autoroch budovy rozhlasu rozhodla súťaž v roku 1963. Hoci sa víťazom stal architekt Miloš Chorvát, investor sa rozhodol pre druhý najvyššie ocenený návrh. Rozložité priestory, ktoré rozhlas na svoju prevádzku nevyhnutne potrebuje, museli architekti sústrediť na malom pôdoryse. „Na Slovensku bol rozhlas prakticky prvou oceľovou budovou. Toto prvenstvo však so sebou prinieslo niekoľko nevýhod. Keďže stavitelia neboli na prácu s oceľovou konštrukciou zvyknutí a kontakty so svetovým vývojom boli viac než chabé, učili sa na vlastných chybách. Spojovacie systémy použité na stavbe rozhlasu vymýšľali architekti takpovediac na kolene v spolupráci s robotníkmi. Stalo sa tiež, že na slnečnej strane začala oceľová konštrukcia v lete praskať. Zlyhávali často základné veci, robotníci neboli zvyknutí pracovať profesionálne, precízne, takže samotní architekti trávili víkendy čistením obkladov ušpinených od malty,“ uvádza Wikipedia.

Stavbu dokončili až v roku 1983. So skúšobným vysielaním z tejto budovy sa začalo v roku 1984. Pravidelné vysielanie prebieha od 27. marca 1985. Budova zahŕňa veľkorysé vnútorné priestory, vynikajúcu koncertnú sieň a dobre vybavené nahrávacie štúdiá. Je tu umiestnený aj jeden z najväčších organov na Slovensku. Celková výška budovy po vrchol antény je 80 metrov.

text: bk
foto: Ľ. Augustín, Pixabay