11.11.2014

Prínos podlahového vykurovania už ocenil nejeden majiteľ domu. V súčasnosti sa obľube teší aj elektrické podlahové kúrenie, alebo ak chcete, infra-vykurovanie, ktorého základom sú tepelné karbónové fólie. Ako tento systém funguje, sme sa spýtali Romana Kranera, konateľa spoločnosti Kranex Group, s. r. o.

Aké výhody má tento typ podlahového kúrenia?
Hlavná výhoda spočíva v efektivite systému a tá je priamo úmerná úspore. Systém tepelných karbónových fólií totiž dokáže premieňať elektrickú energiu s 95- až 98-percentnou účinnosťou (podľa typu fólie) na teplo, a to v ideálnom mieste – teda v podlahe. Nezanedbateľný je aj fakt, že vo fóliách je vyhrievacím médiom karbón, a nie zliatina kovu, vďaka čomu tento systém neprodukuje masívne škodlivé elektromagnetické žiarenie, ale, naopak, zdraviu prospešné infra žiarenie.

Aké druhy fólie sa v takomto systéme využívajú?

Fólie sa delia na dva základné typy, a to pásové a celoplošné. Ponúkame ich vo výkonoch od 55 W/m2 do 400 W/m2. Typ si určuje zákazník, elektromontéri pritom vypočítajú a určia výkon podľa tepelných strát objektu. Vo všeobecnosti platí, že k veľkým zaskleným plochám a v oblasti vchodových dverí sa zvyčajne umiestňujú typy s výkonom o niečo väčším.

Aké množstvo fólie treba na vykúrenie priemerne veľkého rodinného domu?
Aj menšie množstvo výkonovo silnej fólie dokáže vykúriť objekt, oberiete sa však o príjemný komfort tepla v podlahovej ploche, pretože na istých miestach bude časť podlahy príliš teplá, zvyšok zasa studený. Systém bude fungovať asi tak, akoby ste iba presunuli radiátory do podlahy. Každý zákazník, ktorý sa napriek nášmu odporúčaniu rozhodol pre riešenie s menším množstvom fólie, to s odstupom času tak trochu ľutuje. Odporúčame teda použiť fóliu v rozsahu asi 70 – 75 percent obytnej plochy.

S akými vstupnými nákladmi treba pri voľbe tohto systému počítať?
V prípade priemerného rodinného domu s rozlohou 100 m2 to vychádza od 2 200 do 3 500 eur v závislosti od typu použitých materiálov a rozsahu elektroinštalačných prác. Cena je však orientačná, pretože pri montáži si väčšinou majiteľ už sám presne určuje rozloženie a presné rozmery fólií v objekte, takže tam zvyčajne ubudne meter či dva materiálu, a teda poklesne aj výsledná cena. Osobne odporúčam nechať prepojiť silovú časť kúrenia cez stýkače v rozvodnej skrini ako cez termostaty. Takto sa radikálne predĺži životnosť termostatov, ktoré pri tomto type zapojenia fungujú iba ako riadiace jednotky.

Aké podmienky treba splniť pri montáži takéhoto podlahového kúrenia?
Základom je, samozrejme, pripojenie na elektrickú sieť (smiech). Montáž má dva hlavné varianty – zaliatie poterom (anhydrid či betón) alebo umiestnenie pod plávajúcu podlahu. V obidvoch prípadoch je potrebné zabezpečiť pracovnú výšku približne 4 – 6 mm, keďže systém tvorí odrazová podložka polifoam s uzavretou bunkovou štruktúrou a poťahom hliníka (pod poter) alebo tvrdený XPS polystyrén (pod plávajúcu podlahu) s poťahom hliníka, ďalej vykurovacia infrafólia, na ktorú sa ukladá prekrytie hrubou igelitovou fóliou (poter) alebo geotextília texizol (plávajúca podlaha). Ak je to možné, odporúčame zaliatie systému poterom. Z hľadiska kvality práce a použitých materiálov tu poskytujeme doživotnú záruku (s výnimkou termostatov). Pri správnej montáži je totiž systém bezporuchový. Za obdobie zhruba piatich rokov sme nemali opodstatnenú reklamáciu, ani približne 15 ročne, správne nainštalované systémy aj v zahraničí nevykazujú žiadne zmeny či degradácie výkonov. Životnosť systému, ktorý sa nachádza pod plávajúcou podlahou, zasa závisí od kvality povrchu (jeho rovnosti) a kvality (hrúbky) podlahovej krytiny. Priamo pod koberec či na vlepenie pod dlažbu však fólia nie je vhodná. Všeobecne sa pri podlahovom kúrení robí „ústupok" v interiéri a všetko ide tzv. „na nožičky", ale v prípade vstavaných skríň, kuchynských liniek či chladničiek je najlepšie všetko plánovať vopred, tam sa vynechá fólia.

Koľko peňazí možno ušetriť pri výbere tohto systému?
Mesačné náklady sa odhadujú ťažko, svoju úlohu totiž zohráva viacero faktorov, ako sú napríklad tepelné straty objektu, požiadavky zákazníka na tepelný komfort, momentálna teplota v exteriéri či dokonca sila vetra, správna technika vetrania – teda krátko a nárazovo, a nie permanentne s pootvorenou vetračkou – a mnohé ďalšie faktory. Čo však môžem potvrdiť je, že inštalácia infrafólie namiesto elektrických radiátorov priniesla klientovi iba tretinový účet za elektrinu. Bonusom bolo, že papuče a teplé ponožky putovali do zásuvky. Na záver treba dodať, že odporový kábel sa so svojou (malou) pracovnou plochou takisto len ťažko môže porovnávať s infrafóliou, oproti ktorej má iba 70-percentnú účinnosť...

pripravila: Anna Salvová
foto: Kranex Group, s. r. o.