16.6.2015

Kompostovanie je účinnou metódou, ako z biologického odpadu, v domácnosti či okolo domu, vyprodukovať kvalitné hnojivo bez chémie. V našich končinách má veľkú tradíciu. Takmer v každej záhrade sa nájde miesto, kam sa tento odpad sústreďuje. Často ide iba o kopu materiálu ukladaného na zem, inde býva táto masa ohradená doskami, pletivom, v mnohých prípadoch sa však používajú kompostéry.

foto: KinekusPomer biologického, a teda využiteľného odpadu v domácnosti dosahuje 35 – 50 %. Prečo by sme ho teda mali bez úžitku vyhadzovať, keď nám môže ušetriť peniaze za prípadný nákup hnojiva? Zvyšky z kuchyne, vetvičky po orezaní stromov a kríkov, skosenú trávu alebo opadnuté lístie na jeseň sa môže zmeniť na kvalitný humus.

Ako kompostovať
Kompostovanie však nie je iba hádzanie odpadu na kopu. Do kompostoviska je potrebné zabezpečiť dostatočný prívod vzduchu, ktorý živí organizmy zodpovedné za rozklad kompostovaného materiálu. Preto je dobré ako prvú vrstvu použiť rozdrvené vetvičky, kúsky nefarbenej lepenky alebo papiera, slamu, zeminu, piliny. Až na túto vrstvu postupne pridávame odpad z kuchyne, posekanú trávu, zvyšky ovocia a zeleniny. Nesmieme zabúdať na správne prekladanie vrstiev s vyšším obsahom dusíka (N) a takých, kde je vyšší pomer uhlíka (C). Práve správny pomer N/C je dôležitý na vytvorenie kvalitného humusu. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že väčší obsah dusíka obsahujú tzv. zelené látky – tráva, čerstvé lístie, kuchynský odpad zo zeleniny a ovocia alebo hnoj. Naopak, väčší pomer uhlíka sa nachádza v látkach „hnedých", kam radíme suché lístie, slamu, kôru, drevnú štiepku či piliny. Pomer hnedých a zelených zložiek má byť približne 3:1. Na urýchlenie naštartovania tohto procesu je vhodné použiť štartovacie kultúry – zmes mikroorganizmov, enzýmov a živín. Väčšinou sa pridávajú niekoľko dní po založení kompostu a celý proces kompostovania skracujú až o polovicu. Čas usporí aj vkladanie menších častí, napríklad konáre rozdrvené na drobnú štiepku namiesto rozsekania na menšie kusy.

V čom kompostovať
Základom kompostovania sú vrstvy biologického materiálu. Môže to byť aj obyčajná kopa na zemi, tá však býva nevzhľadná a navyše zaberá viac miesta než ohradený kompost. Ohrada býva najčastejšie vytvorená z latkového dreva, so zachovaním medzier na účinné prúdenie vzduchu. Výhodou dreva je okrem iného aj to, že v záhrade pôsobí prirodzene. Keďže optimálna vlhkosť kompostu sa pohybuje medzi 45 – 60 %, drevo rýchlejšie podlieha znehodnoteniu. Preto je vhodné minimálne vnútornú časť ošetriť nejakým ochranným prostriedkom. Mnohokrát sa priestor určený na kompostovanie ohradzuje pletivom. Ideálna je menšia veľkosť oka, aby nám ukladaný materiál nevypadával.
V súčasnosti sa ako vhodný materiál presadzuje plast. Kompostéry z plastu sa vyrábajú v rôznych rozmeroch a vyhotoveniach. Dôležité je dbať na to, aby mal dostatok primerane veľkých otvorov na cirkuláciu vzduchu. Výhodou plastových typov je, že zaberajú minimum miesta. Výhodou kompostérov ako takých je skrátenie času na vytvorenie kvalitného humusu až o polovicu oproti kompostovaniu na voľnej kope.

Kam s kompostérom
Nesmieme zabúdať na vhodné umiestnenie kompostéra v záhrade. Vyhovuje mu skôr tienisté miesto. Na priamom slnku by hrozilo prílišné vysušenie obsahu a tým spomalenie, prípadne zastavenie procesu kompostovania. Zároveň je potrebné zabezpečiť ku kompostéru vhodný prístup. Veľakrát sa k nemu potrebujeme dostať aj s nejakým prostriedkom, ktorým dopravujeme napríklad pokosenú trávu, lístie – a to aj v nepriaznivom počasí.

foto: vľavo ilustračný obrázok Neudorf, vpravo kompostér Kinekus

Základný princíp kompostovania
Na to, aby sa premena odpadu na hnojivo udiala rýchlo a bez šírenia nepríjemného zápachu, je dôležité dodržať základné pravidlá. Aby sme pochopili, ako prebieha premena odpadu na kvalitný humus, skúsime si túto zmenu kvantity na kvalitu v skratke opísať. Proces kompostovania zahŕňa dve základné štádiá. Prvé možno rozdeliť na tri fázy. V každej pritom zohráva dôležitú úlohu prítomnosť dostatku kyslíka. Prvou je inicializačná, počas ktorej začnú baktérie a huby rozkladať jednoduché cukry, škrob a bielkoviny za súčasného rýchleho nárastu teploty. Tá postupne dosiahne hodnotu približne 60 °C. Táto fáza trvá relatívne krátko – približne dva týždne. Následne dochádza k zníženiu teploty na približne 35° C a postupne sa začína rozklad zložitejších organických materiálov, akými sú tuky, celulóza a lignín. Táto fáza trvá asi trikrát dlhšie než prvá. Poslednou fázou je vyčerpanie organických substrátov, s čím je spojený pokles mikrobiálnej aktivity a pokles teploty v závislosti od vonkajších podmienok. Druhým štádiom je stabilizácia kompostu a jeho postupné zrenie. Táto fáza trvá v priemere jeden rok a výsledným produktom je úrodná zemina plná organických látok., ktorá je na záhradke výbornou náhradou maštaľného hnoja.

Aktuálnu ponuku kompostérov si môžete pozrieť TU.

zdroj: Kinekus