Pin It

 

Active ImageNa jar sa príroda zobúdza v záplave kvetov a na jeseň sa s nami lúči rovnako majestátne. Dramatické jesenné zafarbenie listov stromov v niektorých prípadoch prekoná aj krásu nežných kvetov.

 

Active Image  Active Image Active Image
1. Hlohy Crataegus sp. sú nenáročné kry, ktoré sa používajú hlavne vo väčších záhradách ako skupiny. Je potrebné pravidelne ich orezávať. Po odkvitnutí dozrievajú na jeseň plody, ktoré majú v obľube vtáky. Listy sa sfarbujú do príjemnej medenej. Hlohu sa darí vo všetkých druhoch pôd a neprekážajú mu ani veterné polohy. 2. Druhy rodu Muchovník  Amelanchier sp. sú riedko vetvené kry i menšie stromy. Eliptické listy sa sfarbujú na jeseň do žltých až červených tónov a zároveň dozrievajú okrúhle, tmavo purpurové až modročierne plody. Kedysi sa používali ako náhrada hrozienok. Konzumujú sa rovno z kríku, hodia sa však aj do koláčov, alebo na výrobu džemu. Elegantný vzhľad muchovníkov sa najviac uplatní v solitérnom postavení. Môžu však rást aj v skupine. 3. ´Frans Fontaine´ – prísný a vzpriamený kultivar Hrabu obyčajného Carpinus betulus – je podobný starej známej „Fastigiate“, na rozdiel od nej však zostáva aj v neskoršom veku štíhly. Na jeseň sa zafarbuje na žlto a v zime upúta zaujímavým usporiadaním koruny. Pozoruhodná dominanta v trávniku ozdobí aj malú záhradu. Je nenáročný na stanovisko, znesie rez a tvarovanie, dokonca vytvorí aj hustý živý plot.
Active Image Active Image Active Image
4. Nádhernou odrodou Drieňu kvetnatého Cornus florida je ´Cherokee Chief´. Mnohí ho považujú za najlepší kvitnúci drieň na súčasnom trhu. Už na jar vás ohúri bohatou rubínovo červenou farbou svojich kvetov a červenkastými mladými listami. Na jeseň sa sfarbuje do žiarivo karmínovej, červenkasto-bronzovej až purpurovej farby, ktorá vydrží veľmi dlho. Možno ho použiť v najrozličnejších záhradných kompozíciách a je výbornou voľbou na zvýraznenie výsadby okolo terasy, verandy alebo v nádvorí. 5. Ginko dvojlaločné Ginkgo biloba je asi najstaršou rastlinou na planéte. Je mimoriadne odolný voči klimatickým zmenám a prírodným živlom, vrátane ohňa. Pôvodný druh dosahuje výšku až 30 metrov, ale rastie pomaly. Existujú rôzne kultivary, zakrpatené, previsnuté alebo s rôzne tvarovanými a sfarbenými listami, vhodné aj do menších záhrad. Darí sa mu v pôde rôznych druhov, i keď najradšej má priepustnú, suchšiu ílovitú pôdu na mieste chránenom pred vetrom. Tieto stromy sú buď samčie alebo samičie. Ale pozor, do ulíc a blízkosti domov sú vhodné iba samčie rastliny. Plody samičích stromov zapáchajú. 6. Ohnivo zafarbí záhradu aj Šumach pálkový Rhus typhina. V lete kvitne mohutnými vzpriamenými zelenobielymi súkvetiami, ktoré sa na jeseň menia na žiarivo purpurové súplodia a pretrvávajú na strome až do jari. Je to rozložitý viackmenný opadavý ker so vzdušnou stavbou koruny. Dorastá do výšky štyroch metrov a odspodu „vyhoľuje“, takže pripomína skôr malý strom. Šumach vyžaduje slnečné prostredie, nie je náročný na pôdu, ale neznáša tieň a zamokrenú pôdu. Celý strom je jedovatý a vyháňa odnože koreňovými výbežkami. 

Strom nesmie chýbať v žiadnej záhrade

Strom je pre záhradného architekta základný stavebný materiál, pôsobí rovnako ako ktorýkoľvek iný architektonický či výtvarný element. Navyše je to prvok živý, premenlivý v krátkom i dlhom čase. Žiaden iný, architektom stvárňovaný materiál nemení tvar, veľkosť, farbu, a to viacmenej samovoľne, svojou podstatou života.

Stromy a veľké kry ovplyvňujú vzhľad záhrady zo všetkých rastlín najvýznamnejšie, preto ich záhradní architekti označujú aj ako kostrovú zeleň. V súkromných záhradách výber rastlín väčšinou  obmedzuje priestor, napriek tomu by sme na stromy nemali zabúdať ani v malých záhradách. Tu sa odrastená výsadba uplatňuje hlavne v okrajových častiach. Vybiehajúce nižšie druhy tvoria základ, od ktorého sa odvíjajú kvetinové záhony, odpočívadlá, vodné plochy alebo trávnik. Na veľkých záhradách, kde je dostatok miesta pre veľké koruny, môžete vysadiť aj veľké domáce dreviny, napríklad lipu, javor, dub, jaseň alebo buk. Zvláštnu atmosféru dodá ovocný strom uprostred trávnika. Na jar bude nádhernou ozdobou, v lete nositeľom blahodárneho tieňa a na jeseň z neho oberiete sladké ovocie.
Dreviny do záhrady vyberáme tak, aby sa po celý rok bolo na čo pozerať. Ale pozor, neplytvajte farbami a tvarmi, a to hlavne na malom pozemku. Príliš pestré kombinácie vnášajú do záhrady nepokoj a pocity stiesnenosti. Kvetinové záhony zvýrazňujú dreviny s previsnutou korunou alebo pestrým olistením. Na vchod do domu najlepšie upozorní dvojica drevín s guľovitou alebo stĺpovitou korunou.
Pri výbere nezabúdajte ani na pôdne a klimatické podmienky záhrady, len vtedy sa rozvinú do plnej krásy v krátkom časovom horizonte.

Pre malé záhrady sú ideálne menšie stromy s guľovitou korunou, ako sú:
Catalpa bignonioides ´Nana´
Amigdalus fruticosa ´Globosa´
Robinia pseudoacacia ´Umbraculifera´
Salix integra ´Hakuro Nishiki´
Acer platanoides ´Globosum´
Majú kompaktné koruny a ich vzhľad podmieňuje starostlivosť, ktorú im venovali už v okrasnej škôlke.


Nezabudnite
október / november

- Ak je priaznivé počasie, môžeme ešte začiatkom októbra sadiť narcisy a otužilejšie trvalky kvitnúce na jar.
- Až do polovice novembra vysádzame ruže a iné opadavé listnáče. Po výsadbe ich výdatne polejeme.
- Zakladáme živé ploty z otužilých listnáčov.
- Trávnik v októbri poslednýkrát pokosíme, aby do zimy ešte trochu zarástol, a tak ju lepšie prečkal.
- Okrasným stromom obrežeme suché, choré a polámané konáre.
- Odkvitnuté letničky odstránime zo záhonov a tie poryľujeme. Záhony s dvojročkami vyplejeme a okopeme, prípadne aj zavlažíme. Otužilé trvalky zbavíme suchých nadzemných častí, ktoré skompostujeme. Trvalky so živými stonkami orežeme až na jar.
- Stonky so zaschnutými súkvetiami, ktoré sú počas zimy ozdobou záhrady, neodstraňujeme. Ponecháme aj súkvetia okrasných tráv.
- Ku koreňom rododendrónov a iných vresoviskových rastlín prisypeme ihličnatú polorozloženú hrabanku, prípadne nevápenatú listovku ako ochranu koreňov proti mrazom a súčasne aj zdroj živín pre ďalšie vegetačné obdobie.
- Okrasné vodné nádrže pripravíme na zimu podľa potrieb ich technickej konštrukcie a nárokov pestovaných vodných rastlín. Z plytkých nádrží vyberieme citlivé rastliny a uložíme ich do tmavej miestnosti, kde teplota neklesne pod bod mrazu. Nevypustené jazierko chránime hustou sieťou proti znehodnoteniu vody padajúcim listím.
- V novembri odstránime letničky z nádob na oknách a terasách. Vytrvalé rastliny chemicky ošetríme proti škodcom a uložíme ich do vhodného prostredia na prezimovanie.
- S prichádzajúcimi mrazmi chránime citlivé okrasné rastliny. Proti mrazom nastieľame na korene drevín, tvaliek a novovysadených cibuľovín vrstvu suchého lístia.

TEXT Jana Zajasenská
FOTO archív redakcie

Tento článok bol publikovaný v SaB október / november 2009

Pin It