Trvalo to takmer dve storočia, kým na prvú katedrálu v Paríži položili posledný kameň. Rekonštrukčné práce na Chráme Matky Božej prebiehali od roku 2017, kedy médiá začali poukazovať na katastrofálny stav obvodového muriva. Vápencové múry sa v dôsledku zvetrávania rozpadávali pri dotyku prsta. Rekonštrukcia katedrály Notre-Dame bola čoraz naliehavejšia.

 

Kľúčovou osobou, ktorá môže významne urýchliť prípravné fázy rekonštrukcie Chrámu Matky Božej v Paríži, je zosnulý Andrew Tallon, 49-ročný profesor pôsobiaci na prestížnej Vassarovej Univerzite v New Yorku, ktorý svoj život zasvätil stredovekej architektúre. Jeho výskumná činnosť bola dokonca natoľko pozoruhodná, že v roku 2015 natočil spolu so štábom National Geographic krátku reportáž, v ktorej detailne mapuje spôsob zaznamenávania údajov o historických budovách. A hoci sa v posledných hodinách médiá sústreďujú predovšetkým na to, do akej miery môže byť nápomocný pri obnove historicky aj politicky významnej gotickej pamiatky, práca Andrewa Tallona významne prekonáva rámec katedrály Notre-Dame.

 

 katedrala notre dame andrew tallon sken laser sfericka fotografia 360 stupnova panorama stavebnictvo byvanie

 Kliknite na fotku a prehliadnite si interiér chúru vytvorený na základe dát z 3D skenov a sférickej panorámy

Foto: Andrew Tallon/Vassar College

 

Dôkazom toho sú aj jeho oficiálne príspevky na profile Vassarovej Univerzity, kde Tallon počas siedmych rokov zverejňoval informácie o pripravovaných výskumoch v teréne, nových projektoch, krstoch kníh a rozhovorov. Z tohto zdroja je možné usúdiť, že jeho prístup k výskumnej činnosti bol pozoruhodne svedomitý. Na dôležitosť jeho celoživotného diela sa odvoláva aj profesor Stephen Murray, kunsthistorik z Univerzity v Columbii. Spolu s Tallonom navyše založil open-source projekt Mapping Gothic France, ktorý v priebehu rokov zhromaždil podrobné informácie o parametroch a charakteristikách gotických chrámov v celom Francúzsku. Súčasťou sú aj zábery na Chrám Matky Božej, a to ako v podobe záberov z perspektívy, tak v podobe stereoskopických snímok a panoramatických pohľadov.

 

 katedrala matky bozej goticka architektura stavebnictvo byvanie

Pomocou laserového skenera Leica ScanStation 10 vytvoril Tallon hustú sieť bodov, ktorú prekryl sférickými snímkami z každého uhla pohľadu. Jeho dôsledná práca má dnes o to väčší význam. Zdá sa totiž, že je to jediné súborné dielo, ktoré zachytáva situáciu budovu tak komplexne a detailne.

Foto: Andrew Tallon/Vassar College/NATIONAL GEOGRAPHIC

 

A je to práve rozmanitosť prevádzania dát, s ktorými Tallon vytváral záznamy o budovách. Obzvlášť o stave Katedrály Notre-Dame. Práve v záujme toho, aby zvýšil povedomie o skutočne kritickej situácií na budove, vyvinul Tallon niekoľko rozličných iniciatív, vrátane videoreportáže, panoramatickej 3D prehliadky a odbornej publikácie. Tallon sa počas 15 rokov vydal do Francúzska niekoľkokrát. Za osudové možno označiť jeho vystúpenia v jednom z ďalšich jeho projektov, Foundation Notre Dame, ktorý založil spolu so spolupracujúcim profesorom, Johnom Mihalym. Paradoxne, projekt svoju online činnosť pozastavil v roku 2017, krátko po uverejnení videa, v ktorom pomocou špeciálnej techniky sprevádza Tallon divákov po priestoroch katedrály s cieľom poukazovať na jeho najviac postihnuté miesta, vyžadujúce si nevyhnutnú opravu.

 

katedrala matky bozej andrew tallon goticka architektura andrew tallon poziar april 2019 stavebnictvo byvanie

Andrew Tallon počas prehliadky katedrály Notre-Dame upozorňoval divákov na to, v akom kritickom stave je celá budova. Spolu s Johnom Mihalym a študentkou Karly Andreassen vytvorili 360° panoramatické video. Je to zároveň jediné video, ktoré stihol Tallon pred smrťou nahrať na svoj youtube. Foto: Vassar College

 

„Tallonov záujem o Katedrálu Notre-Dame bol priam posvätný a bol to práve on, kto v Spojených štátoch amerických inicioval zbierku na jej záchranu,“ uviedol v auguste 2017 reportér Olivier Maulin vo francúzskom vydaní Valeurs Actuelles. A azda kvôli tomu, že Notre-Dame je dielom architektúry, o ktorom boli napísaných mnoho prác, esejí, poznatkov aj štúdií, rozhodol sa Tallon zamerať obzvlášť na prvú katedrálu Paríža. „Ak sa zaoberáte projektom, o ktorom sa pojednávalo celé storočia, je veľmi ťažké dospieť k presvedčeniu, že ste mohli spoznať niečo nové,“ priznáva. V rozhovore s Rachel Hartigan Shea pre National Geographic z roku 2015 zároveň dodáva, že „mnoho prác, dovtedy napísaných, bolo po desaťročia mylných.“ A ako ďalej vyplýva zo špecifickej  metodiky jeho výskumného procesu, je len pochopiteľné, že to bol profesor Andrew Tallon, kto vytvoril záložné dáta potrebné pre budúcu rekonštrukciu katedrály.

 

 katedrala matky bozej goticka architektura poziar april 2019 stavebnictvo byvanie

Zachované dáta by mohli napomôcť predovšetkým pre rekonštrukcii strešnej časti a hlavnej veže katedrály. Tie boli pri požiari z 15. apríla 2019 zničené. Podľa posudkov však murivo a značná časť interiéru chóru zostali nepoškodené. Foto: Oliver Mabelly/Flickr

 

Poukázal okrem iného na to, že budovy sa v priebehu storočí pohybujú a vychyľujú za od pôvodných plánov prvých architektov. Takisto si uvedomil, že 3D skenovanie pomocou laserového skenera Leica ScanStation C10 je potrebné prepojiť s ďalšími sprievodnými dátami. Pri každom zameranom bode preto zakaždým robieval sférickú snímku priestoru, na základe čoho bol schopný vrstviť jednotlivé údaje tak, aby spolu dokonalo korešpondovali a zároveň poskytli ucelený pohľad na konštrukciu aj dispozíciu jednotlivých lodí chrámu.

 

 

katedrala matky bozej notre dame andrew tallon drone stavebnictvo byvanie

Využívanie dronov vo výskumnej činnosti znamenalo v prípade Andrewa Tallona (vľavo) možnosť nasnímať tie časti katedrály, ktoré boli prakticky nedosiahnuteľné. Prvý pokus, ktorý realizoval spolu so študentkou Karly Andreassen (v strede) však dopadol nárazom dronu do obvodového muriva katedrály v Paríži. Tallon však pokus zopakoval ešte niekoľkokrát. Foto: Vassar College/Karl Rabe 

 

Ostatných výskumníkov predbehol aj vo využívaní dronov, ktoré využíval na snímanie tých častí budov, ktoré dovtedy zostávali nezachytené. Dokazuje to aj video Karly Andreassen, ktorá na jar 2017 absolvovala výskum spolu s Tallonom. Pokiaľ tím stihol zachytiť aj, dnes už neexistujúcu, hlavnú vežu katedrály, zachránil tým zároveň budúcnosť Notre-Dame. Avšak o tom, v akom veľkom rozsahu sú dáta uložené v systémoch, zatiaľ experti nehovoria. Isté je jedno; rozsiahlosť Tallonovho výskumu bola nevídaná. Potvrdzujú to aj slová reportéra Oliviera Maulina, ktorý vo svojom článku upozorňuje na to, že profesorovi boli sprístupnené dovtedy zamknuté časti katedrály. Náklady na sanáciu stavby boli odhadované na 150 miliónov €. Príspevky gigantov módneho priemyslu, ktorí pomáhajú pri obnove požiarom zničenej katedrály, však už značne presiahli pôvodné náklady. Historici a jeho niekdajší spolupracovníci tvrdia, že Notre-Dame dokážeme v budúcnosti zrekonštruovať. A to aj vďaka dátam získaným z 3D skenovania, makrokompozícií, gigapixelových záberov, stereoskopie a 360° obrazov, ktoré sa perfektne uchovali na internete a v ešte väčšej miere v data cloudoch Andrewa Tallona.

 

 

 Foto na titulnej strane: Coralie Ferreira/Flickr