15.8.2013

Začiatok príbehu tohto domu určila potreba šesťčlennej rodiny získať vhodné bývanie. Po dlhom hľadaní napokon našli to, čo v ich predstavách žilo už dávno – vilu v meste Roztoky pri Prahe z roku 1932. O tom, ako sa odvíjal príbeh vlastnej realizácie, hovorí architekt, investor a majiteľ domu, Leigh D'Agostino.

Za dvadsať rokov mojej práce architekta toto bola moja prvá stavba rodinného domu. A bolo to poučné. Navrhovanie a realizácia vlastného domu je úžasná príležitosť, no pre architekta znamená aj to, že nesmie sklamať svojich kolegov a klientov, ktorí budú vzápätí hodnotiť jeho prácu. Aj rozpočtové limity sú veľmi dôležitým a jasným faktorom a my sme museli pri plánovaní striktne zvažovať naše potreby a hodnoty. Cítili sme potrebu usadiť sa v už vyzretom prostredí s rôznorodým okolím a najmä so zeleňou.

Pôvodný stav

Po šesťmesačnom hľadaní sme na okraji Prahy 6, v meste Roztoky kúpili staršiu vilu, ktorá však vyžadovala kompletnú rekonštrukciu. Roztoky sú vlastne prvým osídlením na Vltave severne od Prahy a ľudia ich vnímajú ako zelené predmestie. V meste je dostatočná občianska aj komerčná vybavenosť, v jeho okolí je množstvo polí, lúk a lesov, tečie tu rieka, nie je tu veľmi rušno a do centra Prahy sa dostaneme zhruba za štvrťhodinku.

Náš dom je samostatná stavba na pozemku s rozlohou 1 000 metrov štvorcových, v pokojnej časti mesta. Pozemok leží o dva metre vyššie ako pozemky okolitých domom, čo nám prináša väčššiu mieru súkromia aj lepší výhľad do okolia. Uličný vstup je na severnej strane, takže zadná, intímna časť záhrady je po celý deň vystavená slnku. Keďže máme štyri deti, potrebujeme veľa priestoru na stretávanie sa a vzájomné zdieľanie, príjemnú kuchyňu a vlastné izby. Našou túžbou bol čistý, svetlý priestor, vzduch, príroda, súkromie, prírodné materiály a dizajn v duchu modernej, minimalistickej, jednoduchej a funkčnej estetiky. Teda spojenie kvality a hodnoty.

Nevyhovujúci stav pôvodného objektu jasne naznačoval, že sa nám nepodarí zachovať nič viac, ako holú nosnú konštrukciu. Hydroizoláciu, tepelnú izoláciu, ako aj prípojky sme museli kompletne nahradiť novými. Pôvodné otvory vo fasáde boli zamurované a vznikli nové, s celkom odlišným usporiadaním. Objekt sme na jednej strane rozšírili a zvýšili o jedno podlažie, aby spĺňal potreby našej rodiny – v tomto novom priestore vznikli ďalšie spálne.

Naše potreby a požiadavky na stavbu jednoduchej bielej vily nás priviedli k tomu, že hlavným prvkom návrhu novej podoby domu sa stala zasklená južná fasáda, ktorá poskytuje krásne výhľady do záhrady. Veľkoplošné okná, zaberajúce celú výšku poschodia na prízemí, ktoré vedú na terasu, ako aj veľké okná na ďalších podlažiach, dokonale evokujú pocit bývania takmer priamo v záhrade medzi stromami, doslova vnášajú exteriér do interiéru. Za slnečných a horúcich dní horizontálne vonkajšie žalúzie vytvárajú účinné tienenie, zvyšujú pocit súkromia a zlepšujú tepelnú reguláciu, pretože mikroventilácia napomáha prúdeniu vzduchu, najmä v letných mesiacoch. Zapustená časť južnej fasády poskytuje rodine chránené, kryté vonkajšie posedenie.

Vnútorné usporiadanie domu je praktické. Prízemie tvorí veľký otvorený priestor, prepojený s južnou záhradou, ktorý umožňuje pestrý rodinný život, spoločné varenie i stolovanie. Dvojramenné schodisko minimalizuje komunikačné plochy a vedie do všetkých izieb na poschodí. Strešná terasa prilieha k hosťovským izbám. Kuchyňa a kúpeľne maximálne využívajú svoje rozlohy; sú zariadené iba niekoľkými dizajnovými predmetmi. Počas demolačnýchj prác boli odhalené dva typy stropnej konštrukcie, ktoré stálo za to zachovať. Jedna z týchto konštrukcií dnes ozvláštňuje kuchyňu v podobe dreveného trámového stropu. Druhá sa nachádza v otvorenom spoločenskom priestor, kde je zachovaný pôvodný betónový trámový strop. Všetky použité materiály sú jednoduché, prírodné a maximálne účelné. Podlahy sú buď drevené (tmavá Merbau mozaika – kúpená s množstevnou zľavou), čierne a biele terazzo, prípadne biela keramická dlažba. Aj toto pridŕžanie sa jednoduchosti nám pomáhalo šetriť rozpočet.

Steny sú biele, v kúpeľniach je veľkoplošný keramický obklad. Stropy sú opäť v zásade biele, kvôli oživeniu stropov v spoločných priestoroch sú však zapustené časti a výškové rozdiely vybavené zdrojmi s nepriamym osvetlením.

Každý priestor má svoju farbu alebo materiálovú variáciu steny, respektíve určitého prvku, ktorý ho určuje a ozvláštňuje. Príkladm je ebonová makasarová dyha na stene a zásuvkách v kuchyni, obdĺžniková tabuľa červeného skla, okolo ktorej sa vinie schodisko do všetkých podlaží a ktorá na hornom poschodí prechádza do zábradlia. Oživujúcimi prvkami sú oranžová sklenená mozaika v kúpeľni, alebo ostrov v spálni v podobe šatne s červeným laminom.

Rekonštrukcia v skratke:
Zastavaná plocha: 320 m2
Rozloha pozemku: 1 000 m2
Lokalita: Roztoky pri Prahe

text: Barbara Turčíková
foto: Ondřej Polák

Celý článok si môžete prečítať v časopise SaB júl 2013.