CE∙ZA∙AR 2015: Pozrite si najlepšie diela slovenskej architektúry

8.10.2015

Počas veľkolepého galavečera v bratislavskej Starej Tržnici opäť predstavili najlepšie diela slovenskej architektúry. XIV. ročník súťaže Cena za architektúru CE∙ZA∙AR, ktorú každoročne vyhlasuje Slovenská komora architektov, priniesol ocenenia v šiestich kategóriách, ako aj Cenu verejnosti. Naša redakcia bola pri tom!

„Videli sme vskutku veľké množstvo zaujímavých projektov, čo sa, samozrejme, pretavilo aj do mnohých, neraz vášnivých diskusií medzi porotcami. Takéto konfrontácie sú však bežné," vyjadrila sa historicky prvá žena na poste predsedu poroty CE∙ZA∙AR, uznávaná architektka Marlies Breuss. „ Dokonca je veľmi dôležité, ak sa na jednom mieste stretnú rozličné názory, pretože práve rôzne uhly pohľadu pomáhajú správne chápať samotnú architektúru. Myslím si, že mojou úlohou v rámci poroty bolo odhaliť kontext jednotlivých diel, čiže spôsob, akým sú zasadené do prostredia, pre koho sú určené a aký je ich reálny sociálny dosah. Keď som počas galavečera videla všetky projekty, uvedomila som si, že sme ako porota urobili kus dobrej práce, pretože diela naozaj ponúkli rozličné odpovede na rozličné témy."

Spoločná fotografia všetkých víťazov, foto Jana Zajasenská

„Veľmi si vážime záštitu prezidenta Slovenskej republiky, Andreja Kisku. Jeho osobná účasť, ale najmä príhovor v rámci galavečera dodávajú architektúre ten spoločenský význam, ktorý si nepochybne zaslúži," pripojila sa Oľga Miháliková zo Slovenskej komory architektov, projektová manažérka súťaže CE∙ZA∙AR. Dodala, že dôležitou novinkou tohto ročníka bola aj séria krátkych filmov o nominovaných dielach, ktoré mohli na Druhom okruhu po dobu niekoľkých dní sledovať diváci RTVS ešte pred samotným galavečerom, ako aj Konferencia CE∙ZA∙AR 2015 na tému „Architektonické súťaže a verejné obstarávanie", ktorej sa zhostili poprední odborníci zo zahraničia aj zo Slovenska (P. Andersen, I. Eristavi, B. Kováč, O. Okamura, P. Paňák, Y. Vašourková a iní). „Pre nás bola unikátna hlavne svojím poslaním. Cieľom tejto konferencie bolo vytvoriť diskusiu medzi obstarávateľmi (mestá a obce) a architektmi a predstaviť pozitívne príklady z tejto oblasti. Tešíme sa, že predstavitelia samospráv reagovali na pozvanie pozitívne a viacerí z nich, ktorí sa chystajú v súčasnosti organizovať súťaže návrhov, sa konferencie zúčastnili," dodala Oľga Miháliková.

Kto všetko rozhodoval o víťazoch?

Kategória: Rodinné domy
Rodinný dom Mišíková, Bratislava
autor: Iľja Skoček

foto: Paťo Safko

foto: súkromný archív architekta„Každý rozumný stavebník by sa na takom malom, strmom a neprístupnom pozemku otočil na opätku," povedal o víťaznom diele jeho architekt, Iľja Skoček. Dvojpodlažný rodinný dom, ktorý sa nachádza uprostred záhrad jednej z obytných štvrtí Starého mesta, je osadený na stavebne mimoriadne zložitom pozemku – v stiesnenej štruktúre svahovitých parciel a bez priameho cestného prístupu neďaleko bratislavského Slavína. Samotná stavebná hmota domu je prirodzene usadená v najvyššej časti pozemku a sprístupnená sériou nekonečných schodísk. Jej tvarové členenie je determinované hranicami parcely, logikou účelného vnútorného usporiadania a predovšetkým orientáciou na jedinečný výhľad na panorámu mesta. Prízemie otvorené do terasy so záhradou pozostáva z obývacej izby s jedálenským kútom a kuchyňou tvoriacich jednotný priestor prístupný cez zádverie so šatníkom. Poschodie pozostáva z detských izieb a spálne, radených za sebou a doplnených potrebným zázemím kúpeľní či technickej miestnosti. Vstavaný autorský interiér dômyselne využíva všetky priestory – je premyslený do najmenších detailov. Charakteristickým vizuálnym prvkom identity domu je fasáda uhľovočiernej farby.

Kategória: Bytové domy
Bytový dom – Nový háj, Bratislava, Petržalka
autori: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Drahan Petrovič, Katarína Kollárová, Emanuel Zatlukaj

foto: Ľubo Stacho

Dielo nezaujme iba samotným riešením, ale aj konceptom, v rámci ktorého architekt nie je tým, kto ľuďom diktuje, ako majú žiť. „Spoluautormi tohto domu nie sú len architekti, ale aj jeho obyvatelia. Architekt by mal s ľuďmi spolupracovať a snažiť sa porozumieť ich hodnotám," vysvetľuje jeden z autorov bytového domu, Igor Lichý. Architekt sa tu stáva akýmsi „moderátorom" individuálnych predstáv ľudí o bývaní. Autori sa zamerali nielen na vnútornú, ale aj vonkajšiu flexibilitu. Klienti si tak mohli posúvať, zmenšovať, zväčšovať okná, balkóny a loggie. Objekt je reakciou na génia loci Petržalky, v dobrom i v zlom. Parter je navrhnutý tak, aby absorboval vizuálny smog. Obklad umožňuje v prípade poškodenia sprejermi jednoduché premaľovanie poškodených panelov šedou farbou, pričom odtieň nemusí byť identický. Ďalším špecifikom panelového sídliska je obľuba obyvateľov zasklievať, prestavovať a inak necitlivo upravovať loggie bez ohľadu na fasádu ako celok. S týmto fenoménom sa vyrovnávajú architekti v návrhu tak, že každá loggia ma individuálnu, pomerne agresívnu farebnosť. To spôsobuje, že prípadné necitlivé zásahy by nemali znehodnotiť celkovú estetickú kvalitu diela. Humanizácia mestského prostredia Petržalky spočíva podľa architektov v tom, že vytvorili živý uličný parter, ktorý v Petržalke zúfalo chýba.

foto: súkromný archív architektov

Kategória: Občianske a priemyselné budovy

Komunitné centrum Máj, České Budejovice, ČR
autori: Michal Sulo, Miriam Lišková, Jozef Skokan

 

foto: SLLA Architekti, foto archív HOCHSTIEF CZ

Na najväčšom panelovom sídlisku Máj v Českých Budějoviciach realizovali architekti projekt komunitného centra, ktorý je súčasťou širšieho projektu regenerácie sídliska, z väčšej časti financovaného z prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Päťpodlažný kompaktný objekt s ihriskom na streche, komunikačnými a pobytovými poloverejnými priestormi na obvode, prepojenými s verejným priestorom nového trhového námestia, je určený pre služby sociálnej starostlivosti zamerané na deti a mládež, sociálne poradenstvo a ďalšie služby obyvateľom sídliska. V prostredí farebnej rozmanitosti danej vzorkovníkmi zatepľovacích systémov pracuje vo svojom výraze predovšetkým s aktivitami na obvode objektu na rozhraní medzi interiérom a exteriérom a zeleňou, ktorá by sa mala v priebehu niekoľkých rokov stať hlavným stavebným materiálom vytvárajúcim mikroklímu nového komunitného centra. „Vytváranie podmienok pre používanie verejného priestoru je nevyhnutnou súčasťou regenerácie existujúcich obytných štvrtí, v ktorých býva väčšina ľudí žijúcich v mestách," zdôrazňuje jeden z autorov komunitného centra, Michal Sulo. Dielo navrhla porota na nomináciu na prestížnu Cenu Európskej únie Mies van der Rohe Award.

foto: súkromný archív architektov

 

Kategória: Rekonštrukcia a obnova budov

Rekonštrukcia Jabloňovce, Jabloňovce, okres Levice
autor: Martin Mihály, Matej Mihalič

foto: Matej Mihalič

 

Dom v Jabloňovciach je tradičnou stavbou vytvorenou miestnymi ľuďmi z lokálnych materiálov. Tomu sa podriaďuje aj projekt rekonštrukcie, ktorého cieľom bolo vytvoriť príjemné prostredie spĺňajúce dnešné požiadavky na bývanie. K pôvodnému domu pristupovali s rešpektom, ale bez strachu. Prístavba je sebavedomým doplnením starého domu, s ktorým tvorí harmonický celok. Výsledkom je moderný dom, ktorý ale nestratil čaro lokálnej architektúry, alebo – slovami Mateja Mihaliča, jedného z dvojice autorov – originálny a jednoduchý príspevok do tradičnej štruktúry.

foto: súkromný archív architektov

Kategória: Interiér
Rekonštrukcia bytu L10, Laurinská, Bratislava
autor: Martin Skoček

foto: Paťo Safko

   foto: Paťo SafkoVstupovať na neistú pôdu staršej (často v kostiach starožitnej) architektonickej matérie s cieľom prispôsobiť ju súčasným prevádzkovým nárokom si vyžaduje odvahu a odhodlanie. Zvlášť ak ide o zdanlivo jednoduchý, no v kompromisoch vždy mimoriadne zamotaný žáner bývania. Aby výsledok takých adaptačných snáh nepôsobil bezzubo, sú žiadúce aj ďalšie faktory: súdržný autorský názor na jednej strane a dôvera v neho (nie slepá, ale kritická) na strane druhej. V prípade pohodlného bytu na jednej z ulíc pešej zóny starej Bratislavy sa, našťastie, všetky uvedené podmienky stretli v priaznivom krížení. Zo synergie medzi jasnou koncepciou návrhu architekta a investorskou veľkorysosťou mladej rodiny s dvoma deťmi vzišlo sympatické dielo. Domov, ktorý v prvom rade teší majiteľov, no následne tiež verejnosť – či už odbornejšiu alebo tú laickú – tým, že môže sprostredkovať ďalší dôkaz o správnom kurze vo vývoji súdobých architektonických snáh.
„Princíp odhaľovania tektoniky stavby, zachovávanie remeselných hodnôt a minimalistické vkladanie rovnako remeselne zvládnutých funkčných solitérov je cestou, ako vstupovať do rekonštrukcií v historickom kontexte," dopĺňa architekt Martin Skoček.

Kategória: Exteriér
Šafko

Alžbetínska a Dobrovičova, bývalý Kazačok, Bratislava – Staré mesto
autor: Oliver Kleinert

foto: Karol Kolčár, Urban Kontakt

 

foto: súkromný archív architekta„Šafko" vytvorilo nové miesto na mape Bratislavy. „Projekt prináša mestu autentickú energiu súčasnej generácie," opisuje svoje dielo jeho architekt, Oliver Kleinert. Zástavba, ktorej súčasťou je terasa v korunách stromov, bola vytvorená z modulárneho systému – recyklovaných, vyradených lodných kontajnerov. Netradične používa komponenty a materiály, ktorým architekt zámerne priraďuje inú funkciu. Výsledkom je pohoda, hravosť, radosť z tvorby inšpirujúca recipientov k ďalšej interakcii. Nezmyselným zásahom nového vedenia príslušnej samosprávy sa skončilo jeho bytie skôr, ako sa stihlo naplno rozbehnúť a skutočne rozvinúť svoj potenciál. Za ten krátky čas ukázalo, že architekt správne vyhodnotil potreby mesta, definoval potenciál územia a nastavil koncept projektu. „Šafko" nám darovalo svedectvo o tom, ako veľmi je dôležité, aby predstavitelia samospráv rešpektovali odbornú verejnosť a komunikovali so zástupcami aktívnych organizácií. Odhalilo potrebu kvalitnej vízie, konceptu, vytvárania príležitostí a udržateľných projektov a predovšetkým potrebu otvorene komunikovať o verejných priestoroch mesta. Prinieslo mestu tak veľmi potrebnú autentickú energiu súčasnej generácie. „Šafko" je rýchle a efektívne riešenie problémov daného neživého miesta v udržateľnom koncepte – podporuje kreatívny priemysel, lokálne kvalitné produkty a mimovládne organizácie s presahom na verejný prospech. Prínos diela je jednoznačne v poskytnutí príležitosti aktívnym, talentovaným ľuďom, ako i svieža prezentácia slovenského dizajnu a inovatívneho potenciálu krajiny zahraničným návštevníkom.

Cena verejnosti
Rodinný dom v Rusovciach, Bratislava
autori: Maroš Fečík, Miriam Fečíková

foto: Maroš Fečík

 

   foto: súkromný archív architektaRodinný dom je ušitý majiteľom na mieru. Zhmotňuje ich potreby pre dokonalé bývanie v každom smere. „Prináša do investorovi i prostrediu priestorovú efektívnosť, bohatú vnútornú atmosféru a potrebnú mieru poézie, ktoré v mieste dopĺňajú existujúce kvality prírody," zdôrazňuje architekt Maroš Fečík.

V zornom uhle verejnosti
O súťaži sa pochvalne vyjadril aj predseda Slovenskej komory architektov, Imrich Pleidel: „Skutočne nás napĺňa radosťou, že aj prostredníctvom súťaže CE∙ZA∙AR a s ňou súvisiacich podujatí sa architektúra a práca architektov čoraz viac dostáva do zorného uhla záujmu nielen odbornej, ale i občianskej verejnosti. Považujeme za nesmierne dôležité prezentovať špičkovú kvalitu našich tvorcov popri bežnej stavebnej produkcii bez hlbšieho obsahu a väzieb na prostredie. Je preto výborné, že i pomocou súťaže, vrátane nadväzujúcich podujatí a programov, ako sú dokumenty o jednotlivých nominovaných dielach na druhom okruhu Slovenskej televízie, odborná konferencia v predvečer finálneho galavečera a putovná výstava, sa každým rokom viac a viac dostávajú do širšieho povedomia otázky architektonickej tvorby, a to nielen z pohľadu jej hmatateľných výsledkov, ale i vzhľadom na jej proces, často nie práve jednoduchý, či dlhodobé kvality vo vzťahu k prostrediu, do ktorého vstupuje."

pripravila: Anna Salvová
autor textu kategórie Rekonštrukcia: Michal Lalinský