Oslava 25. výročia založenia Slovenskej komory architektov

V jedinečných priestoroch budovy pôvodnej Umeleckej besedy Slovenska sa koncom minulého týždňa konala oslava 25. výročia založenia Slovenskej komory architektov.

Tento skromný monument architektúry funkcionalizmu od architektov Alojza Balána a Jířiho Grossmanna oslávil minulý rok 90. narodeniny. Od počiatku slúžil na stretnutie slovenskej umeleckej obce, ktorú vždy tvorili aj architekti. Autori tejto stavby, po vzniku spoločného štátu Čechov s Slovákov spolu zakladali tradíciu modernej slovenskej architektúry, z ktorej sa učíme a čerpáme dodnes.

„Pred 25. rokmi končila spoločná Česko –Slovenská púť. V dôsledku udalostí z pred štvrťstoročia vznikla aj naša komora architektov, vôbec ako prvé profesijné združenie architektov v strednej a východnej Európe“ uviedla v úvode slávnostného večera JUDr. Viera Hanuláková, riaditeľka úradu Slovenskej komory architektov, ktorá večerom i sprevádzala.

Ohliadnutie späť sprostredkoval krátky film, ktorý vznikol špeciálne pre túto príležitosť. Prostredníctvom výpovedí všetkých predsedov, ktorí Slovenskú komoru architektov viedli od vzniku až po súčasnosť, mapoval film míľniky činnosti Slovenskej komory architektov za uplynulé štvrťstoročie. Priblížil nielen históriu a pripomenul dosiahnuté úspechy, ale rovnako pomenoval hlavné úlohy a aktivity komory v kontexte súčasnosti.

Po ňom nasledoval príhovor predsedu Imricha Pleidela jedného z prvých zapísaných členov novovzniknutej komory a dnes jeho predsedu, ktorý retrospektívne priblížil historické momenty, ktoré predchádzali založeniu komory a jej etablovaniu sa v spoločnosti.
Ako uviedol: „Už tradičná monarchia s konštitučnými prvkami i štandardná parlamentná demokracia považovali autorizovaných technikov za kľúčové osoby a odborníkov vo výstavbe. Storočná tradícia činnosti autorizovaných technikov vo výstavbe bola preťatá v roku 1951 zrušením Inžinierskej komory. Po páde socialistického režimu došlo v krátkom čase a za intenzívneho snaženia zanietených osobností k zostaveniu prípravného výboru Slovenskej komory architektov.“

Za všetkých predseda Imrich Pleidel vyzdvihol tých, čo sa najväčšou mierou zaslúžili o vznik našej stavovskej organizácie: prof. Ing. arch. Eduarda Kramára Dr.h.c., Ing. arch. Štefana Svetka a Ing. arch. Ivana Kočana a zo Spolku architektov Slovenska predovšetkým vtedajšieho prezidenta prof. Ing. arch. Štefana Šlachtu, PhD. a riaditeľa kancelárie PhDr. Patrika Guldana. Výrazný podiel na príprave zákona mal legislatívec a neskorší prvý riaditeľ úradu komory JUDr. Vladimír Hutta, CSc.

Ako ďalej uviedol „Próza nasledujúcich dní v živote komory priniesla nespočetne veľa udalostí, kľúčových krokov, rozhodnutí a popri mnohých príjemných i niekoľko vážnych a neľahkých situácií. Reflexie na niektoré dnes zazneli v krátkom dokumente z úst jednotlivých predsedov, ktorí sa za 25 rokov vystriedali na predsedníckej stoličke. Určite prevládajú kroky a úspechy, ktoré nás tešia. Na poli legislatívy napríklad v autorskom zákone, kde sa podarilo definovať architektonické dielo, alebo v zákone o verejnom obstarávaní a súvisiacej vyhláške Úradu pre verejné obstarávanie, v ktorých sú komplexne upravené súťaže návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a inžinierskeho staviteľstva, alebo v oblasti propagácie a osvety architektúry a práce architektov medzi širokou verejnosťou, ako je napríklad náš dlhoročný úspešný projekt Cena za architektúru CE.ZA.AR, ktorý je svojím mediálnym pokrytím unikátny i za hranicami Slovenska. Významne sa tiež rozvíja naša medzinárodná spolupráca s architektonickými komorami v rámci Európskej únie prostredníctvom ACE - Architektonickej rady Európy a osobite s komorami krajín višegrádskej štvorky a tiež prostredníctvom medzinárodnej siete na uznávanie kvalifikácie architektov ENACA, ktorú vedie Ing. Oľga Miháliková, zástupkyňa riaditeľky úradu SKA.”

Imrich Pleidel ocenil pomoc a podporu tradičných partnerov a osobností, ktoré ich zastupovali a zastupujú – ministerstiev dopravy a výstavby, kultúry, školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity a ďalších vysokoškolských inštitúcií, „súrodenca“ a súpútnika - Slovenskej komory stavebných inžinierov, Spolku architektov Slovenska, Zväzu stavebných podnikateľov a mnohých ďalších partnerov z rôznych odvetví hospodárskeho a spoločenského života, ktorí pomáhajú realizovať napĺňanie úlohy architektov v spoločnosti.

Generálna riaditeľka sekcie umenia MK SR Mgr. Zuzana Megová, PhD. vyzdvihla význam architektúry pre spoločnosť slovami: „Je pre mňa mimoriadnou cťou byť osobne pri dnešnom významnom výročí. Dovoľte mi čo najsrdečnejšie zagratulovať Slovenskej komore architektov k 25. narodeninám a zároveň sa stručne pozastaviť nad spoluprácou s ministerstvom kultúry. Slovenská komora architektov v minulosti i súčasnosti svedomito plní úlohy profesijnej organizácie, prostredníctvom svojich početných aktivít i významných členov sa venuje osvetovej činnosti a popularizácii architektonických myšlienok vo verejnosti, je výborným partnerom na dialóg o všetkých strategických témach, ktoré spájajú ministerstvo kultúry a Slovenskú komoru architektov.
Za 25 rokov dokázala svoju opodstatnenosť, kredibilitu, odbornosť i profesionalitu. Teší ma to o to viac, že aj do budúcna nás čaká veľa spoločných tém. Vizuálny smog, tvorenie a význam verejného priestoru i „hulvátske“ pokusy developerov o znásilnenie urbánnej estetiky. Ministerstvo kultúry nemá v týchto témach lepšieho partnera, ako práve komoru architektov a pevne verím, že vo vzájomnej spolupráci a koordinácii sa nám podarí odvrátiť hrozbu električkovej trate popred novú budovu Slovenského národného divadla či nastoliť konštruktívnu debatu o vizuálnom smogu v mestách.“

Výkonný podpredseda ZMOSu Ing. Milan Muška vyzdvihol vo svojom príhovore činnosť Slovenskej komory architektov ako i význam spolupráce oboch organizácií v prospech tvorby kvalitnej architektúry a prostredia. Zaželal Slovenskej komore architektov, aby aj na Slovensku pribúdalo práve vďaka špičkovým slovenským architektom veľa kvalitnej architektúry, ktorej sa poteší tak oko ako i duša; i generácie, ktorým tieto diela zanecháme.

Na slávnostnom večere odovzdal predseda Slovenskej komory architektov pamätné listy významným osobnostiam architektúry a spoločenského života, ktoré sa zaslúžili o založenie SKA, a tým, ktorí sa za posledných 25 rokov podstatnou mierou podieľali na jej úspechoch.

Večer ukončila panelová diskusia o súčasnom smerovaní a budúcich výzvam komory, ktorú moderoval Bohdan Smieška a ktorej sa zúčastnili architekti Imrich Pleidel, Pavol Paňák, prvý podpredseda Slovenskej komory architektov a Martin Jančok, podpredseda Slovenskej komory architektov. Členovia panelovej diskusie sa vyjadrili k témam prípravy stavebného zákona, k návrhu dokumentu „Architektonická politika Slovenska“ a k architektonickým súťažiam.

Architekt Imrich Pleidel vyzdvihol potrebu sústredeným a širokým celospoločenským úsilím o zmenu k prístupu k tvorbe architektov, ku kultúre prostredia. Taktiež zdôraznil nutnosť prijatia zmysluplného a funkčného stavebného zákona s jasnými a prehľadnými kontúrami tak pre štátnu správu ako i architektov, stavebníkov či verejnosť. Architekt Pavol Paňák definoval zámer dokumentu „Architektonická politika Slovenska“, prečo vzniká i čo je jeho obsahom: „Je to dokument, ktorý má zvýšiť povedomie o význame architektúry. Dokument, ktorý by mal vytvoriť kvalitné podmienky pre stavebnú kultúru a kvalitnú architektúru. Je to strategický materiál, ktorý sa týka troch aktérov: štátu, samospráv a architektov. Obsahuje tri kľúčové témy: legislatívna oblasť ako napríklad podpora kvalitných súťaží, druhou je osveta a vzdelávanie a treťou je samotná kvalita architektúry ako celku.“ Architekt Martin Jančok rozprával nielen o architektonickej politike ,ale i o potrebe tvorby kvalitných súťaží a o celospoločenskom význame Ceny CE∙ZA∙AR: „Kvalitne pripravené súťaže návrhov sú pre nás momentálne významný nástroj ako vytvoriť kvalitnú architektúru.“ Diskusiu uzavrel architekt Pavol Paňák slovami: „Dejinne nemáme vo vienku vyspelú kultúrnosť. Preto musíme byť trpezliví, dôslední, denne na sebe pracovať, podporovať zdravý aktivizmus, aby sme tú kultúrnosť mali „v krvi“. Raz to určite bude, ale máme pred sebou ešte dlhú cestu.“