Dlhodobé sedenie v kancelárii spôsobuje celý rad chorôb z nesúladu. Ľudské telo sa totiž ešte neprispôsobilo, nezosúladilo so sedením a už vôbec nie s moderným štýlom kancelárskej práce. Napokon stoličky sú rozšírené len niekoľko sto rokov. Očividný nesúlad medzi sedením a telesným zdravím mnoho ľudí a firiem stále podceňuje.
Od sedenia k trvalým zdravotným problémom
Krátky výlet do vôd populárnej súčasti antropológie nazývanej „body history“ hovorí, že dnešný človek je už prezývaný aj Homo sedantarius – človek sediaci. Štatistiky Eurostat hovoria, že až 32% pracujúcich Slovákov vo svojej práci prevažne sedí. V Bratislave a vo veľkých mestách, kde je súčasne aj najvyššia koncentrácia administratívnych priestorov, sa sedavé zamestnanie týka takmer polovice pracujúcich ľudí. Presedíme štvrtinu života a niektoré kancelárske typy aj polovicu. Pritom v hlbokej minulosti mohol sedieť len spoločensky významný človek, zvyčajne na vyvýšenom mieste. Neskôr to boli tróny, ktoré symbolizovali postavenie, bohatstvo a moc. Starí Gréci alebo Rimania sedeli len v divadle, v senáte, kúpeľoch alebo na záchode. Odpočívali a jedli v stoji, v ľahu alebo v poloľahu (dnes vieme, že pre telo je vhodnejšie jesť v sede za stolom). V stredoveku sedel len panovník a to na vyvýšenom mieste a na tróne. Dodnes pretrval zvyk, že najlepšiu stoličku má riaditeľ firmy. Pri spoločenskom stolovaní teda sedeli dvorania na jednoduchých stoličkách bez operadiel, respektíve mali operadlá vpredu. Malo to i svoj praktický význam, často na mol opitých šľachticov odnášalo služobníctvo aj so stoličkou a „vyklopili“ ich do postelí. Obvyklejšie bolo sedieť v sedle koňa ako na stoličke (k tomuto faktu sa ešte vrátime). Hromadné sedenie prišlo do módy spolu s industrializáciou a nástupom byrokracie. Napokon, sediaci ľudia sa ľahšie kontrolujú. V kanceláriách, ktoré boli navrhnuté v súlade s teóriami o byrokracii a hierarchii sociológa Maxa Webera a dôrazom na manažment a riadenie inžiniera Fredericka Taylora boli bežné pódiá, odkiaľ vedúci dohliadal na svojich podriadených. Priemyselník Tomáš Baťa mal vo svojom mrakodrape dokonca kanceláriu vo výťahu, a tak mohol pracovať a kontrolovať ľudí na rôznych poschodiach. Pozostatkom tejto éry sú i školské lavice a učiteľská katedra. Pozrime sa však, čo sa deje pri sedení a prečo je stolička jeden z najhorších ľudských vynálezov.
Foto: Pixabay.com
Sedenie na stoličke je preferované z toho dôvodu, že je oveľa ľahšie si opakovane sadnúť a vstať, ako keď človek sedí na zemi. Chrbtica - ako kľúčová súčasť pohybového aparátu - však počas sedenia trpí statickým preťažením. Už po 30-tich minútach sedenia začína chrbát ochabovať. Statické sedenie sa prejavuje bolesťami krčnej chrbtice a dolnej, bedrovej časti chrbta (low back pain). Práve druhá spomínaná je jeden z najčastejších neduhov. Trpí ním počas života až 8 z 10 ľudí vo Veľkej Británii, v ktorej má svoje administratívne sídla tisíce firiem. Nie sme na tom lepšie ani na Slovensku, pretože bolesti krížov postihujú až 90% obyvateľstva. Pri bežnom sedení si zároveň tlačíme na vnútorné orgány, čo spôsobuje nepohodu, depresie, v extrémnych prípadoch až sterilitu. Sedenie nie je vhodné ani pre medzistavcové disky, tie sa totiž prekrvujú až pri pohybe. Platí, že to, čo je pri sedení relaxačnou polohou pre svaly, je nevhodné pre medzistavcové platničky. Dlhá neprerušovaná práca na klávesnici môže viesť k syndrómu karpálneho tunela. Nesprávne sedenie je tiež „kvalitným“ predpokladom pre postupné priberanie na váhe a opuch členkov. To je len krátky zoznam civilizačných ochorení spojených s dlhodobým sedením. Preto do dizajnu sedacieho nábytku vstúpila ergonómia.
Prichádza ergonómia sedenia
Sedenie v sedle koňa je pravdepodobne to jediné „zdravé“ sedenie. Nohy visia voľne, chrbtica je rovná a pri jazde na koni sa pohybuje. Je celkom možné, že trend sedlových stoličiek (saddle sitting) začal právnik Johann Wolfgang von Goethe, autor diel Fausta a Utrpenie mladého Werthera, ktorý si nechal vyrobiť stoličku v tvare konského sedla. Napokon inšpiráciu v sedlovom sedení nájdeme aj pri barových stoličkách, ktoré sa stále častejšie objavujú aj v domácnostiach.Súčasné výskumy ukazujú, že v sedle alebo sedlovej stoličke zaručuje zotrvanie chrbtice v jej prirodzenom zakrivení.
Nórsky dizajnér, ktorý navrhol kultovú „kľakačku“ (kneeling chair) Variable Balance Peter Opsvik tvrdil, že žiadna poloha nie je tá správna a treba ich striedať. V klasickom diele „Rethinking Sitting“ píše, že pri práci je potrebné často variovať polohy. Opsvik však v roku 1979, keď kľakačku začala predávať firma Stokke, nebol pionierom ergonomického sedenia. V Škandinávii sa začali sedením a jeho kvalitou zaoberať už koncom 70-tych rokov a dodnes sú producentmi inovatívnych alternatívnych sedacích nábytkov. Napríklad fínska firma SALLI z malebnej dedinky Rautalampi vyrába sedlové stoličky, ktoré exportuje do 70-tich krajín sveta.
Foto: Dreamstime.com
Druhou masívnou vlnou rozšírenia sedenia bol po industrializácii nástup digitalizácie. Hoci dnešná výpočtová technika a polohovateľné stoly (standing desk) umožňujú pracovať aj v stoji, státie tiež zaťažuje chrbticu. Lepšia pozícia je polosed (perching), polostoj, teda opieranie sa zadkom o podložku, podobne ako v niektorých novších vozidlách MHD. Zaujímavým riešením je v tomto smere Mogo Human Kickstand od firmy Upright Furniture, teda akási teleskopická palica so sedákom, ktorú je možné použiť v podstate kdekoľvek. Státie sa tiež mylne zamieňa za „cvičenie“ pri práci. Cvičením nie je ani sedenie v práci na fit lopte alebo dynamické sedenie, pretože mikropohybom svaly privyknú a reagujú nesprávnym zapájaním. Ak už máte fit loptu alebo dynamické sedenie v kancelárii, kombinujte ju s pasívnym sedením.
V súčasnosti sú z pohľadu ergonómie na najvyššej úrovni lekárske a rehabilitačné sedadlá, kreslá pre pilotov a astronautov. Obrovské prostriedky investujú dovývoja ergonomických kresiel automobilky. Ak sa vrátime na zem a do kancelárií, aj na Slovensku máme sľubné dizajnové projekty, ako je taburet na dynamické sedenie Muffin, ktorého autormi sú Peter Daniel, Tatiana Lesajová (2015) alebo projekt Neseda, ktorej spoluautorom je Vlado Zlatoš a ktorá rešpektuje odporúčanie Petra Opsvika, že je zdravé, keď sa polohy striedajú. Platí priama úmera, že čím je sedenie kvalitnejšie a bližšie ľudskej prirodzenosti, tým je aj hodnotnejšie. Dokážeme ale platiť za kvalitu?
Do ergonomického sedenia investujú najmä firmy
Sedenie na stoličke môžeme nazvať aj nové fajčenie. Vedome aj nevedome si spôsobujeme diskomfort a zdravotné ťažkosti. Riziká spojené s dlhým a nekvalitným sedením si našťastie začíname čoraz častejšie – a žiaľ aj bolestivo – uvedomovať. Aspoň tomu nasvedčujú výsledky prieskumu za rok 2019, ktorý realizovala česká firma RIM CZ, ktorá sa zaoberá výrobou ergonomických stoličiek v spolupráci s firmou WebMedea services s.r.o. Výsledky vychádzajú z množiny 2 000 kľúčových slov vyhľadávaných spolu zhruba 14 000 ľuďmi, ktorí hľadali kancelárske stoličky a kreslá v on-line prostredí. Aké atribúty zaujímajú potenciálnych kupujúcich a firemných klientov?
Pri výbere stoličky či kresla nás zaujíma predovšetkým farba. Až potom prekvapujúco nasleduje cena, miesto predaja, produktová rada, nosnosť a až na šiestom mieste je hľadisko zdravia a ergonómie. „Naši biznisoví zákazníci nakupujú produkt, ktorý je ergonomický od základu. To sa premieta aj do jeho vyššej obstarávacej ceny. Pri rozhodovaní jednoznačne prevláda ergonómia nad cenou,“ opisuje odlišnú skúsenosť z predaja veľkoodberateľom Michal Hotmar zRIM CZ.
A aká farba vedie vo vyhľadávaní bežných spotrebiteľov? Je zarážajúce, že je to tá najmenej praktická, teda biela, i keď v ostatnom období sa presadzujú aj tlmené, prírodné farby. U firiem, ktoré nakupujú do kancelárií, prevláda čierna a šedá farba. Hneď po farbe je rozhodovacím faktorom cena. A hoci ľudia majú záujem o kvalitnú kancelársku stoličku, plnú cenu za ňu platiť nehodlajú. Z uvedeného prieskumu vyplýva, že najviac vyhľadávaná je výhodná kúpa, teda výpredaje a zľavové akcie. V tomto smere je celkom prekvapujúce, že kupujúci nevyhľadávajú stoličky zánovné a z bazárov, ale radšej si kúpia novú, hoci to bude ten najlacnejší model, ktorý je žiaľ často aj najmenej kvalitný. Iná situácia je samozrejme vo veľkoobchode, ktorého odberateľmi sú väčšie firmy, ktoré približne v 80% nakupujú „zlatú strednú cestu“, teda level štandard.
Koncový zákazník si chce stoličku aj vyskúšať a často volí osobný odber. Nemalý počet kupujúcich rieši aj nosnosť stoličky, pri výbere preferujú tú do 150 kg, čo môže byť aj dôsledok stúpajúceho počtu ľudí s nadváhou spôsobenou práve sedením, zlými stravovacími návykmi a nedostatkom pohybu.
Zdroj: Pixabay.com
Ako bojovať proti neduhom sedenia?
Alfou aj omegou ergonomickej kancelárie je správne vybraná stolička. Mala by umožňovať dynamické sedenie, prispôsobiť sa pohybom tela a podopierať chrbticu a ruky na správnych miestach. Výška dosky stola by sa mala pohybovať od 72 do 78 centimetrov, podstatné je, aby lakte zvierali pravý uhol a doska stola netlačila do predlaktia. Horný okraj obrazovky monitora by ste mali mať vo výške očí, aby ste sa nemuseli skláňať k počítaču. Existujú aj ďalšie vychytávky, ktoré spríjemňujú pracovné prostredie: napríklad vertikálne myši, gélová podložka pod ruku, či ergonomická opierka chodidiel, ktorá zaistí správny uhol kolien.
Ako sme spomenuli, najhoršie je dlhé sedenie bez pravidelných prestávok. Renesanciu v tomto kontexte zažíva napríklad technika Pomodoro, ktorú vyvinul Francesco Cirillo na konci 80-tych rokov. V skratke ide o to, že pracujete v 25 minútových blokoch, ktoré striedajú krátke prestávky (3-5 minút). Po štyroch cykloch nasleduje dlhšia prestávka (5-30 minút). Keďže Cirillo používal kuchynský časovač v tvare rajčiny a rajčina sa taliansky povie „pomodoro“, vžil sa tento názov. Počas prestávok je vhodné sa prejsť alebo si zacvičiť (jóga, strečing,...). Je dokázané, že ak dostatočne nestriedate aj ťažšie polohy, napríklad hlboký drep a sed na pätách, skracujú sa vám šľachy. Výsledkom je to, že aj zotrvaniev menej náročných polohách je bolestivé.
Dôležité je správne sedenie začleniť do firemnej kultúry. Aby vám aj manažéri dovolili si sadnúť rozličným spôsobom, prípadne si z času načas ľahnúť na chrbát, vyložiť nohy a podoprieť hlavu. V moderných kanceláriách už napríklad nie sú odpadkové koše pri každom stole, čo núti ľudí vstať a ísť vyhodiť odpadky na určené miesto. Rovnaký cieľ – motivovať k pohybu – sleduje i jedna tlačiareň s kopírkou na poschodí. Základom prevencie neduhov sú správne nastavenie stoličky, upravenie pracovného priestoru a varírovanie rôznych polôh pri práci.
Prečítajte si tiež:
Ako zistiť, že ozónovú dezinfekciu vykonávajú profesionáli?
