Pojem loft pochádza z angličtiny, kde lofty znamená priestorný, vzdušný, veľký. Loft má niekoľko významov, ale všetky vyjadrujú odkladací či obytný priestor pod strechou - poschodie, podkrovie, podstrešie, pôjd, senník, sklad, sýpku alebo i holubník.

Toto bývanie vyhovuje najmä voľnomyšlienkárom a bohémom, ktorí ním vyjadrujú svoj postoj k životu. Loftový byt je často spojený s ateliérom, lebo väčšina výrobných hál má veľké okná, ktorými sa do priestoru dostáva prirodzené svetlo, potrebné na prácu umelcov.

Na začiatku bol problém

Prvé lofty vznikli v polovici 20. storočia, keď v New Yorku po vojne krachovali menšie firmy, ktoré tam fungovali od 19. storočia a prestali stačiť priemyslovej veľkovýrobe. Do opustených budov na Manhattane sa sťahovali umelci, ktorým vyhovovalo nízke či žiadne nájomné. Nákladné výťahy ich do horných poschodí dopravili hoci aj s motorkou, olejové škvrny na betónovej podlahe im neprekážali, tak, ako ani hlučné večierky. Umelcov nasledovali ľudia z reklamy, neskôr záujemcovia o netradičné bývanie i susedov. Veď mená ako Yoko Ono, či Andy Warhol, ktorý sa v roku 1960 nasťahoval na 47. východnú ulicu, sa v súvislosti s loftmi spomínajú dodnes. Onedlho zatúžili po netradičnom bývaní aj ľudia v ďalších západných metropolách, napríklad v Londýne či Berlíne. Myšlienka využiť na bývanie opustené výrobné priestory (textilné či sklárske továrne, sklady, sýpky a mlyny) rýchlo získala priaznivcov a bývanie v lofte sa stalo módnym trendom.

Budovanie loftov malo aj iné dôvody. Pôvodné okrajové štvrte, kde tieto objekty stáli, pohltila nová zástavba a stali sa súčasťou mestských centier. To bolo pre ich majiteľov nevýhodné a začali sa presúvať do okrajových častí miest. Opustené objekty sa stali vážnym urbanistickým problémom, lebo pre priemysel boli lokality v mestských centrách drahé a neboli vhodné ani z hľadiska dopravy. Jednu z odpovedí na otázku, čo s pozemkami a priestormi v týchto lokalitách, priniesli lofty.

Pravidlá loftu

Typickými znakmi loftu sú výška a otvorený priestor. Dispozícia vychádza z pôvodnej funkcie priestoru voľne prepojeného i cez tri podlažia a tvorí viacúrovňové bývanie v jedinom otvorenom priestore nerozdelenom priečkami. Nie je dôležité, kde sa nachádza posteľ, pracovný stôl či spoločenská zóna bytu. Dôležitá je voľnosť a pocity majiteľa. K tomu nevyhnutne patria pôvodné veľké okná a svetlíky, podčiarkujúce veľkosť priestoru. Ďalšími znakmi sú priznané vysoké trámové stropy, neomietnuté steny a technické detaily, tvoriace akcenty, až dominanty interiéru. Typickým znakom je i využitie industriálnych prvkov.

Menšie sklady a výrobné prevádzky sa menia na rodinné domy loftového typu, časté sú i loftové byty v podkrovných priestoroch priemyselných objektov či obytných budov, ktoré prestali slúžiť svojmu účelu. S obľubou sa v nich uplatňujú veľkorozmerné strešné zasklenia v podobe transparentných strešných krytín a strešné okná združené do veľkých plôch.

Atraktívne a drahé
Loft ako exkluzívna záležitosť predstavuje komfortné bývanie a istý imidž, ale náklady na kúpu, rekonštrukciu a prevádzku takéhoto priestoru sú vysoké. Preto sa u nás tento štýl bývania zatiaľ príliš nerozvinul, hoci v susednom Česku sa už niekoľko loftov objavilo. Jeden z prvých veľkých projektov sa tu realizoval v roku 2001 vďaka talianskemu architektovi Albertovi di Stefano, ktorý prestaval na loftové byty secesný parný mlyn v Nuslích.

Bývanie v loftoch nie je drahé len z hľadiska nákupnej ceny, ale i prevádzky. Investori preto vychádzajú v ústrety aj ľuďom, ktorých lákajú výhody tohoto bývania, ale bez jeho negatív. Vznikajú teda menšie byty s istými kompromismi. Zachovávajú sa neobvykle vysoké stropy a miestnosti delia priečky, ale objekt si zachováva isté črty loftu. Keďže si ich zväčša kupujú samostatne žijúci ľudia a bezdetné páry, vyhovuje im skôr menšia a stredná veľkosť. Podľa architektov je kúpa loftu dobrá investícia i do budúcnosti, lebo ich cena sa bude určite zvyšovať. Továrenských hál vhodných na rekonštrukciu totiž ubúda a nové nevznikajú, takže o niekoľko rokov budú nedostatkovým artiklom.

Málo nábytku a voľnosť

Loft svojím priestorom a požiadavkami vnáša nové impulzy do tvorby interiérov. Je v ňom veľa miesta, na ploche i v priestore. Do istej miery je protikladom architektonickej typológie, ktorá je zameraná na to, aby sa jednotlivé funkcie a ich priestorové požiadavky optimalizovali. Priestorová voľnosť loftu túto zásadu ignoruje. Všetky jeho funkčné, technické i estetické požiadavky sú podriadené veľkorysému priestorovému riešeniu.
Charakteristickou črtou loftu je aj realizácia interiérov. Žiadne steny, zavesené podhľady, viditeľné technické vybavenie, jednoduchý náter na betónovej podlahe. Všetko tu pôsobí účelne a logicky. Na pozadí priemyselnej architektúry sa prezentujú nové, hodnotné technické výrobky, podlahy, povrchy, závesy, svietidlá i doplnky.

Ako sa v ňom býva

Loft v každej svojej podobe pripomína bývanie v nadštandardnom rodinnom dome alebo byte.

Lofty si často kupujú solventní mladší ľudia, pre ktorých je prvoradý dostatok voľného priestoru na bývanie i prácu – obytný ateliér pre architekta, scénografa či módneho návrhára, nahrávacie, dizajnérske či tanečné štúdio, prípadne výstavný priestor pre galeristu.

Loft charakterizuje veľká svetlá výška (štyri až šesť metrov) a jeho jediné podlažie sa využíva na viacúrovňové bývanie tak, že do jestvujúceho podlažia sa vstavajú jedno či dve medzipodlažia. Denná - spoločenská časť - je v spodnej úrovni, pracovná časť v druhej úrovni a nočná, pokojná časť býva umiestnená celkom hore, v tretej úrovni.

Priestor loftu sa od klasického veľkopriestorového bytu líši dynamickejším členením priestoru, kde zónu na spánok, zónu na prácu i zónu na prípravu stravy a hygienu oddeľujú len transparentné či mobilné deliace steny.

Výhody aj nevýhody
K výhodám loftu patrí vzdušnosť a dokonalé presvetlenie. Interiér osvetľujú najmä strešné okná, svetlíky či transparentné sklené strešné krytiny. Samozrejmosťou je však dostatočné clonenie počas horúcich letných dní.

Loftový obytný priestor však má i nevýhody - veľký priestor, veľké okenné otvory, s tým súvisiace tepelné straty a teda i viac financií na udržanie vhodnej vnútornej klímy. Ani rodinám s menšími deťmi sa bývanie v lofte neodporúča, lebo jednotliví členovia v ňom nemajú dostatok súkromia. Toto bývanie nie je vhodné ani pre ľudí, ktorí nemajú radi veľké neosobné priestory. Naopak, hodí sa pre kreatívne osoby, lebo podporuje ich tvorivosť, fantáziu, invenčnosť a rozlet.