Slovenská komora architektov udelila v súťaži CE.ZA.AR. 2009 v kategórii Rodinné domy cenu rodinnému domu v Rusovciach, ktorého autorom je Maroš Fečík. Vďaka svojej bezbariérovosti stavba spĺňa aj kritérium ergonomického a bezpečného bývania.

Dom stojí na rovinatej planine pod Bratislavou, v kolónii rodinných domov a dvojdomov.  Obklopuje ho veľká záhrada, pretože autori projektu neboli obmedzení hranicami pozemku. Veľkorysé dispozičné riešenie prízemnej stavby ponúka majiteľom pocit voľnosti. Rodinný dom sa už na prvý pohľad hlási k architektonickej moderne.

Točité schodisko má rovnaké materiálové riešenie ako galéria –  kov s efektnou perforáciou.

Pre objekt sú typické pravouhlé línie stien, presahujúca strešná doska a hlavný vstup zakomponovaný do rozložitého pôdorysu. Konštrukčným materiálom je betón, ktorý je kvôli lepším tepelnotechnickým vlastnostiam ukrytý za izoláciou a fasádnym materiálom. Šedý cembonit výborne dotvára prírodná kresba impregnovaných fasádnych dosiek. Osou pozdĺžnej dispozície domu je spojovacia chodba, orientovaná od juhozápadu na severovýchod. Obytné miestnosti – detské izby, priestranná obývačka, spálňa rodičov – sú orientované na juh. Kuchyňa a hosťovská garsónka, ktorá tvorí samostatnú bytovú jednotku, sú orientované na severozápad. Garsónka s výstupom na plochú strechu je jediným priestorom na poschodí. S prízemím ju spája točité schodisko, ktoré má rovnaké materiálové riešenie ako galéria –  kov s efektnou perforáciou.

Bezbariérovosť objektu bola ďalšou z hlavných požiadaviek majiteľov, vďaka tomu obytné priestory plynule nadväzujú na exteriér.

Základným, určujúcim prvkom celého projektu bolo svetlo. Zámer sa vydaril, vznikol priestranný a svetlý dom s jednoduchým dispozičným členením. Chodba tvorí unikátnu, zasklenú galériu s výnimočným citom pre detail. Bezbariérovosť objektu bola ďalšou z hlavných požiadaviek majiteľov, vďaka tomu obytné priestory plynule nadväzujú na exteriér. Pomerne veľký objem stavby sa podarilo autorom projektu opticky „rozbiť“ členitou fasádou a rôznorodými fasádnymi materiálmi. Detské izby sú radené za sebou a ich priestorové riešenie je takmer totožné. Ich zariaďovanie bolo pre majiteľov výzvou, pretože majú vyjadriť individualitu každého dieťaťa.

Použitie rôznych povrchových materiálov v ich prirodzenej podstate a ich vhodná kombinácia ako v exteriéri, tak aj v interiéri objektu, vytvorili príjemnú atmosféru rodinného bývania.

TEXT Sláva Štefancová
FOTO archív architekta

Tento článok bol uverejnený v SaB december 2009.