Architektka Lenka Miková navrhla rekonštrukciu vidieckej chalupy s rešpektom k pôvodnej logike výstavby a použitia tradičných materiálov. Cieľom bola skôr prirodzenosť ako dokonalé formálne napodobenie. Prírodné materiály ako drevo, kameň a hlina a ich ručné opracovanie vnáša do stavby nedokonalosť, ktorá sa stáva zásadným pre tento projekt.

O vidiecke chalupy je v posledných rokoch čoraz väčší záujem. Súvisí to s túžbou aspoň na čas vrátiť sa k autentickému a tradičnému životu. Paradoxne sa však stáva, že až príliš dokonalá rekonštrukcia a dnešné štandardizované riešenia tento žiadaný charakter vo výsledku úplne potlačenia.

„Všeobecne je teda výzvou, ako vyhovieť súčasným nárokom na komfort a pritom udržať pôvodného ducha stavby. A dá sa vôbec navodiť v prípade, keď sa chalupa musela kvôli zlému stavu, aj napriek snahe o zachovanie, takmer celá zbúrať a postaviť znova? Do akej miery má potom zmysel opakovať to pôvodné?“ premýšľa Lenka Miková, ktorá sa s projektom stala víťazkou kategórie rekonštrukcia súkromného interiéru v súťaži Interiér roka.

„Celý proces trval vyše štyri roky, a aj keď sa počas tej doby návrh ešte rôzne vyvíjal, jeho podstata sa časom možno ešte viac vyšperkuje. Zásadný podiel na výsledku má predovšetkým osvietený a tvorivý investor a stavbyvedúci, lebo väčšina stavebných prvkov a vnútorného vybavenia bola riešená a vyrábaná na mieru - občas podľa ľudovej múdrosti, občas aj ako experiment,“ naznačuje proces tvorby architektka.

Pôvodnú usadlosť na samote tvoria dva domy umiestnené do tvaru L - chalupa a stodola harmonicky posadené do svahovitej lúky. Obidve stavby zostali zvonku v pôvodnej podobe, zmeny nastali skôr vnútri. Hlavné obytné priestory sú otvorené až do krovu, aby vynikal charakteristický prvok pôvodných objektov - v chalupe čierna kuchyňa a v stodole priehľad skrz pôvodnej vráta.

Drevená chalupa je riešená ako hlavný dom pre majiteľov a preto je poňatá viac tradične, hoci väčšinu konštrukcie museli pre zlý technický stav nahradiť. V duchu starých chalúp zostala zámerne tmavšia, uzavretá a intímnejšia. Hlavnú úlohu tu hrajú tradične opracované povrchy - tesané trámy, hlinené omietky, ručne štiepaný šindeľ. Nové prvky, ako vložené poschodie alebo zádveria, sa snažia byť skôr nenápadné.

Stodola slúži ako letná obývačka, priestor pre hostí a technické zázemie. Tým je aj samotné poňatie rekonštrukcie uvoľnenejšie. Pôvodné kamenné steny zostávajú vo vnútri odhalené, materiálovo ich dopĺňa betón s odtlačkami debnenia na novej vnútornej stene a prekladoch. Pomyselné srdce domu tvorí otvorený krb.

text: bk/Interier roku

foto: Interier roku