Azúrové okno patrilo medzi najvyhľadávanejšie atrakcie Malty. Po tom, čo sa časť útesu na pobreží ostrova Gozo zrútila do mora, zostala po tejto atrakcii len spomienka. A práve tento moment priviedol ruského investora Hoteí Russia k tomu, aby navrhol monument stelesňujúci celú históriu Malty v podobe niekdajšieho skalného útvaru. Lenže názory na jeho výstavbu sa začali zakrátko rôzniť. 

 

 

Bionická stavba dostala podobu vďaka ruskému investorovi a architektovi Svetozarovi Andrejevovi. Nápad na tento projekt predstavil Andrejev médiám len pred niekoľkými mesiacmi. Okrem mienkotvorných periodík a portálov zameraných na architektúru o svojom zámere informoval súbežne úrady na Malte. Názory na objekt, ktorý by nahradil niekdajšie Azúrové okno, boli spočiatku pozitívneho charakteru. Srdce Malty, ako znie oficiálny názov projektu, má za úlohu zachovať a predstavovať rozsiahlu históriu jedného z najmenších štátnych útvarov na svete. "Z prieskumu sme zistili, že prevažná väčšina obyvateľov Malty je projektom nadšená," stojí v oficiálnom vyjadrení Hoteí Russia. 

 

 

svetozar andrejev bonicke srdce malty architektura svetova casopis sab stavebnictvo byvanie

 Foto: Svetozar Andreev/Hoteí Russia 

 

Za pozoruhodným projektom Andrejeva sa nachádza vízia chýbajúceho moderného múzea histórie Malty. Projekt, aj napriek svojej nápaditosti, však podľa niektorých nevykazuje dostatočnú štúdiu, ktorá by odpovedala na niekoľko zásadných otázok, týkajúcich sa realizácie. Niektorí sa dokonca nazdávajú, že stavba by mohla ohroziť ostatnú časť pobrežia a návštevnosť miesta by mohla vzrásť niekoľkonásobne. Do obáv z overturizmu navyše vstupuje aj faktor súvisiaci s infraštruktúrou ostrova. V Andrejevovom návrhu je totiž Srdce Malty napojené na existujúcu cestnú komunikáciu prostredníctvom dvoch trás, vedúcich budúcich návštevníkov k pochôdznej strešnej plošine. Doposiaľ však nie je jasné, či bude strešná plošina vybavená parkovacími plochami, alebo pôjde o čisto pešiu zónu. A otázky týkajúcich sa stavby a jej reálneho opodstatnenia postupne začali pribúdať. 

 

 

 

svetozar andrejev bionicka stavba heart of malta casopis sab stavebnictvo stavebnictvo

  Foto: Svetozar Andreev/Hoteí Russia 

 

 

Jednou z ďalších výhrad voči stavbe je aj jej fasádne prevedenie. Vízia zrkadliaceho telesa s organickým tvarom, imitujúcim tvar niekdajšieho vápencového útesu, sa javí byť umelá. Andrejev však oponuje a tvrdí, že zámerom projektu je vytvoriť také fasádne riešenie, ktoré by zohľadňovalo prírodný charakter okolia. Zrkadliace plochy by mali teda napomôcť k tomu, aby kamuflovali skutočnú rozmernosť stavby a robili ju o niečo prirodzenejšou. Či bude dvojitá fasáda prepúšťať do vnútra múzea dostatok slnečného svetla, je v tejto chvíli takisto vecou špekulácií. Hoci sa spolu s Andrejevom na návrhu podieľala aj interiérová architektka Elena Britanišskaja, pohľady do jednotlivých miestností sú zatiaľ tajné. 

 

 

 

svetozar andrejev malta bionicka architektura casopis sab stavebnictvo byvanie

  Foto: Svetozar Andreev/Hoteí Russia 

 

 

Vo vyhotovených návrhoch je možné pozorovať len átrium vedúce cez všetkých päť podlaží. Po ideovej stránke má múzeum podlažia členené tematicky, v chronologickom poradí smerom od najstaršej histórie na najnižšom podlaží po oddiel nedávnej histórie, reprezentovanej prostredníctvom výstavných siení na najvyššom podlaží. Dodajme, že Srdce Malty by malo okupovať plochu až 5000 metrov štvorcových. Parížsky Louvre má výstavnú plochu okolo 60 000 metrov štvorcových, portugalský Guggenheimovo múzeum v Bilbau 24 000 metrov štvorcových. Súčasné Námorné múzeum na malte má pritom len 2000 metrov štvorcových. Ak sa teda podarí postaviť bionický útes na miesto Azúrového okna, zostáva už len dúfať, že sa jeho päť podlaží dostatočne obsadí potrebnými exponátmi. Hoci sa 68% percent miestnych nazdáva, že Malta by si zaslúžila modernú stavbu, ktorá by adekvátne odpovedala na nároky svetovo známeho turistického miesta, zvyšných 32% znepokojuje prítomnosť paradoxov okolo tohto projektu. Stane sa teda novou atrakciou Malty zrkadlový útes, alebo čaká monumentálne múzeum osud podobný tomu, aký mala vápencová skala pred ním?