Otázka dôstojného a príjemného bývania trápi veľkú časť populácie, či už ide o obyvateľov žijúcich v lukratívnej lokalite francúzskej metropoly, na alpskom vidieku či uprostred hlučného indického mesta bez kúska zelene. Nasledujúce projekty však spája jedno – invencia, s akou sa ich tvorcovia postavili k stvárneniu projektov určených na bývanie.
Fakt, že aj v husto zastavaných zónach možno budovať multifunkčné komplexy, ktoré pôsobia ako umelecké skulpturálne diela, dokazuje projekt Belaroïa, ktorý vyrástol v developerskej zóne Nouveau Saint-Roch v meste Montpellier na juhu Francúzska. Nachádza sa priamo oproti hlavnej železničnej stanici Gare Saint Roch a pôsobí ako obrovská snehobiela lastúra. Mimochodom, v starom románskom jazyku z okolia Montpellier, takzvanej okcitánčine, znamená „belaroïa“ klenot, čo je pomenovanie viac než výstižné. Objekt je prvou dokončenou stavbou v rámci spomenutej developerskej zóny. Ide o multifunkčný komplex s troj- a štvorhviezdičkovým hotelom, wellness centrom, parkovacími garážami a dvanástimi luxusnými apartmánmi, ktorý navrhli architekti z kancelárie Manuelle Gautrand Architecture. Keďže z urbanistického hľadiska bolo potrebné zachovať diverzitu lokalitného programu a zároveň si poradiť s pomerne malým priestorom, členenie funkcií riešili architekti jednoducho tak, že ich navrstvili jednu na druhú.
Stavba má trojuholníkový pôdorys a sformovaná je do niekoľkých záhybov, ktoré sa rozvíjajú smerom k severnej a východnej fasáde, pričom ich prekrýva ešte jedna vrstva (most) s bytovými jednotkami. Toto prekrytie vytvára výraznú priehlbinu uprostred južnej fasády – a práve tento detail vtláča objektu podobu lastúry. Stáva sa miestom, kde sa jednotlivé funkcie stretávajú a vytvárajú terasu, ktorá slúži miestnej kaviarni.
Opačným prípadom sú bytové domy zasadené do prírodného rámca. K takým patrí aj bytový komplex Maierhof v rakúskom alpskom mestečku Bludenz, ktoré leží takmer na hranici s Lichtenštajnskom. Architekti zo štúdia feld72 v spolupráci s kanceláriou krajinnej architektúry Gruber + Haumer vytvorili bývanie pre komunitu, pre ktorú sú charakteristické poľnohospodárska činnosť, staré družstevné objekty, rodinné a bytové domy. Architekti tu zopakovali úspešný model z predchádzajúcich projektov v južnom Tirolsku, kde veľký počet bytov namiesto jednej stavby rozdelili do niekoľkých menších objektov. V komplexe Maierhof je to osem trojpodlažných budov, ktorých veľkosť je odvodená od miestneho pôvodného objektu prezývaného „Zürcherhaus“. Domy sú navrhnuté ako kompaktné kocky, ktoré na prvý pohľad pôsobia identicky. Napriek tomu nie sú žiadne dva objekty rovnaké, keďže ich vnútorné usporiadanie sa líši. Dôvodom je zachovanie vizuálnych vzťahov medzi jednotlivými objektmi a posilnenie dedinského charakteru novej zástavby. Medzi jednotlivými objektmi vznikol voľný priestor, v ktorom sa môže rozvíjať komunitný život. Pri vstupe do komplexu víta obyvateľov malé námestie s fontánou, ktoré je modernou reinterpretáciou miestnych verejných priestorov. Námestie ďalej nadväzuje na centrálny zelený dvor, ktorý obkolesuje šesť z ôsmich bytových domov. Dvor slúži najmä deťom, ale aj na prechádzky, bicyklovanie či stretnutia susedov, no využívať ho môžu všetci obyvatelia mesta, keďže starostlivosť oň spadá do kompetencie miestnej samosprávy. Navyše, všetky objekty majú zelené strechy so solárnymi termálnymi kolektormi. Jednotlivé budovy komplexu sú hybridnou výstavbou na báze dreva, pričom fasády pokrýva obklad z drevených prefabrikátov. Architekti však zvolili rôzne hrúbky dosiek, čo obkladu dáva jemne hravý nádych. Riešenie okenných otvorov v tvare štvorca je odkazom na spomínaný Zürcherhaus. Počíta sa s tým, že obklad časom chytí sivú patinu, takže postupne splynie s ostatnými vidieckymi stavbami v okolí.
Do tretice si doprajeme trochu udržateľnej „exotiky“. V indickom meste Bangalore sme objavili bytový dom Axis Vanam od architektov, ktorí si hovoria The Purple Ink Studio. V sanskrite, v jednom z najstarších jazykov, znamená názov projektu „les“. Jeho cieľom je totiž vytvoriť zelenú oázu uprostred chaosu veľkomesta a zmenšiť priepasť medzi zástavbou a vegetáciou. Pred návrhom si totiž architekti urobili malý prieskum a zistili alarmujúcu skutočnosť, že z okolia, do ktorého mali novostavbu zakomponovať, sa v dôsledku mestského rozmachu vytráca zeleň, ale aj blízke jazerá. Axis Vanam je totiž situovaný v srdci jednej z najrušnejších častí Bangalore. Nejde o žiadny megalomanský projekt – ponúka iba dvadsať bytových jednotiek. Päť podlaží vo vnútri prepája jadro oživené svetelnými studňami, ktoré je realizované tak, aby zabezpečovalo prirodzené prevetrávanie domu komínovým efektom namiesto potreby mechanickej ventilácie. Napriek obmedzenému rozpočtu si architekti dovolili použiť v projekte odvážny architektonický prvok v podobe organicky tvarovaných balkónov. Aby všetko na stavbe fungovalo, vytvoril sa najprv ich prototyp v malej mierke, až potom sa začalo s výrobou prefabrikátov. Kvôli finančnému limitu ich však „odlievali“ aj ručne. Výsledok je však ohromujúci a oblé tvary balkónov zvýrazňuje ich dvojaká povrchová úprava – vo forme tehlového obkladu i sivej omietky. V kombinácii so zeleňou, pre ktorú sú na balkónoch vytvorené špeciálne kvetináče, sa bytový dom naozaj stáva „lesom“ – živou zelenou oázou uprostred mesta.
pripravila Anna Salvová
foto Luc Boegly (Belaroïa), Hertha Hurnaus (Maierhof) a Niveditaa Gupta (Vanam)
