Vilu z exteriérového pohľadu tvorí rad piatich štítových domčekov. Tie majú tvar vežičiek a harmonicky nadväzujú na bungalov v susedstve.
Architektúra plná radosti. Takto výstižne by sa dal tromi slovami popísať dom, ktorý vznikol na predmestí Melbourne ako výsledok dialógu medzi architektmi a majiteľmi, do ktorého sa neplánovane zapojili aj deti. A to prostredníctvom kresieb, ktoré zhmotnili ich predstavy o vysnívanom bývaní s rodičmi.
Majitelia domu S+P a ich osemročné dvojčatá sa obrátili na architekta a dizajnéra Andrewa Maynarda a projektanta Marka Austina s tým, že potrebujú vytvoriť vlastný domov. A to nielen pre seba, ale aj pre komunitu, umenie a prírodu – všetko v jednom. Architekti im teda navrhli vlastnú malú „dedinu“. Tower House vznikol ako rekonštrukcia pôvodnej budovy a rozšírenie domu v Aplhingtone, na predmestí austrálskeho Melbourne. V pôvodnom objekte vznikli dve miestnosti pre deti, kúpelňa a obytné priestory. Štúdio, spálňa, kúpeľňa, kuchyňa a jedáleň boli vytvorené v novej, pristavenej časti. Tower House je výsledkom nekonečných rozhovorov, rovnako ako dôvery a nadšenia zo strany investorov.
V dome žijú rodičia spolu s dvoma deťmi– dvojčatami. Celá rodina sa aktívne zaujíma o životné prostredie, prírodu a umenie.
Dom, ktorý patrí všetkým
Architekti sa s klientmi prvýkrát stretli len niekoľko dní po federálnych voľbách. Vo vzduchu bolo cítiť napätie z toho, že o dva dni zasadne na stoličku nový, nie práve veľmi konštruktívny premiér. Prvé rozhovory sa teda niesli v znamení rôznorodých tém a neboli vôbec o kuchyni či kúpeľni, ale o politike, živote, umení, charite, vesmíre... Už po tomto stretnutí bolo architektom jasné, že ide o výnimočného klienta. Následný návrh mal byť plný skloňovaných výrazov ako stimulujúci, galéria, inšpirujúci, dedičstvo, zodpovednosť, komunita, sociálny, diskusia... S+P chceli, aby ich dom rozprával príbeh nielen o nich, ale aby patril všetkým. Propozície zneli jasne – vytvoriť sériu malých štruktúr a textúru, ktorá nebude dominovať kontextu. Do návrhu sa neplánovane zapojili aj dvojčatá. Dostali papier a ceruzky, aby sa zabavili, zatiaľ čo sa dospelí bavili o „dôležitejších veciach“. Namiesto toho, aby si kreslili autá, drakov či vojakov, nakreslili svoju predstavu nového domu. Architektov ich jednoduché geometrické náčrty plné nápadov posunuli na správnu cestu.
Dom ako dedina
Tower House sa nachádza v blízkosti parku a rieky Yarra. Je prístupný z dvoch ulíc. Jedna z nich je klasickou predmestskou cestou, lemovanou listnatými stromami. Druhá má charakter vidieckej cesty, vďaka výhľadu na zadné dvory domov v susedstve. S výnimkou niekoľkých nových stavieb sú všetky domy v tejto časti v podobnom štýle so šindľami a tehlovou fasádou. Pôvodnému Tower Housu chýbala logika. Namiesto rozširovania pôvodného priestoru zvolili architekti netradičný spôsob a pristavali k domu „dedinku“ tvorenú ďalšími stavbami. Tým, ako domy pri rekonštrukciách veľkostne rastú, javia sa architektom ako nepriateľské monolity. Predĺžené budovy na nich zase pôsobia ako bujnejúce bunky. Aj preto sa rozhodli pre takýto netradičný spôsob prístavby. Tower House zvonku pôsobil ako séria malých štruktúr, zatiaľ čo zvonku sú priestory a ich funkcie veľké a plynulo prepojené. Autori ho prirovnávajú k Tardis (policajnej búdke a stroju času z britského seriálu Doctor Who, ktoré sa stali súčasťou britskej kultúry) – zvonka malý, zvnútra väčší, ako sa zdá.
Dom, ktorý vyplnil medzeru
Na ulici, kde Tower house stojí, sú domy očíslované nepárnymi číslami. Medzi 3 a 7 však chýba číslo 5. Nikto nevie vysvetliť, prečo bolo vynechané. Medzeru teraz symbolicky vypĺňa úzky dom – pristavená časť Tower Housu. Objekty, ktoré architekti z Maynard Architects navrhujú, sú podľa nich čoraz častejšie zamerané na súkromie. Ploty sú vyššie a vyššie, akoby sa ľudia k susedom obracali chrbtom. Čoraz menej sa podobajú na klasické domy so záhradami a uzatvárajú sa pred komunitou. Tower House je v tomto úplným opakom. Predný dvor je miestom na pestovanie zeleniny. Majitelia domu vyzvali susedov, aby využívali toto miesto ako komunitnú záhradu. S bránami otvorenými z oboch prístupových ciest sa akoby stierala hranica medzi súkromným a verejným. Domáci sa rozhodli poskytnúť časť pozemku ako prechod medzi týmito dvoma ulicami.
MAJITEĽ DOMU MÁ TAJNÉ MIESTO V STREŠNOM PRIESTORE NAD KUCHYŇOU V STREDE DOMU. VYUŽÍVAJÚ HO AJ DETI.
Dom, v ktorom má každý svoj priestor
Tak, ako je Austrália široká a plochá, podobné sú u protinožcov aj domy. Tower House skúma myšlienku vytvorenia vertikálnych domov, ktoré sú odlišné od typických austrálskych. Tento nápad je tu však dotiahnutý do dokonalosti aj tým, že v priestore pre dvojčatá sa nachádza knižnica od podlahy až po strop. Základom tejto miestnosti sú stoly, pri ktorých si deti robia domáce úlohy. Priestor patriaci deťom ozvláštňuje sieť. Dvojčatá sa v nej môžu zavesené v priestore venovať čítaniu kníh, prípadne sa len tak pozerať na dvor a oddychovať. Detská izba je navrhnutá tak, aby vyhovovala deťom s tým, ako budú rásť. Svoje miesta na oddych si však priali aj rodičia. Pani S dostala svoju knižnicu, ktorá je v miestnosti celej obloženej drevom. Pán P má zase tajné miesto v strešnom priestore nad kuchyňou v strede domu.
Dom, ktorý podporuje udržateľnosť
Tower house je rodinný dom. Neskôr, keď deti dospejú a odídu, ľahko sa prispôsobí potrebám majiteľov a vzniknú dve oddelené obytné zóny s odlišnými položkami. Tak, ako pri iných stavbách, aj tu sa Maynard Achitects snažili splniť podmienku udržateľnosti. Stavba je dôkladne zateplená. Okná a otvory v novej štruktúre optimalizujú solárne zisky, čím sa znižujú nároky na vykurovanie a chladenie. Popri tom však dom dokonalo zapadá do konceptu oblasti – biele strechy z falcovaného plechu sú v slnečnej Austrálii praktickejšie ako tmavá strešná krytina.
text Sláva Štefancová foto Peter Bennetts