Bjørn Kierulf, odborník na energeticky pasívne domy a majiteľ architektonickej kancelárie Createrra už vyše tridsať rokov žije a pracuje na Slovensku. Počas tej doby trpezlivo a dôkladne presadzuje pasívny štandard a zdravé stavebné materiály, ktoré sú pre neho základom dobrej architektúry.
Pôvodom ste Nór. Kvôli čomu ste prišli na Slovensko?
Asi to bolo osudové stretnutie so správnou ženou. Možno by bolo lepšie sa opýtať prečo som tu zostal? Po revolúcii vládla na Slovensku istá eufória vydobytej slobody. Všetko bolo možné. S mojimi jazykovými schopnosťami sme za krátky čas začali pracovať na náročných projektoch v dizajnérskej firme pre medzinárodné firmy a reklamné agentúry. Neskôr som sa začal robiť priemyslený dizajn a s Antonom Bendisom sme získali niekoľkých národných cien za dizajn. Nakoniec ma však očaril pasívny štandard a prírodné materiály v stavebníctve. S manželkou sme v roku 2004 zakladali štúdio Createrra, a v roku 2008 sme postavili prvý certifikovaný pasívny dom na Slovensku - samozrejme, z prírodných materiálov. Odvtedy už nie je cesta späť.
K zodpovednej architektúre sa hlásite už 15 rokov. Z čoho vychádza vaša filozofia?
Architektúra výrazne ovplyvňuje nás aj naše okolie. Architektúra môže byť krásna, inšpiratívna, inteligentná a vtipná, ale pokiaľ nie je zodpovedná, môže napáchať enormné škody - 40% emisií CO2 sa dajú pripísať práve tomuto odvetviu. Verejný priestor sa mení v priemere každých 60 rokov. Ak potrebujeme zabezpečiť kvalitný život pre desať miliárd ľudí, musí byť predsa každému jasné, že nemôžeme stavať z neobnoviteľných surovín. Aj preto musíme stanoviť úplne nové kritériá, ktoré stoja za kvalitnou architektúrou. Musí byť skromná, funkčná a šetrná, až potom môžme začať hodnotiť jej umelecké kvality.
Old Holloway, realizácia slovenského architekta Juraja Mikurčíka v Anglicku. Foto: Marc Lins Photography
Je škandinávska architektúra prevažne ekologická?
Nórsko ma veľa krásnych a jednoduchých stavieb, ale bohužiaľ málo stavieb, ktoré by neplytvali energiou. Vyzdvihnem tu radšej 250 odpočívadiel ktoré vyrástli popri cestách po celom Nórsku. Tieto stavby navrhli päťdesiati nórski, prevažne mladí architekti, ktorí sa nimi prezentujú aj vo svete.
Verejná toaleta Uredplassen v Nórsku. Foto: Nasjonale Turistveger
Ako sú na tom Slováci?
Nedá sa to zovšeobecniť. Existuje skupina ľudí, ktorá veľmi citlivo vníma dopad architektúry na životné prostredie. Uvažujú, ako môžu svoju ekologickú stopu minimalizovať bez toho, aby sa museli vzdať pohodlia a bezpečnosti svojho domu, a to aj za cenu vyššej sumy. Sú si však vedomí toho, že hodnotu a náklady stavby treba počítať na celú ich životnosť. Pre nich je pasívny dom z prírodných materiálov prirodzené riešenie. Už dnes myslia na budúcnosť
Zvyknete cestovať za inšpiráciou do zahraničia?
Pravidelne navštevujem medzinárodné konferencie o pasívnych domoch alebo slamenom staviteľstve, kde je prezentovaná veľmi kvalitná architektúra z celého sveta. Býva tam vypracovaná hĺbková analýza, prečo niektoré stavby fungujú dobre a iné nie, alebo sa dozviete nové poznatky o prírodných materiáloch v stavebníctve. Súčasťou sú aj exkurzie rôznych stavieb alebo celých mestských častí, ktoré sú veľmi inšpiratívne. Najlepšie na mňa pôsobia štvrte vytvorené pre ľudí, kde architektúru skoro nie je vnímať, no vytvára základ pre kvalitný život pre všetky vekové skupiny. Jeden taký príklad je napríklad mestská časť Vauban vo Freiburgu.
Vauban Freiburg. Foto: Adobe Stock
Ktoré svetové realizácie sú pre vás podnetné?
Asi by som vyzdvihol tri stavby. Jedna z nich je realizácia slovenského architekta Juraja Mikurčíka v Anglicku, Old Holloway. Je to certifikovaná pasívna stavba, ktorá sa vyznačuje maximálnym využitím prírodných materiálov a zároveň je to skromná, jednoduchá, ale vysoko funkčná architektúra. Získala ocenenie Passivhaus Trust Award v kategórii Small Projects v roku 2018. Je tažké nájsť lepší príklad rodinného domu. Druhý projekt je predajňa MPREIS v rakúskom Weer od architektonického ateliéru Laac. Vďaka pasívnemu štandardu získali späť dodatočné investície za menej ako štyri roky a odvtedy celú sieť obchodov navrhuje MPREIS v rovnakom energetickom úspornom režime. Pretože sa im to oplatí. Tretí projekt je najvyššia slamená budova vo Francúzsku, sedemposchodová bytovka v Saint-Dié-des-Vosges od architekta Antoine Pagnoux. To náhodné stretnutie, ktoré som zažil s obyvateľkou - dôchodkyňou, by asi o kvalite stavby presvedčilo každého.
