Jednoduchý a krásny dom je rovnaký zvonku i znútra
Stavba v portugalskom mestečku Grândola dýcha minimalizmom, no jej koncepcia je detailne premyslená.
Foto: Francisco Nogueira
Stavba v portugalskom mestečku Grândola dýcha minimalizmom, no jej koncepcia je detailne premyslená.
Mesto Grândola má typické stredomorské podnebie s horúcimi letami a miernymi vlhkými zimami. Do tohto prostredia výborne zapadla vilka z dielne lisabonského architekta Ricarda Baka Gordona.
Stena ako obrovské plátno
Celá rezidencia má veľkorysú rozlohu 375 metrov štvorcových. Priestory sú rozmiestnené okolo malého vnútorného nádvoria, ktoré sa tak stáva pomyselným centrom domu. Za pozornosť stoja dve miestnosti – alebo skôr dva priestory – ktoré slúžia ako prechod medzi interiérom a exteriérom.
Foto: Francisco Nogueira
Priestory z juhu ohraničuje veľká stena, na ktorej sa počas početných slnečných dní odohrávajú pútavé hry svetla a tieňa.
Foto: Francisco Nogueira
Práve z južnej strany je na dom napojený bazén, ktorého pokojná hladina odráža okolitú krajinu regiónu Alentejo.
Foto: Francisco Nogueira
Návrat k vápennej malte
Hoci sa to pri pohľade zo severu nezdá, dom je postavený na pomerne strmom teréne. Tomu architekti prispôsobili rôznu výšku jednotlivých objemov. K južnej strane s bazénom vedú jednoduché schody vyhotovené z rovnakého materiálu ako samotný dom.
Foto: Francisco Nogueira
Jeho originálny vzhľad je rovnaký zvonku i znútra: prím tu zohráva vápenná malta, ktorá sa skladá z vápennej kaše a piesku a používa sa skôr ako materiál pre vnútorné omietky. Táto starodávna technika sa používala už pred stovkami rokov. Dom v Grândole sa v tomto smere vrátil do histórie. Zvonku je zateplený korkom.
Foto: Francisco Nogueira
Jednoliaty interiér
Zo severnej strany architekti navrhli niekoľko výklenkov, vďaka ktorým majú obyvatelia nerušené výhľady.
Foto: Francisco Nogueira
Interiér domu je obmedzený na to najpodstatnejšie. Vďaka veľkým otvorom v prechodných priestoroch medzi vnútrom a vonkajškom sú miestnosti dostatočne presvetlené. Dvere so skrytými zárubňami a vo farbe podobnej ako steny sú také nenápadné, ako sa len dá. Jemnú oranžovú farbu stien dopĺňajú len malé akcenty bielej a sedacia súprava v koňakovej farbe. „Tvar a geometria priestorov, výrazné otvory a vznik tejto materiality dávajú domu zmysel, ktorý je ťažké rozpoznať z obrázkov,“ uzatvárajú architekti.
Foto: Francisco Nogueira
Foto: Francisco Nogueira
Foto: Francisco Nogueira
