Jedinečná hra s preskleniami a výhľadmi

Autori pri tomto dome pracovali aj s momentom prekvapenia: každý uhol pohľadu je tu do detailov premyslený a vďaka množstvu okien, priehľadov a otvorov ponúka iný obraz okolitej krajiny. V interiéri Cranberry tak máte pocit, že sa prechádzate akousi súkromnou galériou, kde sa umením stáva samotná príroda v okolí.

Foto: Scott Norsworthy

Dva objemy tejto stavby majú každý inú, vlastnú funkciu. Pod fasádou z opaľovaného dreva (známej tiež ako technika shou sugi ban) sa ukrýva zbierka vozidiel majiteľov, hosťovský apartmán a spoločné priestory. Súkromná časť sa nachádza hneď vedľa, s kontrastnou tehlovou fasádou. Obe stavby prepája 3,6 metra vysoký prechodový priestor galérie. 

Foto: Scott Norsworthy

Foto: Scott Norsworthy

Foto: Scott Norsworthy

Architekti a dizajnéri zo Studio Fabiana Todescan sa snažili dom čo najviac zasadiť do prostredia a ponúknuť s ním maximálne prepojenie. Dosiahli to tým, že každý prvok starostlivo umiestnili tak, aby vytváral z interiéru či exteriéru samostatný, „zarámovaný“ obraz. Nič sa tu nenachádza náhodne a každý krok prekvapí novým, pútavým pohľadom a harmóniou línií.

Foto: Scott Norsworthy

Dramatický príbeh

„Dôležitosť línií pohľadu bez prekážok umožňuje, aby priestor pôsobil väčším a vytvára dramatický príbeh tým, že priťahuje pozornosť k obľúbeným momentom v priestore alebo k pohľadom von, ktoré spájajú domov s okolitým miestom,“ vysvetľuje Fabiana Todescan. Ide napríklad o oblúkové priechody medzi jednotlivými miestnosťami. Keď sa človek postaví do spomínanej presklenej galérie, cez dva oblúkové otvory sa do centra jeho pozornosti dostane veľké skulpturálne biele schodisko. Oblúky architekti obložili drevom, aby ich ešte viac zvýraznili a dodali pohľadu na schodisko rámec. Tento obraz má ešte väčšiu hĺbku za súmraku, keď točité línie schodiska dodávajú hre dopadajúceho svetla a tieňa úplne nový rozmer. Cestu na druhé poschodie lemujú minimalistické mosadzné svietidlá.

„Zámerne sme navrhli túto oblasť domu tak, aby sa dal zažiť inak z rôznych uhlov – vytvára prvok prekvapenia a jedinečný zážitok,“ vysvetľuje autorka konceptu. Pozdĺžne okná za schodiskom poskytujú v druhom pláne výhľady do prírodnej krajiny za domom a na pozemok obklopený vysokými stromami. 

Foto: Scott Norsworthy

Galéria zvnútra aj navonok

V súlade s týmto princípom sú aj okná v iných miestnostiach zasadené do tmavých rámov, čím je zdôraznený výhľad do exteriéru. V obývačke aj v kuchyni sa majiteľom otvárajú pohľady na okolitú močiarnu krajinu s bohatou vegetáciou. 

Rovnako premyslene však dom pôsobí aj pri pohľade zvonku smerom dovnútra. Okno na prízemí hosťovskej časti je zámerne umiestnené tak, aby odhalilo náznak točitej línie schodiska. Kontrast jeho bielej farby a tmavej fasády tento zámer ešte podčiarkuje. Podobne je to aj s oknom na prízemí súkromnej časti domu s tehlovou fasádou. Cez neho je priamo vidieť jedno z umeleckých diel, ktoré naznačuje funkciu prechodovej sklenenej časti – galérie. 

Foto: Scott Norsworthy

Ako originálne využiť perspektívu

Jednotlivé prvky sa stretávajú vo vzácnej výslednej rovnováhe. Oblúky, okná, schodisko, osvetlenie, to všetko vytvára vizuálnu harmóniu a výnimočnú atmosféru. Architektom a dizajnérom z kanadského Studio Fabiana Todescan sa podarilo pohrať sa s perspektívou a exteriérom tak, aby sa vonkajšie prostredie stalo takmer organickou súčasťou interiéru. Prírodné materiály, tlmená farebnosť a sofistikované dizajnové kúsky zámerne nechávajú vyniknúť pôvodnému konceptu architektov. V ňom sa jednotlivé pohľady, línie a nábytok zbiehajú a vytvárajú jeden veľký nerušený obraz okolitej krajiny.    

Foto: Scott Norsworthy

Kanadská architektka s brazílskymi koreňmi Fabiana Todescan je známa svojou obľubou teplých útulných priestorov, ktoré dbajú na kvalitné prírodné materiály. Tento jej rukopis sa jej podarilo pretaviť aj do najnovšieho projektu Cranberry, ktorý vyniká aj citlivým prístupom k prírodnému bohatstvu kanadskej krajiny.