V rokoch 1970 až 1972 vznikla v Mníchove len za 26 mesiacov nadčasová ikona s celosvetovou príťažlivosťou. Stavba si vyžiadala 3,5 milióna pracovných hodín. Pracovalo na nej 500 staviteľov a 200 architektov, inžinierov a projektantov. Viac ako 3 000 fasádnych prvkov vzniklo prvýkrát v Európe japonským procesom liateho hliníka. Dominantu BMW vtedy postavili zamestnanci z dvanástich krajín.
Sídlo spoločnosti BMW Group s visutou konštrukciou je dodnes jednou z najinovatívnejších technických stavieb povojnového obdobia – štyri valce sú totiž zavesené na strešnej krížovej oceľovej nosníkovej konštrukcii. Budova pritom nebola stavaná zdola nahor, ako to obvykle býva, ale horné poschodia boli najskôr s ohľadom na dobu výstavby postavené na zemi, a potom hydraulicky vyzdvihnuté na masívnej „vežovej šachte“ zo železobetónu a dokončené v niekoľkých segmentoch. Sídlo spoločnosti BMW Group bolo hotové v auguste 1972 a vyrástlo oproti slávnemu olympijskému areálu, ktorý navrhla kancelária Behnisch & Partner a Frei Otto. Administratívna budova, navrhnutá rakúskym architektom profesorom Karlom Schwanzerom, sa odvtedy stala celosvetovo významnou nadčasovou ikonou, ktoré ovplyvnila automobilku, aj mesto Mníchov. Vďaka svojej pôsobivej fasáde, vizionárskej konštrukcii a priestorovému poňatiu spája táto „visutá veža“ jedinečným spôsobom vizuálnu strohosť s konštrukčnou a funkčnou logikou. Inovatívna sila Schwanzerovho dizajnu bola a pre spoločnosť BMW Group aj naďalej je symbolom, vďaka ktorému je sídlo spoločnosti majákom budúcej trvalo udržateľnej mobility.
Médiá budovu oslavujú ako „najpôsobivejšie a najúžasnejšie korporátne sídlo na svete“. Nie je len symbolom ekonomického úspechu, ale predstavuje aj medzinárodnú vzájomnú výmenu, mier a medzikultúrnu otvorenosť. Dnes Schwanzerom implementovaná „vybudovaná komunikácia“ ukazuje cestu do novej éry elektrifikácie, digitalizácie a cirkulárnej ekonomiky.
Francis Kéré, architekt a držiteľ Pritzkerovej ceny:
„Architektúra a automobilový priemysel boli a sú jednými z najdôležitejších katalyzátorov inovácií, hospodárskeho rozvoja a prosperity národov. Obe odvetvia menia spoločnosť, zameriavajú sa na budúcnosť a určujú globálne trendy, ktoré majú komplexný dopad na ekonomiku a životné prostredie. Ľudia, príroda i priemysel sú dnes pod obrovským tlakom, ktorý si vyžaduje poctivé skúmanie nášho konania. V dôsledku toho musíme všetci viac ako inokedy ťahať za jeden povraz a uvedomiť si svoju symbiózu a zodpovednosť, aby sme prispôsobili svoje výtvory a zamerali sa na trvalo udržateľnú budúcnosť.“
Caroline Schwanzerová, vnučka profesora Karla Schwanzera:
„Keď som bola so svojim otcom prvýkrát v Mníchove, navštívili sme budovu BMW. Povedal mi, že Karl Schwanzer sídlo BMW postavil zhora nadol, čo znamená, že štyri valce visia zo strešnej konštrukcie. To ma fascinovalo. Páčilo sa mi, že môj starý otec premýšľal inak a že toto „iné myslenie“ bolo tiež ocenené. Ako profesor a učiteľ pomohol vzniknúť generácii fenomenálnych architektov. Povzbudzoval a podnecoval, ale predovšetkým inšpiroval. To ma vždy podnecovalo siahnuť ku hviezdam!“
Dr-Ing. Dr. Ing. E.h. Norbert Reithofer, predseda dozornej rady BMW AG:
„Veža BMW zanechala v spoločnosti BMW Group svoju stopu. Je to ikona architektúry, ktorá oplýva priekopníckym duchom. Predstavuje vedomie a sebavedomie značky BMW, že pokrok prichádza cez inovácie. Veľkoleposť tejto budovy spočíva v tom, že zaujme všetkých. Každá generácia v automobilke BMW je zodpovedná za vedenie firmy do budúcnosti. Centrála Karla Schwanzera poskytla spoločnosti BMW Group pocit identifikácie na jej ceste stať sa globálnym hráčom.“
Oliver Zipse, predseda predstavenstva BMW AG:
„Hovoriť o víziách znamená tiež premýšľať ďalej ako siaha duch doby a rozvíjať zmysel pre to, čo pretrvá. Budova BMW je v tomto ohľade tak ďaleko, že aj dnes je z hľadiska modernosti ťažko prekonateľná. Je vždy podnetom na také výrazné zdokonalenie, aké by človek normálne neočakával. Snažíme sa, aby nasledujúcich sto rokov bolo rovnako úspešných ako tých doterajších.“
Melecio Estrella, umelecký riaditeľ a choreograf BANDALOOP:
„Inšpirovali sme sa krivkami tejto budovy a uvedomili sme si, že ľudské telo sa tiež vyjadruje v krivkách a špirálach. Keď sa zamyslíme nad rýchlym posunom vpred, ktorý BMW zosobňuje, reflektuje nám v mysli búšenie ľudského srdca, ktoré nás ženie k vytvoreniu sveta, v ktorom by sa budúcim generáciám žilo príjemne.“
Profesor Karl Schwanzer (1918 – 1975):
„Ak sa rozhodnete byť architektom, musíte mať odvahu naplniť svoje vízie. Architektúra je umenie komunikácie, prostriedok dorozumievania naprieč stáročiami. Vytrvalosť je tvorivá. Presnosť, precíznosť, kontinuita a skromnosť sú najlepšími spoločníkmi. Tvorba nie je mučivá drina, ale prostriedok na radosť. Pracovať s radosťou dáva životu zmysel.“
„Konštrukcii dominujú jasne čitateľné formy, ktoré vyjadrujú presnosť, technickú dokonalosť a krásu formy ako výraz a spojenie s imidžom automobilky."
Vyhlásenie výberového konania a filmy
V roku 1968 vyhlásila spoločnosť BMW AG architektonickú súťaž na návrh novej administratívnej budovy BMW. Aby Schwanzer presvedčil predstavenstvo BMW, dozornú radu a významných akcionárov, postavil v ateliéroch Bavaria Film model jedného kompletného poschodia v tvare štvorlístka v mierke 1:1. V decembri toho istého roku mu vedenie BMW zadalo zákazku na výstavbu nového sídla. Na tvorbe Schwanzerovej scény a na natáčaní klipu sa podieľal aj scénograf Rolf Zehetbauer, ktorý v roku 1973 získal Oscara za výtvarnú réžiu k filmu Kabaret. O dva roky neskôr prišiel do kín hollywoodsky film Rollerball, v ktorom sa veža BMW objavila ako architektonický protagonista. Či už išlo o filmy Suspiria (1977), Pokrvní príbuzní (1979), Dvaja nosáči tankujú super (1984) alebo Otcom na poslednú chvíľu (2014), sídlo BMW na filmovom plátne vždy zažiarilo.
Umelec Peter Blake opísal výraznú architektúru budovy ako „jedinečný kus zhmotnenej pop architektúry“, pričom zostáva symbolom vizionárskych firemných rozhodnutí pre úspešnú budúcnosť.
Veľkoformátové monochromatické maľby Červená, Žltá a Modrá, ktoré v roku 1972 objednal Gerhard Richter a vznikli špeciálne pre foyer, stoja na samom začiatku polstoročného záväzku spoločnosti BMW Group v rámci jej angažovanosti v kultúre so stovkami aktivít na celom svete. V rámci osláv výročia prejdú maľby reštaurovaním, a potom budú znovu vystavené tak, ako to pôvodne zamýšľal umelec.
Architektúra v BMW
BMW Group sa môže oprieť o dlhé dekády trvajúcu tradíciu spolupráce s renomovanými architektmi. Už pri stavbe sídla Karla Schwanzera sa spoločnosť vedome rozhodla pre dynamický typ architektúry, na ktorý neskôr nadviazali trendové stavby Zahy Hadid a jej závod BMW Group v Lipsku (2005), BMW Welt v Mníchove od Coop Himmelb(I)au (2007) a závod Rolls-Royce v Goodwoode od Sira Nicholasa Grimshawa (2003). V roku 2022 boli dánski architekti zo štúdia 3XN a rotterdamská kancelária OMA Rema Koolhaase poverení spoločnosťou BMW, aby prestavali jej hlavný výrobný závod v Mníchove a spoločne vytvorili výrobu budúcnosti v meste.
Špeciálna jubilejná výstava v múzeu BMW
Sídlo spoločnosti BMW Group a BMW Museum, ľudovo nazývané „Misa“, patria medzi najvýraznejšie mníchovské stavby a sú považované za ikony nemeckej povojnovej architektúry. BMW Museum bolo od počiatku neoddeliteľnou súčasťou vízie architekta Karla Schwanzera o sídle spoločnosti.
„Pri príležitosti 50. výročia otvorenia areálu bola v roku 2022 sprístupnená verejnosti špeciálna jubilejná výstava venovaná tejto budove, ktorá je od roku 1999 pamiatkovo chráneným objektom. Výstava mapovala históriu areálu sídla spoločnosti a prostredníctvom architektonických modelov približovala obdobie jeho výstavby.“
Mesto Mníchov si zároveň pripomenulo olympijský rok 1972 viacerými sprievodnými výstavami, medzi nimi „Olympijské mesto Mníchov. Retrospektíva a výhľad“ v priestoroch Architekturmuseum Munich, ďalej výstavou „Vízie a realita. Umenie pre olympijské hry 1972 v Mníchove“ inštalovanou v galérii radnice a výstavou „Olympijské hry 72 v obrazoch – Fotografie zo zbierok Bayerische Staatsbibliothek“.
ZDROJ: BMW Group
