Rodinný dom Hrabkov: Vlastný dom(ov) architekta

 Dielo, pri ktorom je architekt zároveň svojím klientom, mu síce dopraje neobmedzenú tvorivú slobodu, no zároveň mu prisudzuje aj plnú zodpovednosť za výsledok. Proces návrhu je v takomto prípade oslobodený od obvyklej, podstatnej súčasti – spoznávania klienta a hľadania prieniku hodnôt. Dielo je tak nielen intímnejšou výpoveďou o hodnotách jemu vlastných, ale aj zhmotneným manifestom autorových ideálov a trvalou snímkou jeho aktuálnych schopností.

„Neobmedzená tvorivá sloboda má svoje úskalia. Neexistuje totiž ‚deadline‘ – moment, keď by ste projekt museli odovzdať a vylepšovanie ukončiť. V mojom prípade bol projekt ‚živý‘ až do začiatku bagrovania. Musím však dodať, že koncept sa nemenil nijako zásadne, pretože miesto ho predurčilo pomerne jednoznačne. Skôr to bola optimalizácia a hľadanie malých vylepšení, ktoré priestor zefektívňovali,“ hovorí architekt a majiteľ domu Lukáš Ildža a pokračuje: „Úskalím  je podľa mňa to, že architekt je v zadaní vlastnej stavby ‚všemocný‘, samozrejme, v rámci finančných možností, čo teda znamená, že sa nemôže vyhovárať na klientov, že mu niečo nedovolili. Mal som úplnú slobodu, mám teda úplnú zodpovednosť. Nerád by som, aby to vyznelo tak, že pri svojich klientoch som ako architekt voči následkom svojho navrhovania ľahostajný a že tam pocit zodpovednosti chýba, to nie. Avšak pri navrhovaní pre seba to bolo o niečo ťaživejšie, niekedy až paralyzujúce, no zároveň aj vzrušujúcejšie.“

HLAVNÉ VÝCHODISKÁ NÁVRHU

Pôsobivé miesto

Genius loci a nadčasové výhľady boli hlavným faktorom návrhu, ktorý sa neusiloval miesto tvoriť, ale len dotvoriť a nepokaziť. Dom vznikol podľa miesta a pre miesto. Okolitú krajinu prijíma ako svoje maliarske plátno, výhľady si osvojuje ako súčasť vnútorného priestoru a neustále meniaci sa „dekor”. Dom rešpektuje plynulý priebeh zeleného „koberca” krajiny a dobrovoľne sa podvoľuje terénu. Kontinuita krajiny nie je prerušená tzv. za plotom. Výsledkom je prirodzené začlenenie do krajiny, namiesto vyčlenenia sa z nej. Archetypálna hmota domu je v svahovitom teréne položená na nedobytnom sokli z ubíjanej hliny. 

„Fotografie dokážu jedinečnosť miesta sprostredkovať len obmedzene. Výnimočnosť stavby pre nás od počiatku spočívala vo výhľadoch a v akomsi pocite povznesenosti. Netvrdím, že by to tak prežíval každý, čo je vidieť aj na rôznorodosti dojmov našich návštev. No manželka i ja sme pomerne romantické duše a tá autentická vidieckosť v podobe kôz a kráv na dohľad a pestrá krajina nám učarovali. Hoci je dom situovaný v intraviláne, v tretine obce, zároveň je na jej okraji – a my sa tu cítime byť súčasťou krajiny,“ hovorí architekt a majiteľ v jednej osobe. 

Efektívna dispozícia a interiér

Hľadanie úhľadnej konfigurácie priestoru prebiehalo súčasne s precíznym návrhom interiéru, ktorý je integrálnou súčasťou domu. Všetko má svoje miesto, flexibilita v tomto prípade nebola prioritou. Minimalistický a funkčný dizajn interiéru dopĺňajú hravé prvky, akými sú mačacia preliezka ukrytá v knižnici, toaleta pod schodmi, schodisková skriňa v detskej izbe či pracovné miesto v podkroví s priehľadom do obývačky. Cieľom architekta bolo maximálne využitie obostavaného objemu a eliminácia nedefinovaných, bezúčelových plôch.

Priestorová pestrosť

Dom poskytuje niekoľko rôznych charakterov priestoru. Pohráva sa s rozdielnymi svetlými výškami, úrovňami, cieľavedomými orientáciami k výhľadom. Denná zóna je maximálne otvorená nahor a vizuálne rozšírená do exteriéru, keďže celé dve strany priestoru lemuje presklenie. Pohľadom je prepojená aj s pracovňou v podkroví. Detská izba je pre zmenu dvojúrovňová, s galériou nad rodičovskou spálňou. Hygienický blok uprostred pôdorysu sa svetlých výšok a svetla vzdal v prospech ostatných častí domu.
Suterén je zámerne tmavý a tým, že je skrytý v zemi, evokuje pocit bezpečia. Následný prechod do dennej časti je o to silnejším zážitkom – z temného zovretia nahor, za svetlom, do šírej krajiny…

Minimalizmus v službách kontextu

Jasne artikulovaná hmota s vyváženou kompozíciou je v súhre s prepracovanými detailmi. Pozdĺžny pôdorys domu a sedlová strecha typického sklonu sú znakmi adaptovanými z vidieckeho kontextu, prešli však filtrom doby. Strohý architektonický výraz je výsledkom hľadania rovnováhy medzi zásahom človeka a prirodzenou krajinou, medzi moderným a tradične vidieckym. Kompaktnosť sa vďaka zjednoteniu strechy a fasád stáva jednoliatosťou. Biely archetypálny „domček” na podstavci „zo zeme” pôsobí ako citlivá socha v krajine. Pozitívnym dôsledkom kompaktnosti je aj priaznivá tepelno-technická stránka.

Kvalita a pravdivosť

„Nemôžeš mať všetko, vyber si teda, čo je podstatné a urob to bez kompromisov.“ Týmto sa riadil Lukáš Ilža pri návrhu svojho domu. Konfrontácia s finančnou realitou mu pripomenula, že dom môže byť dobrý už tým, aký je... Zdržanlivosť vo veľkosti domu prospela kvalite prevedenia, materiálovej bohatosti a pravdivosti. Dom sa vyhýba imitáciám, drevo je drevo, hlina je hlina. Dobrodružstvom samým osebe bola vlastnoručne „odmakaná“ realizácia poctivého sokla z ubíjanej hliny (cement stabilized rammed earth). 

„Najťažšie bolo to, že som odmietal prijímať kompromisy. A tak viac-menej celý proces stavby, od zemných prác až po detaily v interiéri, znamenal veľké úsilie pri dozorovaní, koordinácii a ‚hasení‘ vznikajúcich nedorozumení či problémov. V zásade si myslím, že to nie je nič výnimočné, iba obvyklý zápas s remeselníkmi o dosiahnutie kvality realizácie za rozumné ceny a v prijateľnom čase. Ak by som mal väčšiu finančnú slobodu, iste by bolo omnoho komfortnejšie nechať dom postaviť na kľúč nejakej overenej firme. Pozitívnym dôsledkom nášho spôsobu stavby, kde sme mnoho vecí robili aj sami, sú získané skúsenosti, z čoho potom iste benefitujú aj moji klienti,“ hovorí na margo realizácie domu architekt a dodáva: „A úprimne, v dome by som nič nemenil. Je niekoľko drobností skôr v rovine technológií či stavebných detailov, ktoré by som riešil dôslednejšie, ale to je otázkou kvality stavby, nie návrhu či dizajnu. Doposiaľ sa architektúra domu osvedčila ako nielen funkčná, ale aj povznášajúca. Všetky zásadné rozhodnutia v procese navrhovania, aspoň zatiaľ, život odobril. Výhľady sa skutočne stali súčasťou (života) interiéru a stálo za to im všetko ostatné podriadiť.“

STAVEBNÉ A MATERIÁLOVÉ RIEŠENIE

Stavba je koncipovaná ako obojsmerný stenový systém. Obvodovým nosným materiálom sú vápenno-pieskové tvárnice, zvolené pre vysokú akumuláciu. Obvodová stena suterénu/sokel je sendvičová, s vonkajšou vrstvou z ubíjanej hliny (CSRE). Strop suterénu je monolitická železobetónová doska, stropy nad prízemím sú trámové drevené konštrukcie. Stavba je založená formou základových pásov a zastrešená dreveným krovom nadimenzovaným tak, aby mu stačili malé vrcholové klieštiny a podkrovný priestor zostal maximálne otvorený. Výplne otvorov tvoria hliníkové dvere a okná s izolačným trojsklom v predsadenej montáži. Omietaná fasáda je kontaktne zateplená grafitovým EPS. Sendvičová stena suterénu využíva PIR dosku. Strecha je zateplená minerálnou vlnou. Technologicky je dom vybavený tepelným čerpadlom vzduch-voda, ktoré je využívané aj pre chladenie, a núteným vetraním s rekuperáciou.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Pripravila: Alena Reháková  

Foto: Lukáš Ildža