Viac ako 200 výnimočných osobností ocenilo Krištáľové krídlo za 20 rokov svojho neúnavného hľadania tých najlepších medzi výnimočnými. Práve o príbehu tohto hľadania, o úspechoch i prekonaných ťažkostiach, o ľuďoch a vzťahoch je nová knižka s názvom Sny premenené na hodnoty. Napísala ju autorka a organizátorka Krištáľového krídla Mária Vaškovičová.
Knihu slávnostne uviedli do života v utorok 16. januára 2018 v Hoteli Double Tree by Hilton v Bratislave. Jej „krstnými“ rodičmi sú speváčka Sisa Lelkes-Sklovska a Gabriel Csollár, predseda predstavenstva Coop Jednota Slovensko a predseda Veľkej poroty Krištáľového krídla.
Príjemným krstom pozvaných hostí sprevádzala moderátorka Karin Haydu, na gitare hral Pavol Bereza a na harfe Mária Kmeťková.
„Knihou vyslovujem poďakovanie všetkým, ktorí za 20 rokov stáli v dobrom aj v zlom pri značke Krištáľové krídlo. Moje myšlienky a skúsenosti odhaľujem pri niektorých spomienkach o osobnostiach a jednotlivých ročníkoch. Čiastočne otváram aj svoj súkromný život, ktorý sa stal prirodzenou súčasťou vzniku a vývoja Krištáľového krídla,“ povedala o knihe jej autorka Mária Vaškovičová.
V knihe sa čitateľ dozvie, akým vývojom prešlo za 20. rokov existencie Krištáľové krídlo, aké výnimočné osobnosti dokázalo objaviť ešte skôr, než sa stali známymi. Dočíta sa aj o profesionálnych výzvach,s ktorými sa Mária Vaškovičová pri organizovaní jednotlivých ročníkov stretla. Súčasťou knihy je množstvo archívnych fotografií, ktoré výborne dopĺňajú spomienky. Kniha je prierezom celého doterajšieho života Krištáľového krídla v celom spektre jeho šírky – hovorí o vzniku, výzvach, osobnostiach, prepojeniach, výnimočnosti i o ľudských stratách a nádeji.
Exkluzívne: Ukážka z knihy
Najlepšie sa cítim na Slovensku (str. 41)
Prvým laureátom Krištáľového krídla za rok 2001 v kategórii Výtvarné umenie bol významný slovenský fotograf Karol Kállay. Pri preberaní ceny sa prihovoril so svojím typickým zmyslom pre humor a životným nadhľadom: „Ja som včas ešte za boľševikov zistil, že všade na svete je to blbé, záleží len na tom, kde sa človek lepšie cíti. Dobre nie je nikde. To som si naozaj overil. Poviem úprimne, najmä stretnutia s ľuďmi, ktorí emigrovali, ma o tom presvedčili. Ak pred nimi spomeniete napríklad slovo lúka, tak všetci povedia: iiiiiiiii. Spomeniete drevenica a to je ešte horšie... Do tohto stavu som sa nechcel dostať. Skutočne som si myslel, že na Slovensku nie je dobre, ale kde sa človek lepšie cíti? Keby som bol emigroval, tak nedostanem túto cenu a necítil by som sa tak dobre ako s vami. Veľmi pekne ďakujem.“
S kategóriou Výtvarné umenie sa to takto pekne začalo. Iné to bolo s formovaním poroty v tejto kategórii, tam sme neraz zažívali napäté situácie. Niekedy som ťažko chápala umelecké duše introvertných výtvarníkov. Postupne som si uvedomila, že ich práca vyžaduje veľa hodín tvorby osamote. Moja snaha, aby otvorene povedali svoj názor a emócie, často zlyhávala na tom, že sa nevedeli rýchlo rozhodnúť. V komunikácii s nimi som vychádzala zo skúseností s vedcami a manažérmi, ktorí rozmýšľali, konali, vyjadrovali sa operatívne a pragmaticky. Priznávam, že s výtvarníkmi sme dlho hľadali vzájomné pochopenie. V napätých momentoch som im nie raz povedala, že trvám na tom, aby sa na troch nomináciách dohodli počas zasadnutia: „Príprava Krištáľového krídla má svoje časové limity a nemôžeme si dovoliť vyhlásiť cenu dodatočne po skončení galavečera.“ Nebolo im to ľahostajné, záležalo im na tom, aby výtvarné umenie zostalo súčasťou Krištáľového krídla.
Postupne som sa osobne zoznamovala nielen s laureátmi ceny, ale aj ďalšími slovenskými maliarmi, grafikmi, sochármi či fotografmi. Navštevovala som výstavy, prijímala pozvania do ateliérov. Stretnutia s viacerými výtvarníkmi mi umožnili lepšie spoznať ich umeleckú dušu. Na druhej strane, aj oni viac otvárali svoje srdcia, zdôverovali sa mi s prekážkami, ktoré museli zvládať na ceste za sebarealizáciou. Dnes mám s mnohými výtvarníkmi krásne vzťahy a s úctou a uznaním v mojej práci uplatňujem ich vedomosti a profesionalitu. V rokoch 2016 až 2017 sme napríklad organizovali po celom Slovensku výstavy fotografií osobností Krištáľového krídla. Kurátorom bol predseda poroty tejto kategórie, popredný výtvarník Juraj Čutek, ktorý nám významne pomáhal aj s inštaláciami výstav. Člen poroty, známy slovenský výtvarník Viťo Bojňanský, je autorom loga Krištáľového krídla. Autorom diela, ktoré som vybrala na obálku tejto knihy, je takisto náš laureát, výtvarník Ivan Pavle. Podobne ako Karol Kállay sa aj on vyjadril k téme domova vo svojej knihe s názvom Pavle: „Akokoľvek to vyznieva romanticky a dnes sa to veľmi nenosí, najlepšie sa cítim na Slovensku – som tu doma. Žijem v inšpiratívnej rozprávkovej krajine plnej kontrastov, rafinovane ukrytých za maskou všednej každodennosti.“
Naša rozprávková krajina sa odráža v dielach mnohých výtvarných umelcov. Jedno z nich dominuje aj na obálke knihy a podčiarkuje krásnu myšlienku Krištáľového krídla, ktoré je už dvadsať rokov „snom premeneným na hodnoty“.
