Pin It

Patrycja Grabinska – Bývanie ako príbeh bez koncaLampa Vertigo, ConstanceLampa Vertigo, ConstanceGuisset pre Petite Friture // Kreslo 366,Kreslo 366,Józef Chierowski // Lampa Pebbles,Lampa Pebbles,Boris Klimek preBomma

 

Patrycja Grabinska – Bývanie ako príbeh bez koncaMiluje Slovensko a slovenčinu a našu dizajnérsku scénu má zmapovanú viac, ako mnohí našinci. Táto láska sa prelína jej pracovným životom aj súkromím – zrekonštruovaný dom z 50. rokov, do ktorého sa Patrycja Grabińska nedávna presťahovala, charakterizuje zbierka súčasného dizajnu aj ikonických kúskov z minulosti. A tento príbeh ešte nekončí.

 

 

 

V spoločnosti Westwing pracujete ako „Senior PR Specialist“. Pre mnohých to znie ako práca snov. Je to naozaj vaše vysnívané povolanie?

Ako osoba, ktorá má záujem o dizajn, úžitkové umenie, dekorovanie interiérov a pracuje vo firme, ktorá sa zaoberá predajom dizajnového nábytku aj doplnkov – áno, je to pre mňa zaujímavá a inšpirujúca práca. Ale keď k tomu ešte pridáme každodenný kontakt so slovenčinou,ktorú milujem, a úžasných ľudí, najmä zo slovenského tímu a PR,tak vtedy môžem povedať, že je to moje vysnívané povolanie. Som rada,že robím veci, ktoré mi dávajú zmysel. Keď som začínala s rekonštrukciou nášho domu a bola som už v etape plánovania, ako ho zariadim,inšpiráciu som hľadala v interiérových časopisoch, televíznych programoch, ale aj na Westwingu. Tak sa zrodila myšlienka spojiť moje záujmy s možnosťou používať jazyk, ktorý mám veľmi rada. Ani som netušila,že takáto kombinácia je vôbec možná. O rok neskôr sa ukázalo,že áno – spoločnosť sa na mňa obrátila s ponukou práce.

 

Aké značky nábytku a doplnkov, ktoré ponúkate, patria medzi vaše obľúbené?

Každodenne inšpirujeme prostredníctvom tematických kampaní, takže každý deň mám príležitosť objaviť niečo nádherné. Páči sa mi veľa značiek, ale medzi moje obľúbené patria Bloomingville, HKLivinga Broste Copenhagen. Majú jednoduché tvary a sú vyrobené z prírodných materiálov.

 

Keď sa povie dizajnová ikona, kto sa vám vybaví ako prvý?

Nedokážem označiť iba jednu osobu. Vo svetovom nábytkárstve mi ako prví napadnú manželia Eamesovci. Čo sa týka tradičného československého dizajnu, ktorý zbožňujem, ikonou je určite Jindřich Halabala a jeho kultové „Párové kreslá H-269“. V súvislosti s kreslami by som spomenula aj poľského dizajnéra Józefa Chierowského a jeho„Kreslo 366“, ktoré už v Poľsku získalo status kultového nábytku.V rámci práce so sklom je to určite svetoznámy a excentrický dizajnér Karim Rashid, ktorý v minulom roku pre poľskú skláreň Krosno Glass vytvoril jedinečnú kolekciu Sakred, prezentovanú na veľtrhoch Ambiente vo Frankfurte. No a v neposlednom rade aj Jiři Pelcl – renomovaný český dizajnér a jeho váza BIG, ktorá je v zbierke MoMA v New Yorku – je to aj môj najnovší nákupný úlovok, ktorý som si nedávno priniesla z Bratislavy.

 

Patrycja Grabinska – Bývanie ako príbeh bez konca

Váza BIG od Jiřího je najnovším nákupným úlovkom, ktorý si Patrycja nedávno priniesla z Bratislavy.

Patrycja Grabinska – Bývanie ako príbeh bez konca

V improvizovanom kútiku využila starý šijací stroj Singer a stoličku po manželovej mamine.

Patrycja Grabinska – Bývanie ako príbeh bez konca

Majitelia domu sa pôvodne pripravovali len na rekonštrukciu a rozšírenie svojej starej terasy.

 

 

Ako rodená Poľka, ktorá študovala slovenčinu a perfektne ju ovláda, sledujete aj slovenskú dizajnérsku scénu?

Ďakujem krásne za kompliment, viem, že ešte existujú oblasti, ktoré môžem vylepšiť :) Stále nosím so sebou zápisník, do ktorého si píšem nové slovíčka a frázy. Slovenčinu som vyštudovala na Jagelonskej univerzite v Krakove, v poslednom ročníku som absolvovala jeden semester na Univerzite Komenského v Bratislave, na čo si doteraz spomínam ako na jedno z najkrajších období v mojom živote. Pre mňa slovenčina nieje obyčajným cudzím jazykom, ktorý viac-menej ovládam. Je to výnimočný vzťah, ktorý môžem nazvať láskou. Zaujíma ma všetko, čo sa týka Slovenska: politika, kultúra, literatúra, filmy, hudba, móda, umenie aj dizajn. A tu sa dostávame k odpovedi na vašu otázku – áno, sledujem slovenskú dizajnérsku scénu. Mojim zdrojom informácií sú slovenské interiérové časopisy, ale aj mnohé stránky, ktoré som našla na  internete. Chcem byť v obraze, ale je to i dôležitá oblasť môjho súkromného života, lebo tieto veci ma skrátka zaujímajú. Rada objavujem nové osobnosti slovenského dizajnu. Naposledy moju pozornosť upútal priemyselný dizajnér Viktor Javorek – finalista Národnej ceny za dizajn v roku 2019, ktorý navrhol dizajnový stolík Foldari, 100-percentne recyklovateľný a vyrobený na Slovensku. Obdivujem a sledujem, čo momentálne robia dvaja talentovaní slovenskí dizajnéri – Patrik Illo – hlavný dizajnéra vizuálny umelec v spoločnosti RONA, ktorého som mohla aj osobne spoznať počas výstavy jeho prác vo Varšave a mám od neho aj zopár pekných kúskov, a Boris Klimek, spolupracujúci s českou značkou Bomma. Myslím si, že je ozajstným dizajnérskym živlom.

 

Patrycja Grabinska – Bývanie ako príbeh bez konca

Podľa sympatickej Poľky kvalita života spočíva v tom, akými ľuďmi sa obklopujeme, ale aj v akom priestore trávime svoj čas.

Patrycja Grabinska – Bývanie ako príbeh bez konca

Fascinujú ju budovy, v ktorých zastal čas. Tak objavila Čierne diery, združenie, ktoré dokumentuje zabudnuté miesta a industriálne pamiatky Slovenska, ako napríklad liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Foto: Andrej Sarvaš

 

A čo slovenská architektúra?

Na Slovensku ma absolútne fascinujú budovy, v ktorých zastal čas. Tak som objavila Čierne diery, združenie, ktoré dokumentuje zabudnuté miesta a industriálne pamiatky Slovenska. Autori projektu svojou iniciatívou vracajú niektorým schátraným priestorom život a vďaka nim veľa ľudí bude môcť objaviť aj trošku iné krásy Slovenska, ako napríklad liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, Telgártsku slučku, vodojem v Komárne či elektráreň Piešťany – unikátnu stavbu, ktorú zapísali na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Majiteľ ju zrekonštruovala naďalej slúži. Veľmi by som chcela v rámci potuliek po Slovensku niektoré z týchto miest osobne navštíviť a vidieť ich zblízka, kým tam ešte stoja. Vzhľadom na to, že sa mi v architektúre veľmi páči slovenská moderna, som sa pred nejakým časom začala zaujímať o jej zástupcu Emila Belluša – zakladateľskú osobnosť modernej slovenskej architektúry 20. storočia. Moju pozornosť upútali dve vily v Bratislave,ktoré vznikli koncom 30. rokov minulého storočia: rodinný dom Emila Belluša, ktorý patrí medzi jeho najlepšie funkcionalistické stavby, aj vila Dr. Markoviča na Bradlianskej ulici. V Piešťanoch hlavná pošta a legendárny kolonádový most, ktorý bol zaradený medzi najzaujímavejšie stavby sveta. Okrem toho som nadšencom architektúry v Starom meste v Bratislave i v Trnave, zbožňujem prechádzať sa uličkami a obdivovať krásu týchto budov. Neodolateľné čaro má aj historické centrum Žiliny, ktoré je známe štvorcovým námestím s arkádami a, samozrejme, Rosenfeldov palác, inšpirovaný viedenským Belvederom. Vďaka knihe od Miroslavy Jánošíkovej som nedávno objavila príbeh žilinskej secesnej Paľovej búdy, ktorá na začiatku slúžila ako lesná reštaurácia.Architektúra tejto budovy je výnimočná a vzbudzuje môj obdiv.

 

Vieme o vás, že ste bývali v byte a víkendy ste trávili v dome po manželových rodičoch. V akom štýle sú zariadené tieto domácnosti?

Doteraz sme žili v podnájme vo Varšave, ale pred niekoľkými mesiacmi sme sa presťahovali. Po náročnej rekonštrukcii, ktorá trvala tri roky, sa nám konečne podarilo premeniť starý zanedbaný dom z 50. rokov 20.storočia na útulné bývanie, ktoré dýcha históriou. Podľa mňa kvalita života spočíva v tom, akými ľuďmi sa obklopujeme, ale aj v akom priestore trávime svoj čas, preto sme sa obklopili predmetmi, ktoré majú svoju históriu, sú nám blízke a nepodliehajú času ani móde. Kvôli mojej láske k Slovensku sú v celom dome slovenské prvky – knihy, albumy, porcelán,sklo a umenie. Myslím si, že náš domov je zbierkou rôznych inšpirácií a je zariadený v eklektickom štýle, kde sa staré strieda s novým.Dôležité pre mňa bolo vytvorenie útulnej atmosféry, ale aj to, aby každý kus nábytku, ktorý sme zdedili, dostal druhú šancu na nový život.Som nadšencom vintage štýlu a rada na internete vyhľadávam skvosty z 50. rokov. Stačí jeden pohlaď a už viem, že to je ono. Tak to bolo s pohovkou,ktorá si ihneď získala moje srdce a presne som vedela, kde ju umiestnim. Podobne aj stojacia lampa zo 60. rokov, ktorú volám „pięknota“,čiže krásavica, pretože má pekný tvar a perfektne vyzerá v spoločnosti pohovky. Veľký dôraz som kládla na detaily.

 

Máte ohľadom svojho bývania ešte nejaký nesplnený sen?

Áno, samozrejme, mám. Bývanie je príbeh bez konca, najmä pokiaľ ide o výdavky a vždy sa nájde niečo, čo môžeme opraviť, zmeniť, prerobiť.Snívam o stropnom svietidle Vertigo od francúzskej dizajnérky Constance Guisset aj o originálnej lampe Pebbles od slovenského dizajnéra Borisa Klimeka od značky Bomma. Stále ešte nie je dokončená hosťovská izba, takže aj tá patrí k mojim nesplneným snom.V nej by som totiž chcela mať svoj pracovný kútik. Naposledy mi napadlo,že zatiaľ môžem využiť starý šijací stroj Singer a stoličku po manželovej mamine a musím priznať, že to celkom dobre dopadlo.Posledná vec, ktorú mám ešte v pláne zveľaďovať, je záhrada. Nie je veľká, ale určite by som ju chcela dať do poriadku tak, aby bola farebná,s rôznymi druhmi kvetov a krásnou zelenou trávou. Nechcem, aby vyzerala perfektne, skôr prirodzene krásne, a bola miestom na relax.Postačí mi hojdacia sieť (mám ju v pláne) a množstvo farebných tulipánov,pivónií a ruží.

 

Pripravila Sláva Štefancová
foto Radek „Larry“ Grabiński, archív firiem

Pin It