Foto: Boris Németh

Vedúca Katedry fotografie a nových médií, umelkyňa, fotografka, moderátorka rádia FM a osobnosť s krásnym srdcom – jednoducho Olja Triaška Stefanović.

Minulý rok ste s manželom kúpili krásnu medzivojnovú vilu v Srbsku, konkrétne vo Vojvodine, ktorú chcete prerobiť. Máš svoju vysnívanú predstavu? Čo v nej určite nebude chýbať?

Mať medzivojnovú vilu je náš splnený sen. Už sme ju začali veľmi citlivo prerábať a dbáme na všetky historické prvky a detaily v nej. Áno, mám úplne jasnú predstavu o tom, ako by mala vyzerať a akú atmosféru chceme v nej mať. Hlavne však nebude chýbať samotný príbeh domu a jeho história. 

Dunaj vidíš z „dvoch brehov“. Toho, ktorý preteká Slovenskom, i tým, ktorý tečie tvojou rodnou krajinou. Ako vnímaš tieto krajiny z hľadiska architektúry? 

Dunaj je pre mňa veľmi dôležitá rieka. Mám ju veľmi rada, lebo je to dynamická rieka plná krásnych zákutí a rôznorodosti. Presne tak, ako aj náš stredoeurópsky priestor, v ktorom sa nachádzame. Obidve krajiny, tá, v ktorej som sa narodila – bývalá Juhoslávia, ako aj Slovensko, kde žijem, majú silné architektonické dedičstvo, ktoré ma nesmierne inšpiruje. Možno sa zdá, že sú si podobné, ale majú veľa rozdielov a aj iný rytmus či iné priestorové kompozície. 

Severné more, Rugen, Nemecko. Foto: Olja Triaška Stefanovic

Nedávno uzrela svetlo sveta tvoja kniha Bratstvo a jednota. Predstavuje tvoj sedemročný vizuálny výskum rozpadu bývalej Juhoslávie – rozpráva príbeh o identite, o spájaní a rozchádzaní sa národov, o vlastnej pamäti a minulosti. Ktoré fotky a momenty z tvorby ti utkveli najviac v pamäti?

Tých sedem rokov bolo nesmierne náročných a emotívne silných. Navštívila som veľa miest, precestovala veľa kilometrov. Medzi najsilnejšie spomienky a zážitky patrí určite fotografovanie pomníka v Jasenovac v Chorvátsku od juhoslovanského architekta Bogdana Bogdanovića. Najdôležitejšími momentmi boli pre mňa aj dlhé rozhovory s mojimi rodičmi o rozpade Juhoslávie. Následne to bola aj vernisáž a uvedenie knihy. Celková atmosféra a energia, ktoré tam boli prítomné, na mňa zanechali hlboký dojem a nikdy na ne nezabudnem. Bol to nádherný večer. 

Belehrad, Srbsko. Foto: Olja Triaška Stefanovic

Viem, že rada cestuješ. Ktoré svetové destinácie ťa lákajú najviac a prečo?

Veľmi, veľmi rada cestujem. Fascinuje ma Berlín, tam by som mohla cestovať pravidelne. Je tam skvelá architektúra a mám tam svoje obľúbené múzeá a galérie. Priznávam sa, ja som veľký obdivovateľ našej časti Európy a myslím si, že stredná Európa je fascinujúca na objavovanie a cestovanie. Praha či Budapešť sú mestá, v ktorých vždy niečo nové objavím a kde sa dobre cítim. Mojou srdcovkou sú i mestá v okolí Severného mora a ich architektúra. Napríklad polostrov Rujana v Nemecku. Ten odporúčam navštíviť. Bude vás tam čakať romantika a dlhé prechádzky, nádherne lesy a zaujímavá architektúra víl a hotelov. 

Ako vnímaš architektúru? Jej vplyv na náš život? Vplyv prostredia, v ktorom žijeme na naše životy a vzťahy?  

Architektúra je pre mňa jedna z najdôležitejších vecí, ktoré vnímam okolo seba. Jej vplyv je na nás obrovský. Formuluje naše estetické videnie a cítenie, náš vzťah k verejnému priestoru, k okoliu, vzdeláva nás. Architektúra a priestor sú v mojej tvorbe od začiatku prítomné, a preto som ochotná vycestovať do iného mesta len pre jednu stavbu alebo dom, lebo chcem ich jedinečnú architektúru vidieť a zažiť osobne a pozrieť si ju v širšom kontexte, k okoliu. Cez architektúru spoznávame iné národy a civilizácie a ukazuje nám, ako rôznorodo vieme interpretovať priestorové videnie a komponovať ho v spojení s prírodou. Náš vzťah s ňou je veľmi silno prepojení. Otázka je len to, nakoľko si ten vzťah uvedomujeme a nakoľko si ho vážime. 

"Som ochotná vycestovať do iného mesta len pre jednu stavbu alebo dom." Varšava, Poľsko. Foto: Olja Triaška Stefanovic

Ktorý dizajnový, umelecký, architektonický počin či dielo ti urobilo v poslednom čase veľkú radosť? 

Od februára som zatvorená viac-menej v Bratislave. Cestujem skôr virtuálne. Vďaka živému prenosu CE ZA AR som videla tú najkrajšiu architektúru na Slovensku a vďaka festivalu DAAD/DAAF som mala možnosť pozrieť si odborné prednášky svetových a slovenských architektov a zároveň si pozrieť skvelé filmy o architektúre. To mi urobilo naozaj veľkú radosť. Následne ma potešila architektonická vizualizácia kúpeľov Grössling a informácia, že sa začína ich obnovovanie. Rovnako mi robia radosť aktivity spoločnosti Jaromíra Krajcera, ktorá sa aktívne snaží o záchranu kúpeľného domu Machnáč, skvostu medzivojnovej architektúry v Trenčianskych Tepliciach. 

Bratislava, Kúpele Grössling. Foto: Olja Triaška Stefanovic

Na čom momentálne pracuješ?

Pomaly začínam pracovať na novom projekte, ktorý obsahovo nadväzuje na Bratstvo a jednotu. Pripravujem materiál a čítam knihy. Hneď ako sa skončí pandémia mám v pláne vycestovať do Berlína, kde začnem s fotografovaním na novom projekte. 

Čo je pre teba pri tvorbe najdôležitejšie? 

Sloboda, ktorú mám. Tá je najcennejšia. 

Čo ťa v týchto dňoch poháňa dopredu? 

Moja rodina a naša vzájomná podpora. 

Čo pre teba znamená domov?

Mám dva domovy. Jeden v Novom Sade a druhý v Bratislave. Hovorím si, že som šťastný človek. Domov je pre mňa vnútorný pokoj, pohoda a sloboda. 

Aká je podľa teba najdôležitejšia ingrediencia domova?

Láska a tolerancia.