New York City – podľa Magdalény Oravcovej bolo oslobudzujúce chodiť všade pešo. Snímka: Suhtterstock
Magdaléna Oravcová, vedúca oddelenia komunikácie a marketingu JTRE, miluje cestovanie. Aj vďaka nemu vníma mesto ako živý organizmus, ktorý podlieha premenám, aby sa v ňom dobre žilo.
Čo je podľa vás dôležité v architektúre v rámci urbanizmu a mestotvorby?
Architektúra aj urbanizmus by mali klásť na prvé miesto potreby ľudí, pretože pre nich sú mestá tvorené. Keď architektúra akceptuje urbanizmus a naopak, vznikajú živé miesta v meste. Ak tento vzťah funguje, všetko na seba nadväzuje a človek tam žije spokojne a rád.
Aká by mala byť architektúra vzhľadom k potrebám obyvateľov?
Človek by sa mal jednoducho cítiť dobre v prostredí, v ktorom existuje - či už vďaka svojmu peknému interiéru alebo dobre vybudovanej infraštruktúre. Potreby obyvateľov sa počas života menia a s nimi sa mení aj vkus. Pre mňa je dôležité, aby architektúra bola najmä funkčná, praktická a estetická. Aby sa dala s ľahkosťou užívať, dalo sa na ňu spoľahnúť, rešpektovala svoje okolie, zapadla doň, bola udržateľná, zbytočne neškodila prostrediu, bola pekná a dalo sa na ňu pozerať.
Ktoré mesto, prípadne krajina je pre vás osobne príkladom dobrej architektúry mesta?
Väčšinu zahraničných miest navštevujem ako turista, čiže ťažko hodnotiť celkový pohľad na ich architektúru. Keď som bola, ešte ako tínedžerka prvýkrát v NYC, bolo oslobodzujúce chodiť všade pešo, pretože všetko, čo som potrebovala, od školy, banky, parku či reštaurácií, som mala približne dvadsať minút chôdze, čo bolo v Bratislave v tej dobe nemysliteľné. Premyslený urbanizmus som si užila nedávno v Kodani. Bola som prekvapená, aké je to tiché mesto. Aj v tej najväčšej dopravnej špičke bolo na uliciach také ticho ako v centre Bratislavy cez víkend. Vďaka výborne vybudovanej cyklodoprave a množstvu elektromobilov som mala pocit, že v uliciach nie je vôbec stres, čo je veľmi príjemné a najmä zdravé!
Jednou z mojich srdcoviek je Barcelona. Naposledy počas januárovej prechádzky po Eixample som bola prekvapená, ako sa aj zimné slnko dostalo na každú jednu ulicu. Rovnomerné bloky budov v tvare osemuholníkov poskytujú dostatok miesta na bývanie aj trávenie voľného času vo vnútroblokoch, dlhé ulice a križovatky medzi nimi sú priestranné a vzdušné. Je tam miesto aj na parkovanie či stánky s ovocím. A v posledných rokoch sa Barcelončania aktívne snažia zazelenať svoje strechy, vybudovať si na nich komunitné záhradky, čo je pre nás tiež určite inšpiratívne.
Ktorý svetový architekt patrí medzi vašich obľúbených?
Keď som bola mladšia, veľmi sa mi páčili secesné budovy. Dnes ma ale vedia očariť skôr jednoduché a funkčné veci. Veľmi sa mi páčia funkcionalistické stavby, celkovo prichádzam na chuť tomuto štýlu aj v interiérovom dizajne. Hoci nie som architekt, fascinujú ma princípy Le Corbusiera, myslím, že sú nadčasové. Pod bratislavským Slavínom nájdete veľa moderných víl napríklad od Emila Belluša alebo Fridricha Weinwurma a stále sú jednoducho krásne.
Aký architektonický projekt Vás v poslednej dobe zaujal?
Na Slovensku ma aktuálne veľmi zaujímajú projekty vo výstavbe. Teším na vybudovanie nových verejných priestorov v štvrti Eurovea City v Bratislave, kde nám Beth Galí - svetoznáma architekta práve z Barcelony (BB+GG arquitectes) navrhla promenádne prepojenie rieky s mestom. Som zvedavá aj na dobudovanie SNG, revitalizáciu Panenskej ulice, rekonštrukciu ZUŠ Miloša Ruppeldta či nového faceliftu bývalej nemocnice na Zochovej ulici. V zahraničí by som sa chcela ísť najbližšie pozrieť na jeden z najvyšších mrakodrapov sveta, kde majú na horných poschodiach vybudovaný zážitkový kultúrny priestor pre verejnosť, vytvárajúci rôzne vizuálne efekty - SUMMIT One Vanderbilt.
Jeden z výhľadov v New York City. Foto: Shutterstock
To bude určite moja najbližšia zástavka v NYC. Vzhľadom na moje závrate z výšok to bude veľká výzva. No a vybudovať reštauráciu Under pod hladinou mora v Nórsku musela byť zasa výzva pre architektov, tiež by som rada videla na vlastné oči ako ju zvládli.
Reštaurácia Under pod hladinou mora v Nórsku. Foto: Shutterstock
Do ktorých krajín sa rada vraciate?
Najradšej sa vraciam tam, kde to poznám, kde sú dobrí a srdeční ľudia, kde je prívetivá aj architektúra či pekná príroda. Ideálne niekam, kde sa dá doslova splynúť s prírodou, medzi stromy či na hory, v ktorých je pokoj a mier. Jednoduché ubytovanie, minimálny počet podnetov z vonka, ideálne slabý signál… Našťastie, takýchto destinácií máme na Slovensku ešte stále dostatok.
Je pre vás dôležité umenie? Ktoré svetové kultúrne inštitúcie vás očarili?
Samozrejme, že je umenie dôležité. V každom smere. Okrem vizuálneho umenia či architektúry som presvedčená, že aj hudba lieči. A kultúrna inštitúcia? Asi najviac zatiaľ Louisiana, galéria moderného umenia v Dánsku. Od ulice nenápadný vidiecky dom obrastený brečtanom, ale čo sa skrýva ďalej… to musíte vidieť! Architektúra samotnej galérie, to ako je zasadená do okolitej krajiny, rôzne fascinujúce výstavy a veľa ďalších prekvapení, ktoré ponúka, vás určite dostanú.
Louisiana, galéria moderného umenia v Dánsku. Foto: Shutterstock
Máte rada pekný a funkčný dizajn. Aký je pre vás ideálny interiér?
Pre mňa je pekný interiér súhra viacerých elementov. Páči sa mi, ak ľudia citlivo pristupujú ku kombinácii starého a moderného a keď zachovávajú tradície a hodnoty. Keď sa v interiéri používajú retro kusy s láskou a pokorou, pokojne môžu harmonicky existovať aj vedľa súčasnej extravagantnej lampy či maľby, ak to ľuďom prináša radosť.
Od ktorého dizajnéra by ste chceli mať doma jeho dielo?
Páčia sa mi doplnky a nábytok z dielne Bauhausu, napr. taká Barcelona Chair od Mies van der Rohe neuškodí žiadnemu interiéru. A keď budem veľká, rada by som mala doma aj dielo niektorého slovenského modernistu, napríklad od Fullu, Benku, Galandu, Bazovského alebo úplne čokoľvek od Ester Šimerovej Martinčekovej.
