Foto: Columbus Energy
Pred pár týždňami na slovenský trh vstúpila spoločnosť Columbus Energy, ktorá avizuje revolúciu na trhu obnoviteľných zdrojov energie. „To najlepšie, čo pre seba každý môže urobiť, je znížiť svoju závislosť na dodávateľovi energií, na vláde a jej prístupe k regulácii cien energií, ale aj svoju zraniteľnosť s ohľadom na dianie vo svete,“ hovorí Jiří Koudela, CEO spoločnosti Columbus Energy Slovensko.
Avizovali ste, že na Slovensku plánujete „revolúciu na trhu obnoviteľných zdrojov“ a zároveň urýchliť zelenú transformáciu. Ako to presne chcete dosiahnuť?
Na prvom mieste by som uviedol osvetu. Musíme túto tému viac diskutovať, vysvetľovať ľuďom v súvislostiach výhody, ktoré to prináša a hlavne hovoriť o všetkom otvorene. Na jednej strane je návratnosť takej investície, ktorá je potrebná, dlhšia, než napríklad v okolitých krajinách, ale takéto zariadenie si neobstarávate na 5 alebo 10 rokov, ale na 30 a viac. Za ten čas sa celá naša spoločnosť premení. S istotou môžeme povedať, že podmienky budú úplne iné, než sú dnes. To najlepšie, čo pre seba každý môže urobiť, je znížiť svoju závislosť na dodávateľovi energií, na vláde a jej prístupe k regulácii cien energií, ale aj svoju zraniteľnosť s ohľadom na dianie vo svete, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ale ktoré významne ovplyvňuje nás. To sa tiež ukázalo v uplynulých dvoch rokoch a z tejto situácie sa ešte len pozvoľna spamätávame.
V súčasnej dobe na Slovensku pôsobí pomerne veľa spoločností, ktoré sa zaoberajú inštaláciou fotovoltaických elektrární na strechy rodinných domov a firiem. Tempo výstavby je ale okrem iného do značnej miery brzdené tým, že nemajú dostatočné kapacity či už čo sa týka jednotlivých komponentov – panelov, striedačov, ale nemajú ani dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov. Z toho dôvodu je dnes bežné, že po podpise zmluvy čakáte aj viac ako rok, kým vám váš dodávateľ fotovoltickú elektráreň na strechu nainštaluje. Revolúcia v našom poňatí znamená predovšetkým rýchlosť. Naša spoločnosť sa môže oprieť o skúsenosti predovšetkým z Poľska, kde máme za sebou už viac ako 65-tisíc inštalácií fotovoltaických elektrární, ale aj z Českej republiky, kam sme vstúpili pred rokom. Máme dostatočné skladové zásoby a dohodnuté dodávky s našimi dodávateľmi tak, aby sme inštaláciu zvládli najneskôr do 3 mesiacov a naše ambície sú v krátkom čase túto lehotu skrátiť až na 30 dní. V Poľsku ich montujeme do týždňa po podpísaní zmluvy. Chceli by sme to časom dosiahnuť aj na Slovensku. Preto máme v pláne túto tému diskutovať s ľuďmi, ktorí rozhodujú o nastavení podmienok podpory zo strany štátu, podmienok distribučných spoločností, legislatívnej úprave a podobne, aby sa podmienky zmenili tak, aby vlastná fotovoltaická elektráreň bola zaujímavá pre všetky domácnosti nielen na rodinných, ale aj na bytových domoch, verejných budovách aj priemyselných objektoch.
Foto: Columbus Energy
Môžete viac priblížiť tzv. „prosumerské riešenia“, v ktorých vašu spoločnosť považujete za priekopnícku?
Dlhé desaťročia platilo, že dodávateľ energiu dodáva a domácnosť ju iba spotrebováva. S rozvojom decentralizovanej výroby elektriny sa táto zaužívaná schéma mení. Vlastná fotovoltaika na streche rodinného domu z vás robí spotrebiteľa a výrobcu súčasne. Dáva vám možnosť sa rozhodnúť, kedy je pre vás výhodnejšie elektrinu zo siete odoberať a kedy ju, naopak, do siete dodávať. Aby tento model fungoval, je potrebné jednak dopracovať legislatívu tak, aby vám umožnila prebytočnú elektrinu predávať bez toho, aby ste si museli vybavovať licenciu ako dodávateľ a boli považovaní za podnikateľov. Ďalej je potrebné legislatívne doriešiť takzvanú komunitnú energetiku. Rovnako tak je ale dôležité podporiť výstavbu fotovoltaických elektrární s úložiskom - batérií, ktorá umožní výrazne viac vlastnej vyrobenej elektriny spotrebovať priamo v odbernom mieste pre vlastnú spotrebu, a tým menej zaťažovať distribučnú sieť prietokmi tejto prebytočnej elektriny vo chvíli, keď je jej v sieti prebytok. Ak bude elektriny v sieti nedostatok a jej cena bude vysoká, vyplatí sa vám do siete dodávať a tým celému systému pomôžete. Naopak v čase, keď je elektriny v sieti prebytok, môžete ju zo siete odoberať a ukladať do vlastnej batérie a používať ju vo chvíli , kedy vaša elektráreň práve nevyrába. Takéto riešenie je v konečnom výsledku výhodnejšie ako pre prosumera, tak pre prevádzkovateľov distribučnej sústavy. Naše riešenie potom zahŕňa aj systém riadenia spotreby elektriny a jej reguláciu na platforme Loxon, aby využívanie elektriny v domácnosti z distribučnej siete aj vlastnej fotovoltaickej elektrárne bolo optimálne.
V akom intervale sa v súčasnosti pohybuje návratnosť investície do fotovoltaických panelov pri štandardnom rodinnom dome?
Záleží na tom, o aký typ inštalácie ide – či bez batérie, teda on-grid alebo s batériou, tzv. hybridný. Dôležité je aj to, aký je inštalovaný výkon fotovoltaickej elektrárne v porovnaní so spotrebou danej domácnosti. Pokiaľ budeme uvažovať domácnosť so spotrebou cca 5 MWh elektriny ročne, čomu zodpovedá inštalácia fotovoltaickej elektrárne s výkonom cca 5 kWp, potom návratnosť pri inštalácii bez batérie pri súčasných cenách elektriny vychádza okolo 11 rokov, s batériou potom okolo 16 rokov. Pokiaľ ale pri rovnakej zostave započítame dotáciu v súčasnej výške, teda 1 500 eur a zohľadníme vývoj cien elektriny do budúcnosti, návratnosť sa skráti pri inštalácii bez batérie na zhruba 6 rokov a inštalácii s batériou na cca 9 rokov. V oboch prípadoch potom počítame s využitím tzv. virtuálnej batérie, ktorú v súčasnej dobe ponúka väčšina slovenských dodávateľov elektriny. Rozvoj komunitnej energetiky rovnako ako možnosť predaja prebytočnej elektriny potom návratnosť investície ešte o niečo skráti.
Aké sú vaše prognózy vývoja slovenského fotovoltaického trhu?
Slovensko má obrovský potenciál. Podľa štúdie, ktorú nechala spracovať Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) je možné na strechy slovenských domácností nainštalovať cca 12 GW výkonu. Do súčasnej doby je celkový výkon inštalovaný vo fotovoltaických elektrárňach na celom Slovensku okolo 540 MW. Napriek tomu, že od marca tohto roku je prakticky pozastavená podpora zo strany štátu prostredníctvom programu Zelená domácnostiam, pretože finančné prostriedky, ktoré boli pre tento program alokované, boli vyčerpané, vidíme stále veľký záujem zo strany domácností o inštaláciu vlastnej fotovoltaickej elektrárne. Očakávame teda, že nech už bude pomoc zo strany štátu akákoľvek, tento trh stále porastie. Je za tým totiž nielen snaha o sebestačnosť a nezávislosť na dodávkach elektriny, ale aj zníženie zraniteľnosti s ohľadom na možné udalosti nielen na Slovensku, ale predovšetkým vo svete. Najlacnejšia a súčasne aj najistejšia je tá energia, ktorú si vyrobíte sami.
V čom vidíte v súčasnosti najväčšie rozdiely na slovenskom trhu v porovnaní s českým či poľským, na ktorých pôsobíte už dlhšiu dobu?
Slovenský trh sa veľmi podobá tomu poľskému pred zhruba 8 rokmi. V tom čase tu bolo povedomie o fotovoltaike na strechách rodinných domov pomerne nízke, ceny elektriny tiež nízke a zo strany distribučných spoločností existovali byrokratické bariéry, kvôli ktorým poľské domácnosti o fotovoltaiku príliš nejavili záujem. Vláda v tej dobe ale prijala niekoľko opatrení, ktoré celý trh naštartovali a dnes sa v tejto oblasti Poľsko radí na popredné miesta medzi krajinami v EÚ. Najviac pomohla zmena v procese pripojenia – jeho výrazné zjednodušenie, keď o pripojenie žiadate až vo chvíli, keď už máte fotovoltaiku postavenú, ďalej potom nariadenie, že 80v% elektriny, ktorú dodáte do siete, si môžete bezplatne zo siete vziať späť a neplatíte ani za distribúciu – na rozdiel od slovenského modelu tzv. virtuálnej batérie. Poľsko potom podporuje výstavbu fotovoltaických elektrární na rodinných domoch v podobnej výške, ako to robilo posledné roky aj Slovensko. Vďaka uvedeným opatreniam je drvivá väčšina týchto elektrární bez batérií, teda on-grid. Ďalším impulzom potom boli postupne rastúce ceny elektriny.V Českej republike je na rozdiel od Poľska a Slovenska podpora fotovoltaických elektrární pomerne ústretová, domácnosť môže získať od štátu až 50 % skutočne vynaložených nákladov. Solárny boom potom vyvolal pred rokom prudký rast cien elektriny. Z pohľadu zložitosti pripojenia fotovoltaiky do distribučnej siete sú na tom české domácnosti podobne, ako tie slovenské. Na rozdiel od Slovenska ale v niektorých miestach distribučné spoločnosti už nepovoľujú pripájanie nových zdrojov alebo iba pod podmienkou, že nebude dochádzať k žiadnemu prietoku elektriny do siete. Pre Slovensko potom môže byť inšpiráciou situácia na oboch trhoch – z toho poľského zjednodušenie procesu pripájania fotovoltaických elektrární na strechách rodinných domov do sietí a z toho českého potom vyššia podpora batériových inštalácií, ktoré menej zaťažujú distribučnú sieť. Pre rozvoj komunitnej energetiky je potom nevyhnutné zvýšiť limit inštalovaného výkonu pri malých zdrojoch z 10 kWp na 50 kWp, čo rovnako Poľsko aj Česká republika urobili, aby mohol byť využitý aj potenciál striech bytových domov a vlastnú vyrobenú elektrinu mohli využívať aj domácnosti v týchto domoch.
