Medzi železobetónovými vežiakmi a belasým nebom kyjevského predmestia sa skrýva byt, ktorý nemá steny z bieleho vápna. Byt, v ktorom je tma príležitosťou pre meditáciu a kúpeľňa je výdatne zalievaná slnečným jasom. Domovu architekta Sergeja Machna by sa dali na prvý pohľad pripísať charakteristiky vernakulárnej architektúry. Architektúry založenej na tradičných hodnotách kultúr pred nami. Ich princípoch bývania a technológiách výstavby. Až tak veľmi je prirodzený. Venovaný len jemu a jeho vlastnej rodine. Byt Wabi-Sabi. 

Lenže duša tohto rodinného sídla je omnoho tajomnejšia a o to viac fascinujúca. Keď totiž Sergej zariadil príbytok pre svoju vlastnú rodinu, každú z izieb zútulnil jeho vlastným inventárom. "V hĺbke tohto projektu je citeľná estetika wabi-sabi. Prúdia v nej energie prírodných živlov," popisuje Sergej. A potvrdzuje to aj dispozícia, otvorená všetkými smermi. Už od predsiene vedie oceľová schodnica schodiska na druhé podlažie, do súkromnej časti so spálňami. Predsieň sa na pláne prízemia otvára smerom do priestrannej obývačky. Prítomná atmosféra je neopakovateľná. Zapríčiňuje to farebnosť, kombinácia materiálov aj umelecké cítenie Sergeja. Náruživého zberateľa historickej keramiky a kurátora galérie dizajnu. 

Foto: Sergej Machno/Andrej Avdeenko

 Že sa wabi-sabi ocitlo už v názve celého projektu, je pochopiteľnou voľbou. Sergej vyznáva japonskú kultúru bývania a inklinuje k minimalizmu. No v jeho rodinnom príbytku je minimalizmus, paradoxne, minimálny. Je v ňom citeľná sila generáciami zakoreneného pudu veci uchovávať a chrániť. Niektoré z objektov sa datujú až do obdobia neolitu a majú historický aj lokálny význam. Vzácne vázy a amfory tripolskej kultúry, ktorá dve tisícky rokov pred našim letopočtom žila na území dnešnej Ukrajiny, symbolizujú súdržnosť, ochranu pred zlými duchmi a materstvo. 

Prítomná atmosféra je neopakovateľná.

Zapríčiňuje to farebnosť, kombinácia materiálov

aj umelecké cítenie Sergeja. Náruživého zberateľa

historickej keramiky.

Iné sú vyzdobené zvieracími motívmi. Sú v súlade s hlinenými omietkami, ktorých vrstvy boli utláčané ručne a v nepravidelných rytmoch. Prispievajú k tomu, že byt pripomína obydlie starovekej civilizácie, ktorá v harmónii a pokoji zveľaďovala svoj majetok a žila vo vysokej organizácii. 

  Foto: Sergej Machno/Andrej Avdeenko

Pomedzi tripolskú keramiku sa rozkladajú na krosnách tkané koberce s tradičnými ľudovými motívmi, opatrne tvarované bonsaje aj surové dubové drevo. "Do celého bytu sme zaradili prírodné prvky. Zem sme vyjadrili hlinou, vodu a oheň maľbami a plastikami, vzduch priestrannými zónami a pasážami," vysvetľuje Sergej pozadie toho, ako pristupoval, spolu so svojím tímom, k stvárneniu interiéru. Aplikáciou dubových polien a haluzí slúžiacich ako rozpery medzi podlahou a stropom, či ako madlo na výstupnom ramene schodiska, vnáša do bytu netypické riešenia, ktorými vyjadruje túžbu po experimente. 

  Foto: Sergej Machno/Andrej Avdeenko

Nevyhýba sa mu ani v najväčšmi osvetlenej časti celého bytu; kúpeľni. Kamenný blok sa nachádza v príkrej juxtapozícii voči do steny zapustenej batérii aj subtílne pôsobiacej vani, utopenej v rovine podlahovej konštrukcie. S obnažujúcou slobodou otvára Sergej kúpeľňu do tesného kontaktu so súkromnou terasou, reprezentujúcou zenovú záhradu. 

"V hĺbke tohto projektu je citeľná

estetika wabi-sabi. Prúdia v nej energie

prírodných živlov."

- Sergej Machno, architekt

Po vnútornej strane atikového muriva sa rozplývajú mapy lišajníkov a stopy po násobných atakoch búrok. O to harmonickejšia je scenéria nízkych krovinorezov, uložených na štrkovom lôžku, hraničiacom s tmavo morenými palubovými doskami.  

Foto: Sergej Machno/Andrej Avdeenko

A rovnako ako na terase, tak aj v obývačke a hosťovskej izbe stoja rozložené kresielka Elephant zo Sergejovej dielne. Ich zoomorfický vzhľad a organicky tvarovaná chrbtová opierka ho inšpirovali k tomu, aby im dal meno Elephant. Zatiaľčo kreslá z dubového masívu s ľanovým poťahom experimentujú s japandi estetikou a folklorizmom Ukrajiny, medené plášte lustrov Nebo ožarujú každú z miestností v industriálne komornom duchu. 

  Foto: Sergej Machno/Andrej Avdeenko

Pravda, chce to veľkú dávku dôvtipu a odvahy, pretrieť uhľovou čerňou spoločenskú miestnosť a dosiahnuť pritom meditatívnu, nie pochmúrnu či energicky vysiľujúcu atmosféru. No Sergejovi sa to podarilo. A podarilo sa mu omnoho viac. Dokázal spojiť dva celkom odlišné pohľady na kultúru bývania, experimentovať s krehkosťou remeselných artefaktov, citlivo a vkusne navrhnúť nábytok do neobvyklo tematizovaného domova. Domova ukrytého v kolorite kyjevského sídliska s ťažkopádnymi žeriavmi vztýčenými k oblakom.