Iniciatíva vytvárania perníkového mesta má niekoľko cieľov. Nejde len o vzbudenie pozornosti verejnosti voči urbanizmu, ale takisto o hľadanie alternatív pre bývanie v budúcnosti. Nie, neznamená to, že by mali byť stavebnými materiálmi ekologických miest kypriaci prášok, vajce či cukor. Napriek tomu, že tento nápad môže pôsobiť bizarne, núti aj elitnú špičku britskej architektúry zamýšľať sa nad možnosťami stavieb z netradičných zložiek, ktoré majú výrazne obmedzené vlastnosti.

Gingerbread City je iniciatíva, ktorá si vo vianočnom období zaslúži pozornosť. A nielen preto, že projekt pozostáva z ton sladkostí, ale takisto kvôli tomu, že je to jedinečná príležitosť vidieť architektov, ako budujú mesto z vlastných stavebných materiálov. Pretože tímy nie sú zodpovedné len za to, ako bude ich mesto vyzerať, ale aj za to, či a ako dlho odolá umelo vytvoreným podmienkam. Recept na udržateľnú výstavbu si musí nájsť každý tím zvlášť. A práve v tomto ohľade je možné pozorovať spojitosť medzi perníkovými domčekmi a skutočnými megalomanskými objektmi. V nachádzaní odpovede na odolné mestské prostredie, ktoré zostane v kontexte s historickou zástavbou a bude schopné reagovať na identitu ktorejkoľvek svetovej metropoly. 

 Aj eklekticky pôsobiace štvrte Perníkového mesta napovedajú, že do projektu bolo zapojené množstvo štúdií. Viac ako 60 budov reprezentuje uličnú architektúru stredovekých flámskych miest, hypermoderné estakády určené pre viacero foriem transportu súčasne či modernisticky navrhnuté hotely a kancelárie. Foto: Luke Hayes 

Želé, benátové tyčinky či lentilky boli povolenou súčasťou výstavby spolu s inými, nejedlými prvkami. Tieto však museli zostať v konštrukcii tak, aby ich nebolo počas prehliadky možné zahliadnuť. Znamená to, že aj jednotlivé poschodia neodolateľných a chutných medovníkových veží a pylóny mostov držia pokope organické lepidlá či menšie kovové komponenty.

Foto: Luke Hayes 

Témou tretieho ročníka Gingerbread City bolo „Mesto budúcnosti“.  Na aktuálny trend ekologických miest zareagovali viacerí architekti, vrátane štúdia Zaha Hadid Architects. Vo vyhradenom priestore v časti  projektu s názvom Eco Town vybudovali príznačnú, parametrickú maketu Britskej Opery, týčiacu sa uprostred futuristicky pôsobiaceho ostrova. A zatiaľčo architekti kancelárie Zahy Hadid testovali limity vrstvenia, tím z Foster & Partners využil možnosti modernej technológie a svoj pavilón vybudoval pomocou robotov. 

 Parametrická architektúra prezrádza nezameniteľný rukopis architektov zo štúdia Zaha Hadid Architects, ktorí sa postarali o stvárnenie Britskej Opery uprostred ekologického ostrova v rámci časti Eco Town. Ako napovedá názov, táto časť bola venovaná vizionárskym projektom, zohľadňujúcim životné prostredie. Foto: Luke Hayes 

Výstava je verejnosti prístupná v londýnskom Victoria & Albert Museum of Architecture až do Troch kráľov, teda 6. januára 2019. Či však vydržia všetky modely bez poškodenia a nahryznutia, zubom času, je otázne. Organizátori sa po predchádzajúcich dvoch ročníkoch poučili z chýb, ktoré vznikli v minulosti. Každého z účastníkov upozornili na to, aby pri pečení perníkov nepoužívali kypriaci prášok. Toto varovanie ozrejmili tým, že perníky bez použitia kypriaceho prášku sú pevnejšie a tvrdšie.