Architektka Klára Valová. Foto: archív K. Valovej

 

Má rada kontrasty, aj preto sa so svojím tímom nebojí netradičných kombinácií: surovej ocele na stenách, hojdačiek namiesto barových stoličiek alebo tmavých kúpeľní. „Rozhodne neplatí, že malé priestory musia byť svetlé,“ tvrdí architektka z ateliéru SMLXL Klára Valová.

 

Vo vašich realizáciách radi siahate po kontrastoch a netradičných materiáloch, napríklad oceľ na stene. Aké odvážne kombinácie ste ešte využili? 

Otázkou je, čo znamená odvážne. Pre každého to môže byť niečo iné. Každopádne experimentov sa nebojíme a snažíme sa vymýšľať stále nové detaily. Pre mňa nie je oceľ na stene až taká špeciálna, ale je dôležité si uvedomiť, čo je to za miestnosť. Ak je to spálňa, tak to zrazu začne byť odvážne. Rovnako tak bude pôsobiť napríklad aj betónová stena v detskej izbe a pod.

 

Surová oceľ na stene bytu v starom pražskom činžiaku. Foto: smlxl/Kiva

 

Ak sa ešte vrátime k oceli, o akú povrchovú úpravu ide? 

Je to surová oceľ, ktorú sme ošetrili iba bezfarebným lakom. Vďaka tomu vynikne krásna dúhová kresba.

Do akých interiérov, resp. pre akých klientov by ste ju odporučili? 

Primárne by ju každý očakával skôr v industriálnom prostredí, ale my sme ju dali do spálne starého pražského činžiaku a vyzerá to tiež super. Mám rada kontrasty a tu je, myslím, krásne viditeľný. Avšak je to určite tiež o precíznom spracovaní a detailoch. Potom pôsobí až honosne.

V jednej z realizácií ste skombinovali betón a hojdačky – a to dokonca v kuchyni. Ako vznikol tento nápad? 

 Tento byt bol v starej továrni a stropy tam teda boli krásne vysoké a betónové. Mohli sme si teda dovoliť do nich vešať, čo v dnešnej dobe nie je len tak. Ostrovček je tu stredobodom celého bytu, a preto sme ho chceli mať atypický. Tak sme zvolili betón. Ak by sme k nemu potom dali klasické barovky, tak by celkovo tak nevynikol. Takže to chcelo niečo odvážnejšie, a tak ma napadli hojdačky. Laná, na ktorých visia, ešte umocňujú silu tohto centrálneho prvku. V neposlednom rade to bolo aj o klientoch, ktorí sa toho nebáli a nápad podporili.

 

 

 

Hojdačky namiesto barových stoličiek. Laná, na ktorých visia hojdačky, podľa Valovej umocňujú silu betónového ostrovčeka. Foto: smlxl/boysplaynice

 

Ďalšia z vašich odvážnych kombinácií: ťahokov a jaseňové drevo. Prečo ste siahli práve po tejto kombinácii a ako vyznieva výsledný efekt? 

Opäť je to o kontrastoch, ktoré mám rada. Ťahokov ako primárne skôr drsný materiál a jaseňové drevo ako niečo teplé. Avšak ak sa jaseň namorí do tmavšej šedej, už získava viac na industriálnosti a, naopak, keď ťahokov nastriekate do jednoliatej farby, tak je jemnejší a hneď to k sebe skvele pasuje.

 

 

Kombináciu ťahokovu s jaseňovým drevom v šatníku (vľavo) dopĺňajú aj police v obývačke: Foto: smlxl/Kiva

 

Keby ste mali vybrať jednu vašu srdcovú netradičnú a odvážnu kombináciu materiálov, čo by to bolo? 

Určite betón a surová oceľ, to sú srdcovky.

Byt pre mladú rodinu na Vinohradoch zaujal aj v súťaži Interiér roku. Čím je tento interiér výnimočný?

Mali sme dosť voľnú ruku a dobrého klienta, s ktorým sa poznáme už dlhšiu dobu, takže nám dôveroval a na výsledku je to určite poznať. Ten byt je dotiahnutý do posledného detailu. Veľmi ma tu baví napríklad použitie okeníc ako tieniaceho prvku.

 

Realizácia bytu na pražských Vinohradoch zaujala aj v súťaži Interiér roku. Foto: smlxl/Kiva

 

V malom byte v Bubenči ste sa zasa napriek jeho rozlohe vytvorili čiernu vstupnú halu...

Aj napriek tomu, že je priestor malý, nebáli sme sa dať ho celý do čiernej. O to viac je potom efekt vstupu do hlavnej obytnej miestnosti svetlejší.

 

 

 

 

Klára Valová vyvracia mýtus, že tmavé farby nepatria do malých priestorov. V neveľkom pražskom byte vytvorili čiernu predsieň. Foto: smlxl/Alex shoots buildings

 

 V inom byte v starej vile v Bubenči ste zasa podľa vlastných slov naprávali necitlivú rekonštrukciu. Aké chyby pri nej boli urobené? 

 V ňom bol pôvodný krásny veľký byt rozpriečkovaný na malé miestnosti, podlaha zakrytá škaredým laminátom a celkovo to tam vyzeralo skôr ako niekde na starom sídlisku, než v krásnom veľkom byte v starej vile. Čo išlo, to sme vyčistili a presvetlili.

Ak sme spomínali, že radi siahate po kontrastoch – sú, naopak, nejaké kombinácie materiálov, do ktorých by ste vyslovene nešli, pretože už sú príliš opozerané? 

Väčšinou vynechávam výrazné farby, pretože sa čoskoro okukajú a alebo ich dávam len v doplnkoch. To platí aj o dreve, ktoré je zafarbené do červených a medových tónov. Mám radšej chladnejšie odtiene, takže aj drevo rada upravujem skôr do týchto studenších farieb.

 

Pohľad na interiér bytu v developerskom projekte v Proseku. Foto: smlxl/Ondřej Rytíř

 

Tiež radi siahate po tmavých farbách. Aké sú základné pravidlá, aby to človek s tmavou „neprepískol“? 

Toto je veľmi individuálne. Takže je dôležité vždy s klientom prebrať, čo sa mu páči. Ja mám napríklad veľmi rada tmavé kúpeľne. Pôsobia na mňa omnoho viac relaxačne, než tie svetlé. Rozhodne neplatí, že malé priestory musia byť svetlé. Možno by som len podotkla, že pri tmavých farbách je lepšie voliť kvalitnejšie materiály, aby boli dobre udržiavateľné. Tmavá farba je totiž v mnohých smeroch na bežné opotrebovanie a špinu horšia, než tá svetlá. 

 

 

 

 

Tmavý interiér – vrátane kúpeľne – v byte na Korunovační ulici. Foto: smlxl/boysplaynice