Abel Cárcamo: Svetlo je atmosféra, emócia a jazyk

Ako vaše detstvo v Santiagu formovalo váš pohľad na priestor, svetlo a formu?

Vyrastal som v Santiagu, obklopený majestátnymi Andami, a ich stála prítomnosť zásadne ovplyvnila moje vnímanie priestoru, svetla a tvaru. Svetlo sa mení počas dňa podľa toho, ako dopadá na hory, čím vznikajú dramatické kontrasty a tiene. Naučilo ma to všímať si detaily a schopnosť vnímať, ako svetlo premieňa objekty aj priestory. Kombinácia prírodného a mestského prostredia sa stala mojou vizuálnou školou – učila ma spájať pevnosť s efemérnosťou a monumentálne s každodenným.

Vaša tvorba balansuje medzi pohybom a pokojom, napätím a harmóniou. Ako tieto protiklady ovplyvňujú vaše procesy?

Tieto kontrasty sú pre mňa neustálym vodiacim prvkom. Napätie ma podnecuje skúmať nové formy a inovácie, zatiaľ čo pokoj poskytuje priestor na reflexiu a porozumenie aktuálnemu dielu. Práca s týmito rozporuplnými polaritami nie je len estetickým princípom, ale spôsobom, ako vytvárať zážitky, ktoré sú dynamické a zároveň príjemne ľudské.

 

 

Stolová lampa Penzai pôsobí ako živá socha, zachytená v krehkej rovnováhe. Ako pristupujete k rovnováhe, krehkosti a hranici medzi praktickosťou a sochárskym výrazom?

Zaujíma ma, ako objekt môže prekročiť svoju úžitkovú funkciu a stať sa skúsenosťou, ktorá vyzýva k zamysleniu. Svetlo nie je len funkcia – je atmosféra, emócia, jazyk. Lampa Penzai bola navrhnutá tak, aby pôsobila živým dojmom, akoby sa neustále pohybovala, zachytená v stave permanentného napätia. Tento krehký stav, balansujúci na hrane zraniteľnosti, jej dodáva sochársky charakter. Rovnováha a krehkosť nie sú len formálne znaky, ale aj odraz každodenného života.

Vaše svetelné objekty využívajú rôznorodé materiály – sklo, kov, drevo, bronz – často v spolupráci s remeselníkmi. Ako sa rodí myšlienka a ako materiály ovplyvňujú vaše návrhy?

Spolupráca s remeselníkmi je pre mňa rovnako významná ako samotný výsledok. Nejde len o výrobu predmetu, ale aj o pochopenie procesu a života tých, ktorí ho tvoria. Väčšina z nich pracuje z domova, a prostredie, v ktorom dielo vzniká, sa stáva jeho súčasťou. Nepozeráme sa na seba len ako na klientov – budujeme vzťahy, v ktorých sa rodí kreativita a objavujú nové techniky.

Materiály umožňujú skúmať rovnováhu medzi pohybom a pokojom vo fyzickej podobe. Každý reaguje odlišne, má vlastnú textúru, váhu a limity, čo umožňuje experimentovať s kontrastmi – jemné a tvrdé, krehké a pevné, dynamické a statické. Spolupráca prináša nečakané riešenia a nové postupy, ktoré by som sám možno nenašiel. Materiály aj partnerský prístup tak vytvárajú príbehy o transformácii – o tom, ako niečo pôsobí pokojne, no v skutočnosti sa pripravuje na premenu.

Od monumentálneho Halo po jemnú poéziu Oscuro – ako zohľadňujete mierku a atmosféru pri návrhu svetla?

Všetko závisí od projektu, priestoru a od toho, ako svetlo ovplyvní prostredie, pre ktoré je určené. Návrh svietidiel predstavuje výzvu, pretože je potrebné nájsť rovnováhu medzi účelom a vizuálnym výrazom. Tieto objekty sa nestávajú len doplnkami – sú protagonistami priestoru, formujú spôsob jeho vnímania. Preto venujem pozornosť materiálom, ich interakcii so svetlom, a tomu, ako táto dynamika ovplyvňuje zážitok ľudí, ktorí priestor využívajú.

 

 

Ako uvažujete o intenzite, tieňoch a pohybe svetla? Ako ovplyvňujú architektúru okolo?

Pri tvorbe mojich diel vnímam svetlo ako živý prvok, ktorý mení prostredie. Intenzita, tieň a pohyb nie sú len vizuálne efekty – sú to nástroje na vyvolávanie pocitov a príbehov. Každé svetlo má svoj rytmus: niektoré dramatizujú prostredie kontrastom, iné navodzujú pokoj plynulými prechodmi. Svetlo a architektúra spolu komunikujú – tiene zvýrazňujú textúry, odrazy podčiarkujú objemy a pohyb svetla vnáša energiu do priestorov, ktoré by inak pôsobili staticky. Svetelný objekt tak „rozpráva“ s prostredím a vytvára emocionálne bohatý zážitok.

Ktorý svetelný objekt najlepšie reprezentuje vašu víziu?

Ak by som mal vybrať jedno dielo, bola by to prvá lampa, ktorú som vyrobil počas posledného ročníka na univerzite v Chile – terakotová lampa. Bola to moja prvá skúsenosť s kombinovaním tradičných techník a moderných gest, materiálovo aj formovo. Vtedy som si uvedomil, že chcem pokračovať v objavovaní nových spôsobov tvorby cez objekty, ktoré môžu byť praktické a zároveň esteticky zaujímavé.

Používate doma vlastné svetelné objekty, alebo preferujete iný typ osvetlenia? Aké svetlo je pre vás najpríjemnejšie?

Zaujímavé je, že doma nemám žiadny vlastný dizajn. Momentálne sa sťahujeme a postupne vyberám predmety, ktoré budú sprevádzať mňa a moju rodinu. Preferujem tlmené, teplé svetlo, ktoré vytvára pokoj, intimitu a pocit pohody. Silné osvetlenie ma skôr rozptyľuje a vzďaľuje od priestoru.
Niekedy, najmä popoludní, nechávam svetlo vypnuté a dôverujem prirodzenému svetlu. Pre mňa je táto „zastavenosť“ takmer meditačným cvičením – časom, keď svetlo nielen osvetľuje, ale aj sprevádza spôsob, akým priestor obývam a vnímam.

Text: Nikola Kotrasová

Foto: archív Abela Cárcama