15.4.2013

 

Vzorom pre skupinu domov v Tuchoměřiciach pri Prahe bola klasická česká stodola. Táto obec si totiž ešte stále zachováva pomerne výrazný poľnohospodársky charakter. Napriek tomu novostavby nemajú nič spoločné s dedinskými domčekmi, ktoré tu ešte vždy prevládajú.

 

Tuc 01

 

Tuchoměřice rastú, a tak sa pomaly menia na predmestie Prahy. Krehkú rovnováhu medzi starým a novým zabezpečujú rekonštrukcie pôvodných historických stavieb. Tradičné aktivity tuchoměřických obyvateľov – poľnohospodárstvo a práce v kameňolome dnes nahráza dochádzanie za prácou do Prahy, odkiaľ pochádzajú aj mnohí majitelia tunajších nehnuteľností. Preto nová, čisto obytná výstavba, realizovaná novými obyvateľmi, do obce vnáša zmes rôznych foriem a štýlov. Investor kúpil pozemok so zámerom vybudovať v Tuchoměřiciach súbor väčších rodinných víl. Ako prvý sa realizoval prototyp, ktorý obýva so svojou rodinou.

 

Tuc 02 Tuc 03

Hoci je každý dom iný, spája ich podobné tvaroslovie i použité materiály. Nejde teda o žiadnu satelitnú „konfekciu". Jednoduché tvary odkazujú na dedinské domy, ale v novej, modernej forme.


Pozemok, na ktorom je dom postavený, je svahovitý, so severnou orientáciou. Od východu smerom na západ sa otvára krásny panoramatický výhľad do tuchoměřického údolia. Južnú stranu pozemku zasa chráni verejne prístupný les. Tieto faktory jasne definovali stavebné plány aj orientáciu domov. Autor návrhu k tomu hovorí: „Navrhli sme domy tak, aby svojou hmotou, veľkosťou a riešením zachovali vidiecky ráz obce. Tvarovo vychádzajú z archetypálnej predstavy domu so sedlovou strechou, ktorý je však postavený z ,moderných´ materiálov, a najmä s novou, súčasnou dispozíciou. Celkové riešenie domov je objemovo čisté a jednoduché. Samozrejme, každý z domov je svojím spôsobom originál, ale všetky sú riešené tak, aby bola dodržaná celková koncepcia areálu a použitých materiálov. Jednoduchý tvar „stodoly" vychádza z klasického vidieckeho domu v modernom poňatí."

 

Tuc 04

 

Autori návrhu zistili, že väčšínu domových funkcií je možné do „stodoly" veľmi dobre začleniť. V hlavnej hmote domu sa preto ocitla veľká rodinná kuchyňa, všetky spálne, kúpeľne a komunikačné priestory. V podzemí je zasa umiestnená garáž a servisné priestory. Výnimku tvorí obytný priestor, ktorý vyžaduje veľkorysejšie proporcie a otvorený výhľad do údolia. Aby to bolo možné dosiahnuť, architekti navrhli jednopodlažné rozšírenie domu s plochou strechou, ktoré je umiestnené kolmo na základnú hmotu stodoly.

 

Tuc 05

V interiéri prevládajú teplé odtiene hnedej a béžovej, prírodné materiály a zopár kusov nábytku vyrobených na mieru. Drevenú podlahu proti poškodeniu chráni hrubá vrstva matného laku. Obklad v exteriéri pripomínajúci opuku, drevené okná či betónové škridle, dopĺňajú v interiéri masívne drevené podlahy, veľkoformátové bridlicové alebo keramické dlažby a hladké omietky.

 

Použitý materiál je primárne ťažký a prírodný. Povrchové materiály uložené na nosnej konštrukcii striktne dodržiavajú vidiecky charakter, obohatený o riešenie v duchu čistej modernosti. Všetky domy sú kompletne napojené na obecnú infraštruktúru. Zdrojom tepla v nich je plynový kotol s podlahovým vykurovaním. Elektroinštalácia je koncipovaná systémom „inteligentný dom".

 

Tuc 06 Tuc 07

 

Informácie o stavbe
Realizácia: 2010 – 2014
Plocha pozemku: 1 400 m2
Obytná plocha domu: 420 m2
Hrubá konštrukcia: betónový skelet, obklady „stone" efekt
Strešná krytina: betónová škridla
Výplne otvorov: drevené eurookná + titánzinková šambrána, veľkoplošné hlavné okná Schüco
Podlahy: veľkoformátová dlažba – bridlica, masívne drevené podlahy
Vykurovanie: plynový kotol, podlahové kúrenie
Inteligentný dom = ESI/ESL

 

Autori:
Ing. arch. Leigh D'Agostino
Ing. arch. Hana Sedláčková
Spolupráca:
Mária Maninová, Jana Valentová – Řehořová


Ateliér 4a architekti založili v Prahe štyria architekti štyroch národností: Jan Schindler, Leigh D´Agostino, Ludvík Seko a Peter Hudák. Majú akreditáciu českej i slovenskej komory architektov, ako aj v Nemecku a Veľkej Británii. Často pracujú v zahraničí.

 

text: Barbara Turčíková
foto: Ivan Bárta