29.9.2013

 

Tesne pri historickom jadre Žiliny sa nachádza jedna z najvýznamnejších pamiatok modernej architektúry – Synagóga neológov, od významného nemeckého architekta Petra Behrensa, postavená v rokoch 1929 – 1931. V súčasnosti prechádza náročnou rekonštrukciou, ktorú zabezpečuje občianske združenie Truc Sphérique. To už má za sebou úspešný projekt – žilinskú Stanicu Záriečie. Zhovárali sme sa s Marekom Adamovom, ktorý Truc Sphérique založil.

 

Synagoga 01

Dobová fotografia Neologickej synagógy v Žiline – diela nemeckého architekta prof. dr. Petra Behrensa (1868 – 1940).

 

Synagoga 02 Marek AdamovPoďme od začiatku – odkedy funguje Stanica Záriečie a čo viedlo k jej vzniku?
Stanica funguje od roku 2003 a tento rok oslavuje desať rokov svojej existencie. O jej vzniku rozhodol rok 2002, keď sme hľadali priestor – občianske združenie Truc Sphérique sme založili už v roku 1998 a začali sme organizovať prvé akcie. Od roku 2000 sme mali prenajaté priestory na Mariánskom námestí, tie však boli malé a nájomné malé nebolo... Preto sme sa rozhodli hľadať priestor, ktorý by pre nás znamenal definitívu. Mali sme záujem o nejaký industriálny priestor, aj podľa vzoru podobných inštitúcií v zahraničí. Samozrejme, najviac nás fascinovali tehlové fabriky z konca 19. storočia. V podstate sme však hľadali akýkoľvek priestor, ale podmienkou bolo, aby sme ho dostali zadarmo, či za symbolickú sumu. Napokon padla voľba na objekt stanice na zastávke Žilina – Záriečie. Keď sme objekt v roku 2003 od Železníc SR získali, začali sme hneď poriadať akcie, pričom sme Stanicu aj rekonštruovali. Všetko sa dialo na dobrovoľníckej báze. Takto to išlo prvých päť rokov.

 

Synagoga 02

 

Stanica je dnes významnou kultúrnou inštitúciou. Zároveň stále slúži ako železničná zastávka. Nebijú sa tieto dve funkcie?
Naopak, je to funkčná železničná zastávka, v ktorej sídli kultúrne centrum Stanica. Oficiálne sme ju otvorili v septembri 2003 medzinárodným projektom Cesta do Stanice, ktorý odštartoval ďalšie aktivity. Sme hrdí, že úlohu krstnej mamy Stanice prevzala Magda Vášáryová. Ročne tu pripravujeme cez 200 kultúrnych aktivít, ktoré navštívi viac ako 20 000 divákov. Program aktivít je bohatý – festivaly, predstavenia, koncerty, premietania, výstavy, workshopy, rezidenčné programy pre mladých umelcov, kaviareň, bar, čitáreň. V roku 2004 Stanica získala výročnú cenu Enlargement of Mind od European Cultural Foundation v Amsterdame.

 

Synagoga 03

 

Synagoga 04

 

Ste teda úspešným „otcom" jednej kultúrnej ustanovizne. To vám nestačilo a pustili ste sa do rekonštrukcie žilinskej Novej synagógy, ktorá má niesť názov Kunsthalle...

Viete, mnohí Žilinčania ani netušia, aký poklad tu máme. Behrensova Neologická synagóga patrí k najdôležitejším pamiatkam modernej medzivojnovej architektúry celoeurópskeho významu. V roku 1963 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, ale nesprávali sme sa k nej podľa toho. Jej interiér bol úplne prestavaný, prispôsobený prevádzke auly a kina. Pôvodne otvorený vnútorný priestor bol otočený a obstavaný, neskôr celkom uzavretý „papundeklovým" obkladom, ktorý zakryl aj kupolu. Po vojne slúžila ako divadelná a koncertná sála, potom ako aula Vysokej školy dopravnej a do roku 2010 v nej bolo kino. Keď sme sa dozvedeli, že jej vlastník, Židovská náboženská obec v Žiline, hľadá nového nájomníka, predložili sme projekt rekonštrukcie a kultúrneho využitia budovy, aby sme ju ochránili pred chátraním a neadekvátnym komerčným využitím. Náš projekt zvíťazil a získali sme nájomnú zmluvu na 30 rokv so symbolickým nájomným jedno euro, ktoré vyjadruje podporu vlastníka nášmu zámeru synagógu kompletne zrekonštruovať a využiť ako výstavný priestor typu kunsthalle. Jej otvorenie je plánované na budúci rok.

 

Synagoga 05

 

Mohli by ste povedať niečo o histórii tejto stavby?
Súťaž na stavbu Novej synagógy bola vyhlásená v roku 1928. V prvom kole si z návrhov komisia nevybrala, v druhom uspel práve návrh Petra Behrensa. Stavba sa realizovala v rokoch 1929 – 1931 a patrí do obdobia slovenskej moderny. Architekta inšpiroval hrob Ráchel, ktorý sa nachádza medzi Jeruzalemom a Betlehemom. Odborníci okrem kvalít stavby oceňujú aj citlivý prístup autora k pôvodnému historickému prostrediu, do ktorého je synagóga vsadená. Základnými princípmi tvorby Petra Behrensa sú opodstatnenosť použitia materiálov, funkcie a času. Hlavná sála je zakrytá kupolou s priemerom 16 a výškou 17,6 m a bola tu po prvý raz použitá betónová škrupinová konštrukcia. O význame tejto stavby svedčí aj fakt, že sa v ankete slovenských architektov v roku 2000 dostala medzi päť najvýznamnejších občianskych stavieb 20. storočia na Slovensku.

 

Synagoga 06

 

Čo sa odkrylo, resp. aké sú charakteristické znaky Novej synagógy?
Napriek tomu, že ide o náboženskú stavbu, je architektúra synagógy moderná, nadčasová. Dispozičným centrom je priestor hlavnej sály zaklenutý kupolou, ktorú zdobí zlatá Dávidova hviezda. Obvod s galériami kompozične vychádza zo štvorca, sálový priestor má na dvoch stranách pozdĺžne predsiene, ktoré štvorcový pôdorys menia na obdĺžnikový. Hlavný priestor, určený pre mužov, mal 450 miest na sedenie. Ženám slúžila empora s 300 miestami, na ktorú viedli štyri schodiská. Nad oltárom bol priestor pre chór a organ. Strany oltárnej časti lemovali izby rabína a kantora. Horizontálne línie naznačovali terakotové pásy na bielych stenách. Podlahy boli dláždené terazzom s kobercovým vzorom. Umelé osvetlenie poskytoval bronzový svietnik a reflektory osvetľujúce kupolu. Zaujali nás aj viaceré technologické riešenia, z ktorých časť by sme chceli po oprave a obnove využiť aj v novej prevádzke. Napríklad systém prieduchov, ktoré zabezpečovali prirodzenú ventiláciu priestoru, či rozvody ohriateho vzduchu.

 

Synagoga 07

 

Ako prebieha rekonštrukcia? Tu zrejme nestačia iba sily dobrovoľníkov...
Samozrejme, vybudovali sme zhruba 20-členný tím odborníkov, pamiatkarov i architektov, dostali sme i nejaké granty – od mesta a z ministerstva kultúry. No oproti tomu, aké peniaze projekt kunsthalle v skutočnosti potrebuje, je to žalostne málo. Odhadli sme investíciu na milión eur, ale už vieme, že to ani zďaleka nebude stačiť. Preto sa takmer všetko deje na dobrovoľníckej báze. Na rekonštrukcii pracujeme už dva roky a zatiaľ je za nami asi desatina práce. V roku 2011 sa uskutočnili výskumné a prípravné práce, v januári 2012 sa začala rekonštrukcia. Najskôr bolo treba vybúrať všetky prestavby v interiéri. Na skládku sme vyviezli vyše 500 ton sutiny, dreva a iného odpadu. Po šesťdesiatich rokoch tak v priestore Novej synagógy opäť zažiarilo prirodzené svetlo. Chceme spojiť verejné zdroje a podporu súkromných sponzorov a spoločensky zodpovedných firiem podnikajúcich na Slovensku. Projektu vyjadrilo podporu Ministerstvo kultúry SR i Mesto Žilina, našli sa sponzori. Prvý grant z programu MKSR Obnovme si svoj dom nám v roku 2011 umožnil dôkladne zamerať budovu a urobiť kompletný pamiatkový výskum. Čas a priebeh obnovy teda určujú financie. Momentálne okrem jedného grantu z ministerstva kultúry všetko robíme len s podporou darcov, sponzorov a dobrovoľníkov. V súčasnostii máme na účte okolo 22 tisíc eur. Nie je to veľa, ale sme naozaj vďační za každé euro. Do verejnej zbierky môže prispieť každý, viac sa dozvie na http://www.kunsthalle.sk.

 

Synagoga 08

 

Na čo sa môžu Žilinčania tešiť v novej kultúrnej inštitúcii?
Základným zámerom rekonštrukcie je odstrániť zásahy, ktoré priniesli zmeny používania synagógy a vrátiť jej pôvodný architektonický koncept Petra Behrensa. Samozrejme, v interiéri pribudnú aj nové konštrukcie a zariadenie, aby sa v ňom dali robiť veľké výstavy a iné podujatia – premietanie klubových filmov, konferencie, koncerty. Chceme aby Nová synagóga/kunsthalle zapadla do spoločenského kontextu mesta, aby opäť bola miestom kultúrneho stretávania sa a aby intelektuálne obohatila jeho obyvateľov. Chceme tu zriadiť aj kníhkupectvo, kaviareň, malé art kino a jej majestátnu kupolu využívať ako vyhliadku.

 

Synagoga 09

 

Dali ste sa na neľahkú cestu a obnova tejto pamiatky sa nezaobíde bez účasti odborníkov. Kto sú vaši spolupracovníci?
Autorom štúdie rekonštrukcie je Ing. arch. Martin Jančok (získal cenu CE.ZA.AR 2012 v kategórii interiér za bratislavské kníhkupectvo Alexis), historička architektúry Magda Kvasnicová, Peter Szalay, Ivan Pilný a Ján Hromada, mesiace pracovali na pamiatkovom výskume synagógy. Nad rekonštrukciou bdie aj Rada pre obnovu Behrensovej synagógy, v ktorej sú Henrieta Moravčíková (ÚSTARCH SAV Bratislava), Matúš Dulla (FA ČVUT Praha), Iveta Černá (Vila Tugendhat Brno, Ján Krcho (FU TU Košice), Miloš Dudáš (Krajský pamiatkový úrad Žilina), Pavel Frankl (ŽNO Žilina).

 

Synagoga 10

 

Nedávno ste získali významné ocenenie...
Áno, projekt rekonštrukcie Novej synagógy v Žiline získal v Nemecku cenu týždenníka Bauwelt, spojenú s finančnou podporou päť tisíc eur, ktorú sme prevzali 15. januára 2013 v Mníchove. Týždenník o architektúre, urbanizme a kultúre vychádza v Berlíne od roku 1910 a každý rok udeľuje päť ocenení pre zrealizované „prvé" projekty mladých architektov a jednu špeciálnu cenu pre projekt, ktorý je v štádiu rozpracovanosti a potrebuje podporu na rozbeh. Práve túto cenu získal náš projekt. Okrem finančnej podpory, ktorú potrebujeme ako soľ, je ocenenie spojené s publikovaním zámeru v odborných médiách a na výstavách, čo nám môže veľmi pomôcť.

 

text: Barbara Turčíková
foto: archív OZ Truc Sphérique, ŠA Bytča, Marek Jančúch