Active Image
Alvar Aalto (1898 – 1976) je právom považovaný za nestora modernej fínskej architektúry, ktorej základný kameň položil vynikajúci finsky architekt Eliel Saarinen v prvom desaťročí 20. storočia. Mimoriadna erudícia finskych architektov v 30. rokoch rýchlo prekročila hranice Škandinávie a výrazne ovplyvnila vývoj architektúry nielen v Európe, ale i v celosvetových súvislostiach.

 

S dielom Alvara Aalta som sa stretol už počas štúdia na FA  SVŠT v Bratislave, v rokoch 1954 – 1960, v tom čase najmä cez štúdium literatúry a časopisov o fínskej architektúre. „Naživo“ som diela tohto velikána fínskej i svetovej architektúry spoznával až pri návštevách Fínska – v rokoch 1966, 1990 – na pozvanie prof. arch. Ahti Korhonena, keď som v jeho spoločnosti navštívil množstvo Aaltovych diel, a napokon v roku 1995, počas zájazdu do Škandinávie. Za veľmi významné považujem i osobné stretnutie s manželkou Alvara Aalta Milujem a obdivujem túto krajinu, jej architektúru a prírodu a najmä priateľov, ktorých som pri svojich návštevách spoznal. Sú medzi nimi nielen architekti, ale i chovatelia psov nášho národného plemena Slovenský čuvač.

Začiatky
Začiatkom 20. storočia sa vo Fínsku objavuje architekt, ktorý svojou svojráznou a modernou tvorbou výrazne ovplyvnil dovtedy provincionálnu fínsku architektúru a posunul ju do centra svetového diania. Bol to Alvar Aalto, ktorý sa narodil pred sto desiatimi rokmi, 3. februára 1898. Po štúdiách na technike v Helsinkách v roku 1921 praxuje vo Švedsku i v ostatných európskych krajinách. Po štvorročnom pôsobení v rodnom meste Jyväskylä začína v spoločnej projekčnej kancelácii s výborným architektom Erikom Bryggmanom. Pre rozvoj fínskej architektúry mala mimoriadny význam ich spoločná práca na projekte výstavy k 700. výročiu mesta Turku v roku 1929, ktorá otvára vstup severských krajín do obdobia funkcionalistickej architektúry. Mladý Aalto svojím projektom a následnou realizáciou Štátnej knižnice vo Viipuri (1927 – 1935) definitívne prejavuje prijatie funkcionalistického myslenia. V rovnakom čase projektuje sanatórium na liečbu tuberkulózy v Paimio, ktoré aj dnes, po osemdesiatich rokoch oslovuje svojim odvážnym riešením a architektonickou čistotou.

Nové hranice a súvislosti
V 30. rokoch 20. storočia tvorba mladého Aalta úspešne prekračuje hranice Fínska. K najznámejším projektom patrí Pavilón svetovej výstavy Fínska v New Yorku – v roku 1939, v Hedenmore – v roku 1946 a pre benátske Bienále – v roku 1956. V tom istom roku sa Aalto stal víťazom súťaže berlínskej Interbau, realizuje radnicu vo švédskom Gotthenbergu, krematórium v Kodani, stredisko umenia v dánskom Aalborgu, kultúrne centrum a kostol vo Wolfsslungu v Nemecku, Múzeum v Bagdade, komplex objektov vo švédskej Uppsale. Tieto stavby tvoria len neúplný výpočet jeho zahraničných úspechov. Aalto však rovnako významne ovplyvnil aj rozvoj územného plánovania vo Fínsku. V roku 1942 vypracoval prvý územný plán pre oblasť Kokemäenjoki. Vzápätí nasledovali plány oblastí Rovaniemi, Otaniemi, Oulu, Imatru, a ďalších, čím sa Fínsko jeho zásluhou stalo jednou z najpoprednejších krajín v urbanizácii veľkých oblastí a kultivácie krajiny.

Oslobodenie tvarov a foriem
Alvar Aalto vo svojej neobyčajne bohatej činnosti naplno využil základné architektonické prostriedky – priestor, svetlo i materiál. Pre jeho tvorbu je charakteristické používanie kvalitných prírodných materiálov (drevo, kameň, sklo, keramické obklady, mramor, žula a v poslednom období tvorby najmä medený plech na zastrešenie budov). Rozmanitými spojeniami tvarov a materiálov vytvoril pestré a nenapodobiteľné kombinácie vzletného umeleckého rozmachu s bohatými formami, pričom prísne staval najmä na princípe prísneho racionálneho myslenia a využití techniky. V priestorových riešeniach uplatňuje kombinácie pravidelných konštrukčných tvarov s ladnými vlnovitými krivkami vejárovitých tvarov.
Osobitnou kapitolou je využitie účinku svetla, kde pracuje so striedaním veľkých hladkých plôch a štíhlych subtílnych stĺpov rozsiahlych zasklených plôch a zámerná členitosť objektov. Úplný výpočet diel Alvara Aalta by dozaista prekročil rámec tohto článku. Za svojho plodného architektonického, výtvarného i dizajnérskeho života vytvoril množstvo stavieb, ktoré na dlhé desaťročia predznamenali vývoj nielen fínskej, ale i svetovej architektúry. Nemožno však nespomenúť tie z nich, ktoré sa natrvalo zapísali do dejín fínskej modernej architektúry.
Mimoriadna pracovitosť, tvorivá energia, architektonická invencia, vynikajúci vzťah k minulosti fínskej architektúry, vnímavosť k novým tendenciám i skromnosť v posudzovaní vlastnej tvorby – to všetko robí z Alvara Aalta nestora a prvého muža fínskej modernej architektúry.
Trvalým odkazom tejto výraznej osobnosti je najmä tvorivé modelovanie života v pôdoryse, priestore i hmote v spojení s voľným a slobodným využitím výtvarných prostriedkov. . . .


Zdroj: Vladislav Dlesek: Současná finská architektura, Odeon, Praha 1975

TEXT Ing. arch. Stanislav Toman FOTO Ing. arch. Stanislav Toman, Ingervo, archív redakcie