26.12.2013
Spoločnosť BMW si dala v Mníchove postaviť jedno z najpôsobivejších firemných ústredí na svete. Dominanta bavorskej metropoly, ktorá dodnes patrí k míľnikom modernej architektúry, tento rok oslavuje už 40. výročie.
V mníchovskej panoráme sa vyníma spolu s olympijským parkom a nazvali ju „najväčším štvorvalcom na svete". V období, keď táto impozantná stavba vznikla, predstavovala odvážny architektonický experiment a administratívne centrum úplne novej triedy. Keď Mníchov v roku 1972 hostil olympijské hry, budova sa mohla prvýkrát predstaviť verejnosti v celej svojej kráse. Základným cieľom bolo vytvoriť komplex, ktorý by bol energeticky kompaktný vnútri a jasne vyhranený zvonka. Okrem toho však riešil aj ďalšiu dôležitú otázku – nedostatok kancelárskych priestorov spoločnosti. Hoci v priebehu 60. rokov zažívala automobilka obdobie nevídaného rastu, množstvo administratívnych oddelení muselo pracovať v prenajatých priestoroch po celom Mníchove. Táto situácia prinútila spoločnosť vytvoriť na pozemku továrne s rozlohou 28 210 m² samostatnú kancelársku budovu, ktorá by umožnila opäť centralizovať celú administratívu. Neoddeliteľnou súčasťou komplexu sa však stalo aj múzeum.
Niemeyerov vplyv
Po predstavení jednotlivých návrhov v októbri 1968 sa do konečného výberu dostali dva z nich. Najväčší potenciál však v sebe niesla takmer 100-metrová futuristická „zavesená stavba" so štyrmi hlavnými valcovitými prvkami v tvare švorlístka, s charakteristickou prístupovou cestou a s uzavretým nádvorím z dielne viedenského architekta, profesora Karla Schwanzera. V jeho návrhu sa odráža vplyv jeho mentora, architekta Oscara Niemeyera, ktorý v 50. rokoch zodpovedal za plánovanie pri výstavbe novej metropoly Brazílie.
Prvá „zavesená výškovka"
Namiesto výstavby priamo na základoch mali štyri valce budovy BMW Tower visieť na krížovej oceľovej nosnej konštrukcii umiestnenej na streche. Na svete v tom čase existovalo iba zopár príkladov takejto „zavesenej budovy", žiadny z nich však nedosahoval výšku Schwanzerovho návrhu. Namiesto konvenčného budovania odspodu smerom hore bolo preto nutné najprv postaviť vrchné poschodia takmer stometrovej veže. Štyri valcovité súčasti sa zostavili na zemi a následne sa hydraulicky vyzdvihli a v niekoľkých krokoch dokončili. Týmto postupom získava budova štíhle, osobité obrysy, a to aj napriek svojej pôsobivej výške a visiacej hmotnosti 16 800 ton.
Flexibilný kruh
Vertikála so svojou výškou len tesne splnila maximálnu hranicu, stanovenú vtedajšími internými nariadeniami pre mestské plánovanie, ktoré vychádzali z výšky veží mníchovského kostola Frauenkirche (98,6 m). V súlade s konceptom „stvorené na komunikáciu" spája mníchovský štvorvalec pragmatické výhody svojej administratívnej funkcie s estetikou architektúry. 22 podlaží štvorlístka bolo rozdelených na 18 kancelárskych poschodí, vrátane dvoch pre správnu radu, štyri technické poschodia, prízemie a suterén. Každé poschodie pozostáva zo štyroch kancelárskych segmentov s kruhovým pôdorysom tvorených jednotlivými zavesenými stĺpcami budovy. Architekt sa totiž pri formovaní tvaru budovy opieral o logickú racionalitu a funkčnosť kruhového pôdorysu, ktorý umožňuje lepšiu organizáciu kancelárskych činností a maximálna flexibilita pri využívaní priestoru.
Renovácia a modernizácia
V roku 1999 udelili komplexu titul chránenej pamiatkovej budovy. Po 30 rokoch sa však budova musela na prelome milénií podrobiť dôslednej renovácii a modernizácii, ktorú mal na starosti architekt hamburského pôvodu, Petr P. Schweger. Práce sa začali v roku 2004. Pri renovácii budovy sa myslelo najmä na zlepšenie podmienok zamestnancov, ale vďaka pokroku v oblasti výroby energie a systému správy sa podarilo znížiť aj prevádzkové náklady – a to až o 50 percent. Schwanzerova veža je stelesnením západonemeckého architektonického smerovania 70. rokov, nesúceho sa v znamení inovatívnych projektov stavebného inžinierstva, ktorých štylistické vplyvy pretrvávajú dodnes.
text: Anna Salvová v spolupráci so spoločnosťou BMW Group
foto: BMW Group
