10.10.2014

 

„Slovenská architektúra stúpa nahor," povedal výstižne Štefan Polakovič, jeden z tohtoročných laureátov súťaže CE∙ZA∙AR 2014. A nielen to. Zásluhou vyhlasovateľa, Slovenskej komory architektov, a organizátorov dostala súťaž nový rozmer, vďaka ktorému sa mohla citeľnejšie dostať do povedomia širokej verejnosti. Mená víťazov XIII. ročníka sme sa dozvedeli v stredu 8. októbra 2014 počas slávnostného večera v bratislavskej Starej Tržnici.

 

Ceny, ktoré ako zvyčajne niesli podobu bronzového domčeka od akademického sochára Jána Hoffstädtera, sa podľa tradície odovzdávali v šiestich kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér a Exteriér. O víťazoch rozhodovala odborná porota, ale aj verejnosť prostredníctvom online hlasovania.

 

Tohtoroční laureáti ceny CE∙ZA∙AR (zľava doprava) Lukáš Kordík , Martin Kusý ml., Štefan Polakovič, Peter Jurkovič, Irakli Eristavi a Milan Beláček. foto: redakcia SaB

 

Súzvuk generácií
V súťaži sa medzi víťazmi aj nominovanými predstavilo množstvo mladých autorov, čo je dobrým signálom pre architektúru aj na nasledujúce roky. „Je veľmi dobré, že CE∙ZA∙AR je otvorenou súťažou, v ktorej sa môžu ukázať aj začínajúci architekti. Mladosť prináša nový pohľad na témy či schopnosť využívať dostupné riešenia neošúchaným spôsobom. Páči sa mi tiež, že najmä v prácach mladších kolegov sa objavuje moment hravosti a experimentu. Videli sme však aj veľa ukážkových príkladov, v ktorých bola prítomná spolupráca viacerých generácií – starších skúsenejších architektov, nesúcich na svojich pleciach vedenie ateliérov, s ich mladšími kolegami, ktorým odovzdávajú svoje skúsenosti," zhodnotil súťaž architekt Imrich Pleidel, predseda Slovenskej komory architektov, a zároveň dodal: „Rekordný počet 101 prihlásených diel nás milo prekvapil. Napriek neutíchajúcej kríze je architektonická scéna živá a možno aj viac orientovaná na menšie a prepracovanejšie zadania. Môj osobný pocit z nominovaných diel v šiestich kategóriách je veľmi pozitívny. Naozaj sme asi svedkami nárastu istej kvality architektúry nielen smerom navonok, ale aj do hĺbky či intenzitou posolstva, ktoré nesie, či už je to z hľadiska environmentálnej ohľaduplnosti, energetickej a finančnej úspornosti, pokore voči prostrediu, kultúrnym a historickým odkazom a podobne."

 

Zľava doprava: Oľga Miháliková, zástupkyňa riaditeľky Slovenskej komory architektov a projektová manažérka súťaže CE∙ZA∙AR, Umberto Napolitano, čestný hosť súťaže; Imrich Pleidel, predseda Slovenskej komory architektov, a Osamu Okamura, predseda odbornej poroty súťaže. foto: redakcia SaB

 

O stúpajúcej kvalite slovenskej architektúry sa pochvalne vyjadril aj francúzsky architekt s talianskymi koreňmi a čestný hosť súťaže, Umberto Napolitano: „Na Slovensku som bol prvýkrát v roku 2010 kvôli natáčaniu dokumentu o tunajšej architektúre. Odvtedy uplynuli len štyri roky a je až neuveriteľné, ako sa v priebehu takého krátkeho času všetko zmenilo. Kým predtým sme mali ťažkosti nájsť príklady naozaj kvalitnej architektúry, dnes na Slovensku nachádzame celé množstvo nesmierne zaujímavých projektov. Moja rada preto znie – určite v tom pokračujte!"

 

V kategórii Rodinné domy zvíťazil IST - Rodinný dom v Čunove, ktorého autormi sú Peter Jurkovič, Lukáš Kordík a Štefan Polakovič. Tento projekt je inšpirovaný ľudovou architektúrou. Práve v nej sú zakódované vekom overené princípy, ktoré sú stále aktuálne, špeciálne v kontexte potreby zmenšovania našej ekologickej stopy.

Ľudová architektúra je charakteristická svojím prispôsobením sa prostrediu. Nikdy nebojovala s prírodou, ale stala sa jej súčasťou. Architekti sa obzreli späť a navrhli domček, ktorý je rurálny i moderný zároveň. Jednoduchý, priestorovo aj technologicky úsporný dom nadväzuje na historické korene slovenskej ľudovej architektúry. Vzniká „urban–rural" hybrid, ktorý kombinuje prvky rurálneho staviteľstva so súčasnými priestorovými a estetickými trendmi bývania.

 

 

 

foto: Peter Jurkovič

 

V kategórii Bytových domov „zabodoval" rekonštruovaný panelák v Rimavskej Sobote, na ktorom sa podieľal autorský tím v zložení Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Peter Jurkovič, Roman Halmi, Jana Benková, Ivan Príkopský a Katarína Príkopská. Rekonštrukcia nenápadne reaguje na svoje bezprostredné okolie a otvára bytový dom zvnútra von. „Komplexnou premenou panelového bytového domu v Rimavskej Sobote sme zhmotnili našu vlastnú odpoveď na aktuálnu tému rekonštrukcie panelového bytového fondu (nielen na Slovensku)," zhrnul projekt Lukáš Kordík, jeden z autorov riešenia.

 

 

foto: Jakub Skokan, Martin Tůma, gutgut

 

Architekti z toho istého ateliéru – Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Samuel Zeman a Jana Benková, si odniesli aj sošku CE∙ZA∙AR v kategórii Interiér za projekt LOFT, ktorý sa nachádza v centre Bratislavy. Vo svojej podstate je návrh architektov veľmi jednoduchý. Ide o otvorený priestor, ktorý v sebe kombinuje časti starej a novej dispozície, stavia ich vedľa seba, spája ich, dáva im novú funkčnosť. „Tento byt je viac scénou než bytom samým!" spresnil architekt Lukáš Kordík. Očistené materiály pôvodných konštrukcií a oživené podlahy kombinuje s jednoduchými funkčnými nábytkami, ktoré definujú jeho novú dispozíciu.

 

 

 

foto: Peter Čintalan, gutgut

 

Najvyššie ocenenie poroty, a to hneď v dvoch kategóriách – Občianske a priemyselné budovy a Exteriér – si vyslúžil projekt Kasárne Kulturpark Košice, pod ktorý sa autorsky podpísali Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Gabriel Boženík, Marcel Benčík, Milan Vlček a Silvia Šillová. Nové multižánrové kultúrne centrum vzniklo v areáli pôvodných rakúsko-uhorských kasární z 19. storočia, a to v nadväznosti na projekt Košice Európske hlavné mesto kultúry 2013. „Je naozaj nutné všetko z minulosti zbúrať? Alebo môže práve revitalizácia pôvodných historických objektov a ich doplnenie o novú architektonickú vrstvu budovať pocit kontinuity a kultúrnej identity našich miest? Kasárne Kulturpark znamenajú precedens. Nové námestie a park v bezprostrednej blízkosti historického jadra boli zrejme tým najdôležitejším, čo Košice získali vďaka titulu EHMK 2013," podotklol architekt Irakli Eristavi.
Architektonické riešenie víťazného diela vychádza z maximálneho rešpektovania kvalít existujúceho komplexu. Budovy jasnej organizácie, geometrie, proporcií a konštrukcie, ktoré ohraničujú park so storočnými stromami, boli zrekonštruované a doplnené novými programami a aktivitami. Celý projekt má silný environmentálny rozmer, najmä z hľadiska využitia alternatívnych zdrojov energie a minimalizovania prevádzkových nákladov, čo by malo prispieť k trvalej udržateľnosti nového kultúrnospoločenského komplexu.

 

 

 

 

 

 

foto: Robo Kočan, Jaroslav Vaľko, Ján Tekeľ

 

„Kasárne Kulturpark sú dielom, ktoré mne osobne zo všetkých stavieb najviac utkvelo v pamäti. Pritom som mal možnosť zažiť stavbu nielen ako porotca, ale aj počas nedávnej konferencie ako bežný používateľ. Stavba je príkladom toho, ako môžu verejné architektonické súťaže kultivovať celú architektonickú scénu, dávať šancu novým nápadom a mladým tvorcom. Na Slovensku je takýchto príkladov, bohužiaľ, stále málo, preto sa prihováram za to, aby sa verejná architektonická súťaž čoraz viac uplatňovala pri realizovaní verejných zákaziek," vyzdvihol projekt košického Kulturparku predseda tohtoročnej poroty, český architekt Osamu Okamura.

 

V kategórii Rekonštrukcia a obnova budov putovala cena CE∙ZA∙AR do rúk Martina Kusého ml. za rekreačný dom v Partizánskej Ľupči. Kamenný dom z prelomu 17. a 18. storočia, ktorý najskôr patril pernikárovi, neskôr bol obchodom so miešaným tovarom a potom bankou, sa nachádza v zástavbe liptovskej obce tzv. cieňového typu. V roku 2006 ho získali noví majitelia s úmyslom adaptovať stavbu na rekreačné účely. Ide o prestavbu, ktorej investorom bol samotný architekt. Rozhodol sa zachovať čo najviac charakteristických súčastí stavby, a to nielen článkov, ale aj priestorových kvalít.

 

 

foto: Andrej Šutek, Sergej Michalič, Matej Michalko, Lukáš Kordík, Martin Kusý ml.

 

Okrem uvedených šiestich oficiálnych víťazov bola udelená aj Cena verejnosti, ktorú na základe internetového hlasovania získalo dielo Cyklomost slobody Schlosshof – MČ Bratislava Devínska Nová Ves v Bratislave. Autorom stavby je Milan Beláček, na diele spolupracovali Zoltán Agócz, Ľuboš Rojko a Igor Sčipák, tvorca 3D vizualizácií. „Architektonické riešenie je výsledkom hľadania efektívneho tvaru, bio-dizajnu a symetrickej úspornej konštrukcie s veľkým rozponom nad riekou a malým rozponom nad inundáciou," vysvetlil Milan Beláček. Hlavným zámerom projektu bolo obnoviť historickú cestu, ktorá spájala Schlosshof na rakúskej strane a Devínsku Novú Ves na slovenskej strane až do roku 1945. Minimalistické tvary a harmónia geometrie mosta s jeho akcentom nad riekou sa nachádzajú vo vzácnom prírodnom rámci. Most ponúka promenádu vedenú v úrovni korún stromov lužného lesa, ktorého charakter sa dynamicky mení podľa ročných období.

 

 

foto: Milan Beláček

 

Architektúra aj na obrazovke
Vďaka spolupráci s RTVS mala verejnosť možnosť prezrieť si ešte pred vyhlásením výsledkov krátke dokumentáre filmy o nominovaných dielach. Cyklus s názvom Týždeň súčasnej slovenskej architektúry bol odvysielaný na Dvojke. „Osobitne nás teší sledovanosť týchto krátkych dokumentárnych filmov, ktoré po prvýkrát umožnili architektom poskytnúť v televíznom vysielaní svoj autorský komentár ešte počas hlasovania o cene verejnosti," uviedla Oľga Miháliková, zástupkyňa riaditeľky Slovenskej komory architektov a projektová manažérka súťaže CE∙ZA∙AR.
Autorom dokumentárnych filmov, ako aj režisérom a autorom konceptu slávnostného večera spojeného s odovzdávaním cien bol Peter Núňez, ktorý na adresu projektu povedal: „CE∙ZA∙AR je dobrá a zavedená značka. Ak sme uvažovali o zmenách, mali to byť zmeny umožňujúce nám venovať sa viac architektúre. Odstránili sme hudbu z galaprogramu; v dokrútkach a dokumentoch sme sa venovali len dielam a architektom. Dúfam, že tento koncept sa páčil odbornej ako i laickej verejnosti."

 

Nový vizuál súťaže
„Urobili sme všetko preto, aby tvorba autorov nominovaných diel bola videná a vnímaná širokou verejnosťou tak, ako si nepochybne zaslúži. Ak sa aspoň na krátku dobu stala témou spoločenského diškurzu, hlavný cieľ tohto ročníka môžeme považovať za splnený," doplnila Oľga Miháliková. Nezabudla tiež vyzdvihnúť nový vizuálny a grafický koncept, ktorý pre tento ročník súťaže spracovala grafička Ľubica Segečová. Autorka o ňom prezradila: „Mojím cieľom bolo vytvoriť jazyk, ktorý by dokázal architektúru zdôrazniť, ale zároveň by ju nezatienil, pretože samotnú architektúru považujem za výsostne autorskú vec. Chcela som, aby vzniklo niečo, s čím sa aj architekti radi identifikujú. Vychádzala som teda zo základnej vlastnosti architektúry – jej schopnosti vytvárať a meniť prostredia. Tieto rôzne prostredia, ležiace vedľa seba, môžeme schematicky vymedzovať paternom – typickým vyjadrovacím prostriedkom architektúry. Patern je tvorený znakmi alebo zástupnými symbolmi. Nepoužívam zástupný symbol, ale informáciu samotnú. Mojím stavebným prvkom je text. Vďaka tomu je však vizuál vo fáze akéhosi prototypu, ktorý sa môže v ďalších ročníkoch súťaže ďalej vyvíjať."

 

pripravila: Anna Salvová