28.1.2015
Veľkosť architekta sa často meria veľkosťou zákaziek. Či už ide o nákladné projekty letísk, obytných, hotelových či nákupných komplexov, alebo o diela, ktoré misky váh posúvajú vďaka ich všeobecnej duchovnej, sociálnej či kultúrnej hodnote... Je takmer pravidlom, že za takýmto dielom bude stáť slávne meno. Brazílske štúdio MK27 je však iné. Dokázalo sa zaradiť medzi arbitrov novej brazílskej architektúry, hoci v jeho portfóliu prevažujú projekty intímnejšieho charakteru.
Zatiaľ čo väčšina súčasných projektov je tlačená do optimalizácie priestorov a maximálneho vyťaženia z každého metra štvorcového, Dom V4 v São Paule je opačným príkladom. Napriek tomu, že z hľadiska miestnych regulatívov nebolo problémom umiestniť na daný pozemok oveľa objemnejšiu masu, architektom išlo najmä o vyváženie mierky celej stavby voči dimenziám exteriéru, do ktorého je zasadená. Z uličnej čiary je dom takmer neviditeľný, v spoločenskej časti na prízemí zasa pôsobí, naopak, bezbreho, keďže sa po obidvoch stranách otvára do exteriéru. architektonické riešenie MK27/Marcio Kogan, Renata Furlanetto, Diana Radomysler; interiérové riešenie: MK27/Diana Radomysler; foto Nelson Kon
Kanceláriu MK27 dnes tvorí asi dvadsiatka architektov na čele so zakladateľom Marciom Koganom (uprostred na barovej stoličke).
Brazília si v dejinách architektúry vyčlenila dôležitú kapitolu. Po druhej svetovej vojne sa stala krajinou veľkých plánov. Nešlo však o žiadne utopické vízie. Brazílčania svoje sny aj pretavili do reálnej podoby a zo skíc tu vyrástli skutočné monumenty staviteľstva 20. storočia. Jeden z najväčších dejateľov v tejto oblasti, architekt Oscar Niemeyer, opustil náš svet pred necelými dvoma rokmi – vo veku neuveriteľných 104 rokov. Práve Niemeyer a jeho modernizmus sa stali vzorom mnohých jeho nasledovateľov. Architektonická kancelária MK27 – podobne ako ďalší brazílski tvorcovia – sa rozhodla v jeho odkaze pokračovať. Diela tohto plodného tímu tak oplývajú formálnou jednoduchosťou, modernizmus však interpretuje spôsobom, ktorý zohľadňuje potreby súčasnosti – so špeciálnym dôraznom na detaily a celkové stvárnenie stavieb, medzi ktorými dominujú najmä rodinné domy. Ako podotýka Marcio Kogan, ktorý kanceláriu založil ešte v 80. rokoch: „Obľubujem minimalistickú architektúru, nie som však za minimalistický domov. Vždy v ňom musíte cítiť príbeh jeho obyvateľov." Je preto logické, že kľúčovým slovom sa pri výbere projektov stala empatia.
Jednoduchosť strieda jednoduchosť – platí v prípade Domu Toblerone. Prízemie sa vďaka veľkým celozaskleným posuvným dverám zmenilo na takmer nemateriálnu podnož, ktorá podopiera veľký drevený blok nad sebou. architektonické a interiérové riešenie MK27/Marcio Kogan, Diana Radomysler; foto Nelson Kon
Pozorovatelia života
Vcítenie sa do života obyvateľov brazílskeho rodinného domu umožnila kancelária MK27 v zaujímavej inštalácii nazvanej „Peep", ktorá bola súčasťou brazílskej prezentácie v rámci benátskeho Bienále architektúry v roku 2012. Išlo o jednoduchý čierny blok s malými priezormi, cez ktoré mohli návštevníci výstavy doslova špehovať život slávnej vily V4. Ten zachytila úplne neakademickým, zato humorným, ba miestami až sarkastickým spôsobom režisérka Lea Van Steen. Bola to vcelku vydarená, a predovšetkým neošúchaná odpoveď na tému bienále, ktorá rozoberala fenomén zdieľania spoločných priestorov. Namiesto zaostrenia pohľadu na bravúrny dizajn alebo krásy architektonických prvkov sa však samotný dom stal „iba" pozadím, na ktorom režisérka v spolupráci s architektmi odhalili ostré protiklady súčasnej brazílskej spoločnosti. Pred zrakmi zvedavcov sa miestami až voyeuristickým spôsobom odkryli zábery zo všedného dňa dobre situovanej brazílskej rodiny a jej služobníctva, pričom snímka odvážne naservírovala vypuklé rozdiely vnímania spoločného priestoru. Zatiaľ čo pre zamestnancov má architektúra domu iba malý význam (veď ide o miesto, kde prežívajú, aby zarobili peniaze), pre majiteľov je jedným z najdôležitejších aspektov života – je to domov, v ktorom trávia voľné chvíle a ktorý si dosýta vychutnávajú.
Netradičná biela čipka fasády dekoruje vonkajší aj vnútorný priestor domu Cobogó. Ide o konštrukciu vytvorenú z nekonečných zakrivených a spletených liniek. Základný modulárny prvok tejto vzorky navrhol rakúsko-americký sochár Erwin Hauer, ktorý od roku 1950 vytvára skulptúry pre architektonické stavby a priestory. Dekorácie sú pripomienkou Niemeyerovej modernej brazílskej architektúry, ale aj perforovaných betónových blokov, takzvaných cobogós, ktoré pre zmenu rád používal Lucio Costa ako odkaz na éru koloniálnej architektúry. architektonické riešenie: MK27/Marcio Kogan, Carolina Castroviejo; interiérové riešenie: MK27/Diana Radomysler, foto Nelson Kon
Čo robí z domu domov?
Marcio Kogan využil v inštalácii pohľad niekdajšieho nádejného filmára, oko kamery ho však, zdá sa, vôbec neopustilo. Akoby architekta a jeho tím sprevádzalo pri tvorbe akékoľvek konceptu. Otvorenosť stavieb, a najmä dokonalá integrácia vnútorných priestorov s tými vonkajšími, totiž spôsobuje, že človek dokáže vnímať interiér a exteriér v jednom „zábere". Dom tu nezohráva úlohu „štyroch stien", ktoré vymedzujú priestor človeka, ale, naopak, vytvára úzky vzťah medzi človekom a okolitým prostredím, čo je v prípade súkromných stavieb o to dôležitejšie. Marcio Kogan však vyvracia domnienky, že sa kancelária MK27 cielene zameriava na rodinné domy: „Nepovedal by som, že je to zámer, jednoducho sa tak stalo. Pre architekta je schopnosť odpovedať na širokú škálu zákaziek zásadná. S malými výnimkami dokáže aj naše štúdio navrhovať programovo pestrú architektúru, nielen rodinné domy. Postavili sme napríklad mnoho obchodov, detské jasle, školy, komerčné či rezidenčné budovy. Po skončení školy som sám chcel navrhovať sociálne bývanie, ale zistil som, že tento typ stavieb sa v Brazílii realizuje na kvalitatívne žalostnej úrovni. Vláda tu jednoducho rieši najchudobnejšie vrstvy populácie veľmi zlým spôsobom. Osud ma teda zavial na opačnú stranu. Mám rád sofistikované zadania a v prípade rodinných domov, kde riešite rodinný život – fungovanie konkrétnej rodiny, ktorá bude dom obývať –, ide doslova o architektonickú haute couture. Dodnes si pamätám, ako som raz musel zasiahnuť do roztržky jedného páru, ktorý všetky svoje problémy pretavil až do architektonickej diskusie. Samozrejme, že vnútorný priestor domu ovplyvňuje životy ľudí, ale je to práve život, ktorý tento dom občerstvuje, ktorý z domu robí domov...," vysvetľuje architekt.
Dom v blízkosti koloniálneho mesta Paraty, pripomínajúci navŕšené kamenné bloky, sa vznešene týči na pláži jedného z početných drobných ostrovov rozosiatych medzi Sao Paolom a Rio de Janeirom. Hovorí sa o nich, že ich je presne 365, teda podobne ako dní v roku. Domáci sa do svojho domova môžu dostať výlučne loďkou, odmenou je im však nerušené bývanie v objatí takmer nedotknutej prírody. architektonické riešenie MK27/Marcio Kogan, Suzana Glogowski; interiérové riešenie: MK27/Diana Radomysler; foto Nelson Kon
Jeden tím, jeden mozog
Nech je Marcio Kogan akoukoľvek výraznou osobnosťou, svoju dominanciu striktne odmieta. Architekti v kancelárii MK27 sú spoluautormi projektov, ktoré majú na starosti, a delia si teda aj zodpovednosť za jednotlivé zadania. Niekedy nápady prichádzajú prostredníctvom brainstormingu, inokedy sa vyhlási interná „súťaž". Vtedy sa celý tím rozdelí do menších skupín pozostávajúcich zo štyroch až piatich ľudí. Tieto skupiny pracujú celý deň na určitej úlohe, aby v závere prediskutovali jednotlivé možnosti projektu. Cieľom je pokúsiť sa vytvoriť čo najväčšie spektrum nápadov a takto sa vyhnúť najmä rutinným riešeniam. Kľúčových úloh na projektoch sa tak zhosťuje takmer 20 ľudí, ktorí sa často menia zo spolupracovníkov na spoluautorov diel. Marcio Kogan dodáva: „Kanceláriu netvorím iba ja, rád sa o skúsenosti delím s inými ľuďmi. Musím povedať, že aktuálne je náš tím veľmi dobrý. Noví architekti sa k nám zvyčajne dostanú na dobré odporúčanie, pričom 90 percent ľudí pochádza priamo z Brazílie. Navyše, majú za sebou vynikajúci multidisciplinárny tréning, je totiž veľmi dôležité osvojovať si nové technológie aj spôsoby myslenia. Prešli sme si zložitou cestou a musím sa priznať, že niekedy sa objavili aj projekty, ku ktorým som nemal silný vzťah. Musím ich však rešpektovať, pretože sú súčasťou novej orientácie nášho tímu. Mám rád spôsob práce, ktorý sme si zvolili, pretože v kanceláriách sa to bežne nevidí. Nefungujeme v zmysle – ja som šéf a oni sú architekti – ale pracujeme ako jeden skutočný tím, akoby sme boli jedným mozgom..."
Tvar domu Cubo, ako napovedá jeho názov, vychádza z objemu jednoduchého kvádra. Naproti formálnej triviálnosti vystupujú do popredia rôznorodé textúry, ako napríklad podlahové vzorky, ktoré dom robia zdobnejším a útulnejším. Architekti si dali záležať aj na svetelnom dizajne, vďaka ktorému vládne v dome počas dňa éterická atmosféra a v noci ho premyslený systém perforovaných panelov a svetiel zasa mení na veľkú žiarivú lucernu. architektonické riešenie MK27/Marcio Kogan, Suzana Glogowski; interiérové riešenie: MK27/Diana Radomysler; foto Fernando Guerra
Dispozíciu Domu MM tvorí jedno podlažie, pričom jej základné členenie určujú dve kolmé osi. Pozdĺž jednej sa tiahne celý objem stavby, korunovaný zatrávnenou strechou, druhá kopíruje drevenú terasu a bazén. Na ich priesečníku tak vznikol otvorený priestor, združujúci kuchyňu a obývačku a umožňujúci príjemné krížové vetranie domu. architektonické riešenie: MK27/Marcio Kogan, Maria Cristina Motta; interiérové riešenie: MK27/Diana Radomysler; foto: Fernando Guerra
pripravila: Anna Salvová
Celý článok si môžete prečítať v magazíne SaB september 2015.
