30.7.2015

 

 

Mies van der Rohe Award je najprestížnejším ocenením Európskej únie za súčasnú architektúru a šanca získať toto uznanie sa autorom otvára každé dva roky. O tom, že dostať sa na zoznam hviezdnych laureátov, akými sú Zaha Hadid, David Chipperfield, Norman Foster, Dominique Perrault či Peter Zumthor, nie je práve jednoduché, svedčí aj 420 diel nominovaných v aktuálnom ročníku súťaže. Pred dvoma rokmi si prvenstvo vyslúžila dánska architektonická kancelária Henning Larsen Architects, ktorá skrášlila prístav Reykjavíku budovou koncertnej haly Harpa.

 

henning larsen architects 01 henning larsen architects 02
Transparentná fasáda islandskej opery Harpa má kryštalickú štruktúru inšpirovanú miestnou prírodou. Sklené „tehličky" vytvárajú v interiéri pôsobivé farebné odlesky a všakovaké tiene a cez priehľadný povrch navodzujú dialóg medzi mestom, jeho panorámou a životom vo vnútri budovy. Projekt vznikal v spolupráci s umelcom Olafurom Eliassonom. foto archív Henning Larsen Architects

 

Architektonické kancelárie často žijú aj zanikajú so svojimi zakladateľmi. Stavby tak zostávajú jediným hmotným pozostatkom značky, ktorú si tvorcovia berú so sebou na druhý svet. Henning Larsen Architects je však jednou z tých kancelárií, ktoré ani po smrti svojho zakladateľa neprestali fungovať. Tak ako sa v módnom priemysle mená Louisa Vuittona, Huberta de Givenchy či Coco Chanel pod taktovkou nových tvorcov dodnes tešia veľkej priazni, tak si na poli architektúry dláždi cestu k dlhovekosti aj kancelária nesúca meno Henninga Larsena. Jej zakladateľ naposledy vydýchol v roku 2013 – teda v čase, keď sa jeho práca dočkala najvyššieho európskeho ocenenia Mies van der Rohe Award. Aké symbolické gesto osudu pre človeka, ktorého považovali za jedného z najvplyvnejších tvorcov svojej doby, za spojovací článok medzi zlatým vekom dánskej architektúry, reprezentovanej Arnem Jacobsenom či Jørgenom Utzonom, autorom slávnej opery v Sydney, a mladou generáciou architektov, ako napríklad Bjarke Ingels zo štúdia BIG. Bol to práve Henning Larsen, ktorý vycítil energiu mladého ducha a Ingelsa ako prvého mladého architekta vyznamenal v roku 2001 Cenou Henninga Larsena.

 

henning larsen architects 03 henning larsen architects 04

Vľavo zakladateľ architektonickej kancelárie Henning Larsen (1925 – 2013). Vpravo súčasné vedenie, ktoré tvoria Mette Kynne Frandsen a Louis Becker. foto archív Henning Larsen Architects

 

henning larsen architects 05
Nová berlínska mestská časť Hafencity privítala v roku 2011 novú budovu – sídlo jedného z najdôležitejších mienkotvorných periodík Európy, týždenníka Der Spiegel. Vizuálne je komplex rozdelený do dvoch samostatných objektov, medzi ktorými vznikol polootvorený verejný priestor. Budova vydavateľstva sa tak stáva bránou do Hafencity, ktorú je vidieť už z hlavnej stanice. foto Andreas Gehrke

 

Svetlo ako stavebný prvok architektúry
Svoju vlastnú kanceláriu založil v roku 1959, ako 87-ročný však podal pomyselnú štafetu architektke Mette Kynne Frandsen, novej výkonnej riaditeľke, ktorá v tíme pôsobí od roku 1993. Spolu s Louisom Beckerom, súčasným riaditeľom dizajnu stavieb, tvoria mozog celého manažmentu. Obaja ďalej rozvíjajú dielo Henninga Larsena, ktorého poznávacou značkou sa stalo svetlo vo všetkých svojich podobách. Nespočítateľné nuansy meniaceho sa denného svetla, súhra svetla a tieňov ako prírodných „odtieňov" čiernej a bielej, či „bezfarebnosť" ako dominujúci prvok architektúry 20. storočia... Aj vďaka tomu si Henning Larsen vyslúžil prezývky ako majster svetla či maják škandinávskeho modernizmu. „Ľudia svojím jazykom jednoducho nedokážu zachytiť odtienky a vyjadriť najrozmanitejšiu podstatu svetla. Vždy som sa preto snažil niečo s tým urobiť, a tak na svetlo poukazujem prostredníctvom svojich budov," nechal sa raz počuť Larsen. Svetlo je zároveň akousi metaforou škandinávskych ideí o transparentnosti a demokracii. Nakoniec, za všetko hovoria prívetivé a upokojujúco pôsobiace priestory, ktoré kancelária pod vedením Larsena vytvorila, počnúc prelomovou stavbou ministerstva zahraničných vecí v Rijáde, obratne spájajúcej prvky islamskej kultúry so západoeurópskym modernizmom, končiac Harpou, kryštalickou budovou opery v hlavnom meste Islandu.

 

henning larsen architects 06

 

henning larsen architects 07
Škola architektúry, ktorá leží pri rieke Umeå, odráža kreativitu a náklonnosť voči umeleckému experimentu, či už zo strany autorov stavby, ale aj samotných používateľov – budúcich architektov. Na pohľad jednoduchú kubickú stavbu obloženú fasádou zo sibírskeho smerkovca pokrýva nepravidelná vzorka štvorcových okien, ktoré v učebniach vytvárajú nečakaný vizuálny efekt. Pridruženou časťou kampusu, ktorá preberá vizuálne architektonické rysy edukačného komplexu, je aj Umeå Art Museum. foto Åke E son Lindman

 

henning larsen architects 08 henning larsen architects 09
„Stavba demonštruje, ako dánski architekti odpovedajú na globálne trendy, ale bez toho, aby tomu obetovali praktickú stránku diel alebo majstrovské riešenie detailov, ktorými sú už dlho preslávení," vyslovil na adresu stavby slová chvály britský kritik Michael Webb. Vďaka formálnemu stvárneniu a výberu materiálov je bytový dom Wave (v preklde vlna) meniacim sa skulpturálnym elementom krajiny. V priebehu dňa sa jeho biele vlny odrážajú vo vode, v noci sa zasa charakteristický profil mení na svietiace mnohofarebné pohorie. foto Thomas Mølvig

 

Manifest architektúry
Avšak, s úspechmi vzrastá nielen počet zaujímavých zákaziek, ale aj tlak zo strany zadávateľov, médií i verejnosti. V Dánsku sa k takým zaraďuje budova kodanskej opery, od ktorej sa očakávalo, že akosi automaticky prevezme status novej ikony hlavného mesta. Napriek Larsenovým predchádzajúcim úspechom však predstavovala jeho životné fiasko, odohrávajúce sa, paradoxne, na domácej pôde a navyše pod drobnohľadom médií. Výstavbu totiž dotovala spoločnosť dánskeho lodného magnáta Mærsk Mc-Kinney Møller, ktorý bol vo svojich predstavách nesmierne tvrdošijný, a preto komunikácia s architektom nezostávala bez konfliktov. „Pre médiá to bola mimoriadne zaujímavá téma – pozornosť priťahoval už samotný fakt, že do projektu boli zapojení títo dvaja muži...," spomína súčasná výkonná riaditeľka, Mette Kynne Frandsen. Pod diktátom silného sponzora nakoniec Larsen vytvoril budovu, s ktorou sa vôbec nestotožňoval a vo svojich memoároch ju dokonca nazval „hriankovačom".

 

henning larsen architects 10
Dominantným prvkom kodanskej IT Univerzity je veľké centrálne átrium, tiahnuce sa cez výšku všetkých podlaží, do ktorého rozsiahle strešné svetlíky prepúšťajú slnečné lúče. Pracovné plochy sú koncipované ako dynamicky rozmiestnené konzolové výstupy, ktoré pôsobia, akoby sa voľne vznášali v otvorenom priestore. Biele boxy majú totiž navodzovať dojem zásuviek. foto Adam Mørk

 

Keď Mette prevzala vedenie firmy, zvýšil sa najmä podiel projektov v zahraničí z 15 na 60 percent. „Dôraz na svetlo, ktoré vyplní miestnosť a vytvorí v nej určitú atmosféru, dnes už jednoducho patrí do DNA kancelárie Henning Larsen. Ak ho navyše inteligentne využijete, môže slnko fungovať ako bezplatný zdroj energie. V súčasnosti je prakticky nemožné navrhovať budovy tak, aby sme bránili slnku vstúpiť dovnútra a potom sedeli v tme," povedala Mette v rozhovore pre magazín Øresund, v ktorom sa priznala, že pôvodne sa chcela venovať divadelnej scénografii. Ani netušila, že povedie jednu z najlepších kancelárií sveta so siedmimi pobočkami po celom svete a s vyše 200 zamestnancami. „Prostredníctvom architektúry budujeme ambície spoločnosti," dopĺňa kolegyňu Louis Becker. Ak by sa totiž vyvíjala separátne od života a spoločnosti, bola by iba nezaujímavou formou či nejakým bezduchým miestom. Pre tvorcov z kancelárie Henning Larsen Architects je však každá stavba manifestom konkrétneho miesta a prostredia. Louis Becker vysvetľuje: „Vnútro budovy musí mať bezpodmienečne vzťah k vonkajšku – musí existovať dialóg medzi životom a nádejou vo vnútri, ale nakoniec aj medzi objektom a mestom ako celkom..."

 

henning larsen architects 11

So svojou metalickou fasádou sa Koncertná a kongresová hala v Uppsale javí ako veľký rozštiepený kryštál, cez štrbiny ktorého prenikajú dovnútra slnečné lúče a presvetľujú celý jeho vnútorný priestor. Stavba predstavuje prirodzenú spojnicu medzi historickou časťou mesta a živým moderným námestím Vaksala Plaza. foto Adam Mørk

 

text: Anna Salvová

 

Celý článok si môžete prečítať v magazíne SaB apríl 2015.

 

 

 

 

Pin It