pripravila Anna Salvová v spolupráci so Slovenskou komorou architektov
Slovenská komora architektov predstavila nominované diela 18. ročníka Ceny za architektúru CE ZA AR 2019, a to v šiestich kategóriách. Mená laureátov sa dozvieme počas galavečera 10. októbra v Bratislave, ktorý sa bude vysielať v priamom prenose na Dvojke.
RODINNÉ DOMY
,,V kategórii Rodinné domy boli prihlásené mnohé projekty, ktoré sa líšili od najnižších rozpočtov, až po relatívne drahé domy. Porota sa zamerala na tie, ktoré najviac vystihovali osobnosti svojich stavebníkov a zároveň mali najkvalitnejšiu architektúru.“
Pavel Nasadil, člen poroty, architekt a spoluzakladateľ kancelárie FAM architekti
Foto: František Trusa, Rado Slovík, Michaela Kučmová
Dom so svetlíkom
Teriakovce
Autori: Martin Mihály, Matej Mihalič; atelier11.sk
Do lokality s typicky satelitnou zástavbou sa autori pokúsili vniesť oživenie vo forme domu na netradičnom pôdoryse s jednoduchým tvaroslovím. Myšlienkovo je tento dom zložený z dvoch vrstiev – obytnej a doplnkovej. Doplnková lemuje obytnú z južnej a západnej strany, čo sa prejavuje na materiálovom riešení fasády. Pôdorysne stavba sleduje stopu pozemku a využíva ho na maximum. Obytná časť domu sa rozširuje smerom do záhrady. Z dvoch tretín zastrešená terasa vytvára príjemnú prechodovú zónu medzi interiérom a vonkajškom. Malá kubická forma nad kuchyňou ponúka obyvateľom úkryt, relax a pekný výhľad na stromy pri potoku. Tento obytný svetlík zároveň privádza denné svetlo do stredu dispozície.
Foto: Katarína Príkopská
3.0
Bernolákovo
Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szőke, TOITO architektonický ateliér
Montovaná chata v Bernolákove z roka 2005 rastie. Víkendový relax sa mení na trvalejšie obsadenie. Záhradkárska osada je jednou z mála lokalít v obci, ktorá (zatiaľ) nie je postihnutá malými parcelami, vysokými plotmi a morom bungalovov bez jediného vysokého stromu. Rodina s troma deťmi obýva záhradu ako posledný závan vidieka. Chata však nutne potrebovala rozšírenie. Nová prístavba je iba pre deti. Na začiatku návrhu boli stanové podmienky: 1. Zachovať architektúru pôvodnej chaty, 2. Získať krytú terasu je bonus, 3. Záhrada musí ostať voľná, dom ju nemá deliť, 4. Na realizáciu musia stačiť dvaja, 5. Počas realizácie musí byť chata obývateľná. Odpoveďou je takmer nezávislá hmota na drevených stĺpoch.
Foto: Katarína Príkopská
Malá rodinná usadlosť
Budmerice
Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szőke; TOITO architektonický ateliér
Ide o malý rodinný dom pre štvorčlennú rodinu v Budmericiach. Parcela sa nachádza v novej štvrti rodinných domov v blízkosti historického parku. Klient bol naklonený otvorenému, priestorovo zložitejšiemu riešeniu. Výsledkom je návrh súboru menších objektov – usadlosť. Dom s ateliérom ako prvé dva objekty, nasleduje garáž, domček pre deti, záhradný sklad. Objem domu je čistá murovaná hmota s pultovou strechou. Do domu je vložené teleso z murovaných tehál a masívneho dreva. Okolo vstavby sa v otvorenom kruhu odvíja vstup, kuchyňa, denná časť, nočná časť rodičov, šatník a opäť vstup. Na poschodí je priestor pre deti. Živelný objekt vložený do nudného obalu dáva do pohybu udalosti dňa.
V aktuálnom 18. ročníku bolo prihlásených dovedna sto diel. Medzinárodná porota z nich vybrala 31, a tie osobne navštívila in situ. Ide o doposiaľ najväčší počet diel, ktoré si porota bola v rámci Slovenska pozrieť. Medzinárodná porota precestovala počas 2. kola hodnotenia takmer 1 400 kilometrov naprieč celým Slovenskom. Po štyroch dňoch obhliadok (23. - 26.jún) rozhodla o nominácii 18 diel, ktoré zabojujú o ocenenie CE ZA AR 2019 v 6 kategóriách.
BYTOVÉ DOMY
,,V súčasnosti sa stavia veľa bytových domov a všetci vieme, že sa predáva veľké množstvo bytov. Napriek tomu nájdeme len veľmi málo príkladov, ktoré posúvajú ich kvalitu vpred. V tomto ročníku boli všetky prihlásené diela z Bratislavy, čo tiež vypovedá o stave a kvalite bytovej výstavby na Slovensku.“
Miriam Lišková, členka poroty, architektka a spoluzakladateľka architektonickej kancelárie SLLA
Foto: Ľubo Stacho
Záhradné vily
Bratislava – Dúbravka
Autori: Peter Vavrica, Marek Lohinský, Robert Janega, Jozef Čižmár, Branislav Hantabal, ateliér VAVRICA ARCHITEKTI
Spolupráca: Tomáš Papp, Miroslav Lackovič, Rastislav Navrátil, Martin Vodrážka
Svahovitý pozemok starej záhradkárskej oblasti umožnil vytvoriť urbanistický koncept objektov prepojených podzemnou garážou. Na jej streche vznikol privátny priestor pre predzáhradky bytov, ako aj poloverejný priestor s výsadbou, detským ihriskom a multifunkčným športoviskom. Jednoduchá forma architektúry troch objektov nepravidelného lichobežníkového tvaru, členená betónovým parterom, typickými podlažiami so šachovnicovou kompozíciou okien so zníženými parapetmi a žalúziovými kastlíkmi, je ukončená ustúpeným podlažím so strešnými bytmi s drevenou rastrovanou fasádou. Koncept šachovnice okien využili architekti na väčšie vyloženia betónových balkónov, čím bytové domy získali väčšiu plasticitu.
Foto: Juraj Hantabal
Rezidencia Na Varte
Bratislava
Autori: Michaela Hantabalová - Podolská, Juraj Hantabal, ateliér hantabal architekti
Spolupráca: Jarmila Burková, Jakub Hanták
Rezidenciu tvorí sedem objektov radových rodinných domov situovaných na juhovýchodnom okraji Koliby v Bratislave. Koncept návrhu vychádza z pomerne komplikovaných terénnych vzťahov. Malá hĺbka parcely, strmosť terénu a jestvujúca susedná hustá zástavba. Preto sme sa snažili o také hmotovo - priestorové usporiadanie rodinných domov, aby sme získali pre bývanie čo najväčšiu intimitu a zároveň správnu orientáciu voči svetovým stranám. Toto natočenie je priaznivé aj z hľadiska výhľadov, keďže sme nad Bratislavou. Architektonické stvárnenie jednoduchých línií dopĺňa oblúk plnej fasády v nároží vždy od susedného objektu. Zaoblenie fasády splnilo funkciu lepšieho preslnenia a presvetlenia.
Foto: Martin Matula
Bytové domy NIDO
Bratislava
Autor: Peter Sticzay-Gromski; ateliér GRIDO ARCHITEKTI
Spolupráca: Juraj Kováč
Ateliér Grido predstavuje rezidenčný súbor NIDO vo forme záhradnej pavilónovej architektúry na bývalých športoviskách v Bratislave. Projekt charakterizujú tri štíhle veže vymedzujúce vo svojom strede prirodzené „átrium“ – dvor. Svoju vzdušnosť, členitosť a ideálne osvetlenie získali veže vďaka vzájomne poposúvaným obytným modulom. Bohato traktované obytné veže vyrastajú z kaskádovitej platformy, ktorá vznikla odskákaním polozapustených garáží. Vertikálnosť veží zvýrazňujú celopresklené komunikačné jadrá a fasáda obytných modulov s výraznými drevoplastovými lamelami a drevenými oknami.
OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ STAVBY
„Stavby tejto kategórie tento rok zaujali. Prekvapila nás invenčnosť pri prestavbách a adaptáciách existujúcich budov, ktoré rozvíjajú komunitný život obyvateľov slovenských miest. Pretrvávajúcim problémom kategórie sú chýbajúce investície z verejných zdrojov, pričom práve invenčný prístup nominovaných diel môže byť cestou hľadania kreatívnych riešení s obmedzeným verejným rozpočtom.“
Pavol Mikolajčák, člen poroty, architekt a zakladateľ štúdia Pavol Mikolajcak Architekten
Foto: Jaroslav Vaľko
Viola – centrum pre umenie
Prešov
Autori: Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Juraj Červený, Dominika Hricová; ateliér zerozero
Spolupráca: Martin Ratkoš, Ondrej Jurčo
Kultúrny priestor Viola sa nachádza v bezprostrednej väzbe na historické jadro Prešova v parteri polyfunkčného objektu z 90. rokov. V prvej etape, v roku 2016, sme adaptovali priestory bývalej pizzerie na literárnu kaviareň a následne, v roku 2018, boli priestory bývalej prevádzky FAX COPY rekonštruované na multifunkčnú sálu slúžiacu na divadelné predstavenia a koncerty. Centrum pre umenie spravuje občianske združenie zamerané na prácu so školákmi, kultúrne a vzdelávacie podujatia a výstavy. Každý z priestorov má samostatný vstup z Tkáčskej ulice, ktorý im zabezpečuje určitú autonómnosť. Zároveň oba priestory pôsobia vo vzájomnej synergii.
Foto: Petra Bošanská
Premena budovy strednej školy z obdobia normalizácie
Bratislava
Autor: Oliver Kleinert; ateliér KLEINERT CREATIVE HOUSE
Spolupráca: Jaroslava Ban, Mariana Bartková, Pavol Pribylinec
Príbeh premeny jednej školy „socialistického“ typu je zatiaľ unikátom. Mohol by však byť príbehom premien stoviek ďalších normalizačných budov po celom Slovensku na budovy s hodnotami pedagogiky 21. storočia. Na budovy, kde architektúra a dizajn, poctivosť riešení a cielená tvorba možností pozitívnych stretov aktívne pomáhajú vyučovaciemu procesu a ľuďom v ňom. Autorom návrhu predchádzajúcej fázy obnovy a prestavby (2014 – 2016) je ateliér studený architekti, pričom prihlasované dielo je autonómnym a na predchádzajúcich rekonštrukciách nezávislým konceptom.
V súčasnosti je ukončená tretia etapa z plánovaných desiatich.
Foto: Veronika Nagyová
Administratívna budova ABW
Kráľová pri Senci
Autori: René Baranyai, Borislav Benedek, ateliér RB ARCHITECTS a Borislav Benedek
Spolupráca: Gabriela Chvostaľová, Marek Vadovič, Gabriela Rolenčíková, Anna Juričková,
Administratívna budova je navrhnutá v areáli závodu na výrobu betónových prvkov ABW (Austria Beton Werk). Objekt je situovaný centrálne medzi výrobu a vzorkovňu a stretávajú sa v ňom vedenie, zamestnanci, zákazníci aj externí pracovníci. Koncepcia objektu vychádza z troch hlavných princípov – zeleného átria otvoreného do každej miestnosti v objekte, ďalej transparentnosti a prehľadnosti dispozície vo vzťahu zákazník – zamestnanec. Tretím podporným princípom návrhu je striktné dodržiavanie ekologických zásad pasívneho štandardu pri návrhu a výstavbe objektu, kde je potešiteľný konečný výsledok energetickej bilancie 13 kWh/m2 ročne.
FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY
,,Kategória Fenomény architektúry sa tento rok objavuje v hodnotení CE ZA AR po prvý raz. Táto kategória sleduje iné cesty a iné procesy tvorby kvalitnej architektúry, ktoré nie sú úplne bežné v porovnaní s inými kategóriami.“
Štefan Polakovič, člen poroty, architekt, zakladateľ významného slovenského ateliéru GutGut a spoluorganizátor festivalu architektúry DAAD
Foto: Martin Tůma, Jakub Skokan
Modulárny systém Ark-shelter
Lokalita premenlivá
Autori: Martin Mikovčák, Michiel De Backer, ateliér Ark-shelter
Spolupráca: Viktor Mikovčák
Ark-shelter je modulový systém frajmov a boxov sfinalizovaných už vo výrobe, presúvaných na lokalitu, pospájaných za pár hodín a bez stopy mobility v dizajne, pripravených okamžite na používanie, a to s následnou ambíciou priestorovej transformácie, keď obytné domy vychádzajú z potrieb rodiny a rastú o nové spálne, a kancelárske objekty nasledujú rast firmy. V lokalitách od striech centier miest, cez vodné plochy jazier, až po odľahlé extravilány lúk a lesov ako nový model „into the wild“. Dnes, keď žijeme v zrýchlenom móde mestský život „od deadlinu k deadlinu“, občas potrebujeme únik. Mimo stresu, povinností a civilizácie, späť k nášmu pôvodu. Únik do divočiny, pripomenúť si, kto vlastne sme.
Foto: Juraj Hantabal
Návrat vily Holubka
Bratislava
Autori: Michaela Hantabalová - Podolská, Juraj Hantabal, ateliér hantabal architekti
Objekt klasickej medzivojnovej architektúry, v dnešnej dobe považovaný za nič výnimočné, ale v roku 1937 to bola jediná tzv. „moderná stavba“ s plochou strechou v okolí. Možno výnimočná svojím architektom Bustínom, ktorý navrhoval pokrokovú funkcionalistickú architektúru. Celú rekonštrukciu sme uskutočnili z dôvodu navrátenia medzivojnového vzhľadu. Veľmi ťažké bolo rozhodovanie, ktoré prvky zachováme z jednotlivých období zásahov do objektu. Myslíme si, že najväčším počinom bolo odstránenie šikmej strechy najmä v lokalite, kde sa vila nachádza – väčšina stavebníkov by pristúpila k nadstavbe alebo zobytneniu podkrovia, keďže stavebný zákon to v lokalite umožňuje.
INTERIÉR
,,Táto kategória pôvodne vyzerala skromne, ale počas obhliadok sa objavili veľmi zaujímavé riešenia. Hľadali sme priestory, ktoré nie sú len dobre formálne a materiálovo zvládnuté, ale ktoré aj zásadným spôsobom ovplyvňujú život ľudí, ktorí ich používajú.“
Ľubica Segečová, členka poroty, grafická a produktová dizajnérka, spoluorganizátorka nezávislého festivalu Self
Foto: Miro Pochyba
ChAta
Donovaly
Autorka: Jana Štofan Styková; ateliér Y100 ateliér
Spolupráca: Pavol Štofan
chAta – kulisa na popredí/pozadí lesa, ktorá pozoruje, vidí a vníma, nekonkuruje mu, iba umožňuje jeho časovo neobmedzené sledovanie. Pôvodná chAta postavená v 70. rokoch minulého storočia dostala šancu poskytovať rekreáciu či dokonca bývanie spĺňajúce všetky dnešné nároky a potreby. Zmena objemu nebola nutná, výzvou bolo integrovať celý komfort na malom pôdoryse. Prepojenie s lesom prichádza vo forme veľkorysej dvojúrovňovej terasy s ihriskom a dostatkom miesta na oddych v prírode. Najvýraznejším prvkom rekonštrukcie sa stala hliníková fasáda so zelenými dverami a terasa z červeného smreka. Podrobnejší popis nie je nutný z jednoduchého dôvodu – genius loci.
Foto: Peter Jurkovič
AnuAzu
Vojka nad Dunajom
Autori: Peter Jurkovič, Tomáš Kovalčík, Miroslav Slezák, ateliér JRKVC
Spolupráca: Daniel Lapšanský
Mladý manželský pár uchvátený oválnym priestorom tradičnej jurty túži po víkendovej chate pre seba a klientov svojho kreatívneho štúdia. Zároveň však potrebujú priestor pre ďalšie funkcie dennej potreby. Prekračujeme prvotnú myšlienku aditívneho prístupu a volíme opačný postup. Namiesto dopĺňania primárnej hmoty o ďalšie objekty vykrajujeme potrebné priestory do pragmatického kvádra. Inšpiráciou sú nám historické objekty hradov. Stena ako miestnosť.
Foto: Nora Čaprnková, Jakub Čaprnka
Rekonštrukcia podkrovného bytu
Bratislava
Autori: Peter Jurkovič, Kristína Tomanová, ateliér JRKVC
Projekt rekonštrukcie jestvujúcej vstavby do podkrovia domu v historickom centre Bratislavy adresuje bežné problémy rozrastajúcej sa rodiny. Ako komfortne ubytovať tri malé deti a nestratiť obľúbený priestor? Pri návrhu využívame jednu z najvýraznejších kvalít podkrovného priestoru — výšku. Do priestoru za komínovými stenami umiestňujeme hygienický a technický trakt, ktorého nízka svetlá výška nám umožňuje ďalšie použitie „zvyškového“ priestoru nad ním. Práve sem expandujú pôdorysne skromné detské izby – menšia pre dcéru, väčšia pre dvoch bratov. Na „poschodí“ vzniká priestor na spánok a hry detí, autonómna krajina nad svetom dospelých oddelená iba svetlo prepúšťajúcimi sklenenými tabuľami.
EXTERIÉR
,,V časoch sociálnej a klimatickej krízy je veľmi dôležité, aby sme premýšľali o rozhraní medzi postavenými objektmi a prírodou, medzi mestom a vidiekom a medzi interiérom a exteriérom. Myslím si, že exteriér nie je žiadna malá kategória, ale je veľmi dôležitou súčasťou všetkých projektov.“
Kay Strasser, zahraničný člen poroty, rakúsky krajinný architekt spolupracujúci s ateliérom bauchplan v Mníchove a vo Viedni
Foto: Otto Vollmann, Matej Kováč
Park Jama
Bratislava – Nové Mesto
Autori: Martin Berežný, Katarína Fejo-Boháčová, Daniel Šubín, ateliér BAAR a Atelier ART
Spolupráca: Eugen Lipka
Koncept parku je založený na zachovaní tvarovej stopy miesta – cyklistického oválu, ktorý vytvoril hranicu medzi „pohybom a pokojom, mestom a prírodou“. Verejný priestor sa rozdelil na dve zóny, každá s iným charakterom. V hornom prevažujú „rýchlejšie“ mestské aktivity, dolná úroveň je „pomalšia“ s bohatou vyrastenou zeleňou. Vstup do parku dotvára voľne prístupné mikronámestie. Súčasťou parku je servisný objekt s átriom, vegetačnou stenou, strechou a polotransparentným vyhliadkovým boxom. V parku je vysadená celá škála druhov drevín a bylín vychádzajúca z architektonického konceptu areálu. Horný parter je charakteristický pravidelným rastrom stromov, dolná etáž je špecifická organickým tvarovaním chodníkov a nesúrodou výsadbou.
Foto: Jakub Kopec
Nový park
Leopoldov
Autori: Jakub Kopec, Klára Zahradníčková, Tomáš Džadoň, Ateliér n-1
Revitalizácia bývalého cintorína na park s herným vybavením pre deti, ktorý transformuje zabudnutú priechodnú záhradu na miesto aktívneho odpočinku pre všetky generácie. Návrh vychádza z troch základných princípov: oživenie rozhrania parku, umožnenie voľného pohybu na jeho vnútornej ploche a doplnenie existujúcich objektov novými prvkami. Projekt vznikol na základe architektonickej súťaže v spolupráci architekta, krajinnej architektky a výtvarníka.
Foto: Anna Horčinová
NAILITH
Lučenec
Autor: 1:1 WORKSHOP tím
Cieľom 1:1 Workshopu bolo v priebehu 12 dní navrhnúť a zrealizovať dielo, ktoré prinesie nové interpretácie lokality, ako aj nadobudnúť skúsenosti pri riešení problémov návrhu a stavby. Lokalita zadnej časti parku sa vyznačuje dobrou dostupnosťou, hoci tu má park skôr charakter lesa. Nailith je na jednej strane kontextuálnym príspevkom do tejto divokejšej časti parku, vypĺňa mierne údolie a jeho plochy; stupne na sedenie sú pokračovaním terénu. Na druhej strane však miesto neguje. Nakláňa sa a jeho stredová štrbina zneisťuje návštevníka, ktorý je zvyknutý na pravouhlé ukotvenie v priestore. Je domom, do ktorého sa nedá vstúpiť, padnutým meteoritom z vesmíru, ktorý sa musíme naučiť nanovo obývať.
Foto: Alexander Pravda
Rozhľadňa Alexandra Filípka na Veľkej Homoli
Modra
Autori: Peter Lényi, Ondrej Marko, Jana Kvasniaková, Katarína Kyselová, Karol Butor, ateliér 2021
Na Veľkej Homoli bola prvá rozhľadňa v roku 1894. Ďalšia, z roka 2001, musela byť pre zlý technický stav a nerealizovateľnosť sanácie koncom roka 2017 odstránená. Mesto Modra malo pôvodne v pláne vypísať súťaž návrhov na novú vežu, ale obyvatelia spísali petíciu, v ktorej si vyžiadali, aby nová veža vychádzala z kompozície predchádzajúcej. To bolo, spolu s dôrazom na technickú stránku, novým zadaním. Nová veža bola otvorená už v októbri 2018. Konštrukčne ide o kombináciu drevených prvkov a oceľových styčníkov. Zavetrenie oceľovými tiahlami je v rámci objemu veže. Hlavné nosné drevené prvky pozostávajú z viacerých drevených hranolov, čo umožňuje ich priebežnú výmenu.
Zistite o nominovaných projektoch viac
