Konverzia technicky unikátnej budovy na nové využitie je súčasťou novej mestskej štvrte ZWIRN, ktorej výstavbu v areáli bývalej Bratislavskej cvernovej továrne realizuje spoločnosť YIT Slovakia. Citlivá rekonštrukcia objektu, ktorú odborne vedú architekti z ateliéru BOUDA MASÁR architekti, je jedinečná nielen z pohľadu veľkosti budovy a rozsahu zachovania chránených prvkov, ale tiež využitím viacerých pôvodných technologických postupov ešte z čias vzniku Pradiarne.
Nad rámec pamiatkovej ochrany sa investor projektu ZWIRN rozhodol zachovať a zakomponovať do projektu rekonštrukcie aj budovu Silocentrály, ktorá bola v minulosti „srdcom“ bývalej továrne. Po konverzii tu vznikne priestor s auditóriom, určený na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Aj keď Silocentrála nie je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, pri návrhu a realizácii obnovy sa postupovalo rovnako ako pri Pradiarni. V minulosti na východnej fasáde Silocentrály okná neboli, pretože pri tej stene sa nachádzali stroje, preto sa pri konverzii budovy architekti rozhodli pôvodné okná nekopírovať, ale na ich mieste priznať nový tvar okien.
Na najvyššom podlaží Silocentrály budú okná obnovené a vo vnútri budú predsadené nové bezrámové okná, ktoré zabezpečia tepelnú pohodu interiéru. S budovou pradiarne bude Silocentrálu spájať architektonický novotvar – zasklený krčok, v ktorom budú prezentované zrekonštruované pôvodné okná z roku 1900. „Pri obnove historických objektov je dôležité dbať na to, aby nová funkcia budovy zodpovedala jej priestorovým danostiam. Dôležité je teda nielen profesionálne zvládnuť obnovu historických prvkov, ale doplniť ich súčasnými tak, aby si nekonkurovali, ale vhodne sa dopĺňali. Verím, že sa nám to v prípade Pradiarne podarilo,“ vysvetľuje architekt Ivan Masár z ateliéru BOUDA MASÁR architekti.
Sústava liatinových stĺpov je pre charakter objektu natoľko nezameniteľná, že architekti priznali jej prítomnosť ja v návrhu rekonštrukcie.
„Pradiareň 1900 je azda najlepším vyjadrením myšlienky celej štvrte ZWIRN. Zatiaľ čo názov a obnova jej pôvodného vzhľadu spája toto územie s jeho industriálnou históriou, konverzia na nové využitie ukazuje, ako sa dá aj dlho nevyužívaným miestam vdýchnuť nový život. A to platí aj pre ZWIRN – rušný areál bývalej továrne začne písať svoj nový príbeh ako živá mestská štvrť, ktorá vytvorí príjemné a obohacujúce prostredie nielen pre svojich obyvateľov, ale i návštevníkov aj blízkych susedov,“ hovorí Milan Murcko, generálny riaditeľ YIT Slovakia.
Po rekonštrukcii sa Pradiareň 1900 stane dominantou novej štvrte a prinesie do lokality nové funkcie – občiansku vybavenosť v podobe obchodných prevádzok na prízemí, jedinečné kancelárie aj kultúrno-spoločenský priestor s auditóriom v priestoroch niekdajšej Silocentrály. Popri obnovení pôvodného vzhľadu a charakteristických prvkov budovy boli pri rekonštrukcii použité aj moderné technológie a materiály, ktoré umožnia, že budova bude nízkoenergetická a bude spĺňať kritériá pre udelenie medzinárodného certifikátu BREEAM Excellent.
Na budove Pradiarne sa nachádza spolu 505 okien v 78 tvarových variáciách, Silocentrála bude mať po rekonštrukcii 13 tvarových typov okien. V rámci rekonštrukcie okien bude repasovaných a znovu osadených 80 pôvodných okien. Aby sa dosiahla energetická efektívnosť, po dohode s pamiatkarmi bude zvyšok okien nahradených novými hliníkovými oknami s oblúkom, ktoré kopírujú dizajn z roku 1900, ale s vlastnosťami súčasných kvalitných okien, ktoré zabezpečia tepelnú pohodu v interiéri.
Budúca štvrť ZWIRN by mala plniť funkciu kultúrneho centra, ktoré ďalej rozvinie doterajšie fungovanie v okolitom prostredí. Pripomeňme, že Pradiareň 1900 je citlivo riešeným projektom obnovy Cvernovky. Tá si v priebehu posledných desaťročí vybudovala imidž komunitného kultúrneho strediska, ktoré významne prispelo k rozvoju domáceho kreatívneho priemyslu. Popri projektoch, ktoré v poslednom období pracovali s aktualizáciou historických objektov a štvrtí (spomeňme aspoň Jurkovičovu tepláreň, Vydricu či Mlynicu), možno tvrdiť, že aj v budúcnosti si hlavné mesto zachová svoju tvár a neskĺzne k internacionálnej tradícii výškových budov a mrakodrapov. .
