Dom starej mamy vždy vyzerá idylicky, najmä, keď spomíname na prázdninové chvíle strávené u prarodičov. Čo by ste však povedali na to, keby ste tu mali bývať? Pustili by ste sa do rekonštrukcie? O tom, že zo starej nehnuteľnosti, akých sú na celom Slovensku tisíce, možno aj s rozumným rozpočtom vytvoriť moderné, štýlové a zdravé bývanie, sa nás snaží presvedčiť pozoruhodný projekt v Šali.

Hlavným impulzom bola štatistika, ktorá otvorila otázku, ako využiť potenciál existujúceho bytového fondu. Na Slovensku sa totiž nachádza okolo 950-tisíc rodinných domov, z ktorých rekonštrukciou prešlo necelých 40 percent. Znamená to, že na renováciu či obnovu stále čaká niekoľko stoviek tisíc domov. Podľa dostupných údajov žije v samostatnom alebo v radovom rodinnom dome až polovica Slovákov. A keďže väčšina z nich tieto nehnuteľnosti aj vlastní, sú prakticky jedinými ľuďmi, ktorí môžu stav bytového fondu zlepšiť. Na tento fakt však nadväzuje druhá – zásadná otázka, ako rekonštrukciu uskutočniť. Prieskum totiž ukázal, že vôľa renovovať staré nehnuteľnosti by tu aj bola – nakoniec, výhodou starých domov sú pozemky v dobrej lokalite s jestvujúcou infraštruktúrou, lepšou dopravnou dostupnosťou a službami, ako aj fakt, že zbytočne nezaberáte „zelenú lúku“, ale staviate na pôde, ktorá už dávno bola určená na bývanie. Samozrejme, do tretice (a na to nezabúdajme) je tu aj genius loci – unikátna atmosféra miesta s dušou, ktorú v satelitných novostavbách nájdete len ťažko. Podstatnou brzdou obnovy však je, že majitelia starých nehnuteľností často nevedia, kde začať, či ako správne postupovať. Navyše, netušia ani to, že rekonštrukcia nezahŕňa iba aktualizovanie technického stavu objektu či vyššie úspory energie, ale takisto zväčšenie obytného priestoru a zlepšenie jeho „zdravotného stavu“, trebárs optimálnym presvetlením a kvalitným vetraním, ktoré sa postarajú o ideálnu mikroklímu v dome.

Vzorový príklad

Štvorcový dom zo 70. rokov 20. storočia nájdete v každej obci na Slovensku. Ten, ktorý sa stal predmetom vzorovej rekonštrukcie v Šali, vlastní rodina Hučkovcov, ktorá ho zdedila po starých rodičoch. S vlastnou nehnuteľnosťou ako „adeptom“ na obnovu sa prihlásili do projektu RenovActive, v ktorom sa o prvenstvo uchádzali desiatky ďalších záujemcov z celého Slovenska. Do úzkeho výberu sa nakoniec dostalo päť rodín, ktoré sa výberovej komisii predstavili osobne. Projekt obnovy má ambíciu slúžiť ako vzorový príklad riešenia obnovy starnúceho bytového fondu nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Jestvujúce štyridsať – i viacročné stavby totiž ani zďaleka nespĺňajú súčasné kritériá – či už v oblasti energetickej náročnosti alebo z hľadiska kvality vnútorného prostredia. „Vzhľadom na fakt, že budovy spotrebúvajú 40 percent energie a 90 percent budov tu bude aj po roku 2050, je na splnenie klimaticko-energetických cieľov nevyhnutné zvýšiť tempo zdravej a udržateľnej obnovy budov,“ vysvetľujú dôvody vzorovej rekonštrukcie realizátori projektu RenovActive. Slováci majú teda prostredníctvom objektu v Šali získať návod, ako renovovať staré domy správne a zároveň finančne optimálnym i udržateľným spôsobom. Pretože jeden z mýtov o rekonštrukciách spočíva aj v presvedčení, že takto získané nové bývanie je oveľa drahšie a komplikovanejšie než novostavba.

Vynovený interiér domu sa renováciou výrazne presvetlil, k čomu dopomohlo zväčšenie okenných otvorov, ale aj správny výber materiálov. V zobytnenom podkroví vznikla kúpeľňa a dve spálne.

Sedem princípov renovácie

Príklad domu Hučkovcov sa stáva živým dôkazom, že mladá rodina môže aj v renovovanom dome žiť v aktívnom štandarde, pritom moderne, zdravo a súčasne mať nízke náklady na prevádzku. Rodičia s dvoma deťmi vždy snívali, že budú bývať v dome s nízkou spotrebou energie a veľkou záhradou. Majú radi prírodu, pestujú permakultúru, triedia odpad, sadia stromy a kvety, zakladajú komposty a neustále sa snažia hľadať spôsoby, ako znižovať vlastnú uhlíkovú stopu. Rekonštrukcia existujúceho domu bola teda logickým krokom k splneniu ich dlhoročného sna a možnosťou, ako bývať v súlade s vlastným životným štýlom. „Na Dodovi a Katke sa nám najviac páčilo, že prirodzene premýšľajú o svojej ekologickej stope. Správanie ohľaduplné k životnému prostrediu vychádza z ich vlastnej podstaty,“ zhodnotila Klára Bukolská, vedúca projektu, členka komisie a architektka. Návrh rekonštrukcie rodinného domu Hučkovcov vzišiel z architektonickej výzvy, do ktorej sa zapojili viaceré slovenské architektonické ateliéry. Museli splniť jednak kritériá aktívneho domu, ako aj cenovej dostupnosti rekonštrukcie a jej opakovateľnosti kdekoľvek na Slovensku. Ukážkovú rekonštrukciu typického štvorcového rodinného domu v aktívnom štandarde nakoniec zverili do rúk kancelárie Ddak, Doršic Doršicová. Odborná porota na víťaznom návrhu ocenila, že sa v ňom podarilo zachovať súčasný výraz objektu a zároveň sa zlepšila kvalita života v dome ekonomickým a uskutočniteľným spôsobom. Rekonštrukcia vychádzala zo siedmich jednoduchých princípov, vďaka ktorým možno dosiahnuť rovnaké kvalitatívne parametre, aké majú novopostavené domy: zväčšenie obytnej plochy (ideálne zobytnením podkrovia), presvetlenie domu vďaka väčším okenným otvorom, zabezpečenie kvalitného vetrania prostredníctvom schodiskovej šachty, spoľahlivé tienenie ako ochrana proti slnku, hybridný vetrací systém s podporou automatizácie, lepšia energetická efektivita a možnosť rozdelenia rekonštrukcie na postupne realizovateľné etapy. V prípade obnovy domu Hučkovcov došlo k zväčšeniu obytnej plochy domu na 115 m² a k zvýšeniu úspor energií až o 80 percent. Celkovo je však výsledkom najmä zdravé bývanie plné denného svetla a čerstvého vzduchu. Projekt, samozrejme, nekončí, pre realizátorov začína etapa zbierania skúseností s prevádzkou, monitorovania a merania kľúčových parametrov, ktoré budú prebiehať v spolupráci s Katedrou technických zariadení budov STU v Bratislave.

Pôvodný stav rekonštruovaného štvorcového domu v Šali