Rodinne domy a ich sukromne vitazstva 1

Green House

 

Pozrite sa s nami na stavby, ktoré dokázali príjemne prekvapiť aj vtedy, keď východisko ich návrhu nebolo práve jednoduché. Aj v zložitom teréne, na úzkom pozemku či v nadväznosti na jestvujúcu zástavbu môže vzniknúť inšpiratívna architektúra.

 

Rodinne domy a ich sukromne vitazstva 2Prestížne ocenenie Kráľovského inštitútu britských architektov RIBA pre Dom roka sa každoročne postará o čerstvú nádielku zaujímavých architektonických počinov. Green House z dielne David Sheppard Architects síce hlavnú cenu nakoniec nezískal, užil si však nemalú pozornosť širokej verejnosti aj odborníkov. „Táto stavba je remeselným dielom, ktoré stvorila intuitívna myseľ,“ vyjadrila sa na adresu tvorcov porota. „V krajine pôsobí ako organizmus sformovaný samotným prostredím. Spočíva na teréne so zaujímavým dramatickým efektom. Je to skutočne originálny dom.“ Rodinná stavba v mestečku Tiverton, v britskom grófstve Devon, prekvapila senzitívnym prístupom voči krajinnej scenérii. Z určitého uhla pôsobí ako trojuholníkový klin, pri pohľade z inej strany však zistíte, že jej hmota je rozložená skôr lineárne. Z istého uhla sa teda zdá šťúpla, z ďalšieho zasa priestranná. Príčinou je príkry svah, ktorému sa celá architektúra objektu musela prispôsobiť. Aj z toho dôvodu sa architekti vzdali tradičných tvarov a sformovali podivuhodnú skulptúru na bývanie, obloženú drevom z červeného smreka, ktorý pochádza z miestnych zdrojov. „Keď sa prechádzate okolo domu, jeho vonkajší vzhľad sa mení, žiadnej fasáde nedokážete prisúdiť funkciu prednej či zadnej časti stavby,“ vyjadrila svoj obdiv porota. Aby stavba ešte lepšie zapadla do prostredia, architekti pre objekt navrhli zelenú vegetačnú strechu. Celkový dojem umocňujú aj veľkorozmerné okná s úzkym tmavým rámom, ktoré sú osadené v hlavnom obytnom podlaží navrhnutom ako piano nobile a poskytujú domácim výhľad na okolitú prírodu a rybník berúci dych.

 

 

Rodinne domy a ich sukromne vitazstva 3 Rodinne domy a ich sukromne vitazstva 4

The Flow of Time House 


Presuňme sa do vietnamského mesta Hue, ktoré dýcha slávnou históriou, keďže podľa prameňov je kolískou tamojšej feudálnej a náboženskej kultúry. Na jednej z ulíc tu mali majitelia – manželský pár s dvoma dcérkami – k dispozícii úzku parcelu s rozmermi 5 × 20 metrov. The Flow of Time House, ako tvorcovia z MW archstudio tento unikátny dom nazvali, sa musel popasovať aj s ďalšími problémami. Kritickou bola napríklad orientácia pozemku na juh, čo znamenalo, že domáci budú v dome vystavení silnému slnku a najmä vysokým teplotám v popoludňajších hodinách. Samozrejme, museli zobrať do úvahy aj špecifiká miestnej klímy, kde sa stretáva tropické monzúnové podnebie severného Vietnamu s dlhšími zimami a tropické monzúnové podnebie s vysokými teplotami a výraznými rozdielmi medzi obdobím dažďov a sucha. Zohľadnením histórie, geografických i miestnych podmienok vzniklo nevšedné minimalistické a pomerne otvorené rodinné bývanie, kde interiér a exteriér prepájajú tzv. „nárazníkové“ zóny. Tie riešia najmä prevetrávanie a predchádzajú teplotným šokom pri vstupe do domu. Zároveň sa starajú o rovnomernú distribúciu nepriameho svetla v interiéri a zabezpečujú tak dostatok prirodzeného svetla aj v najhlbších častiach domu, čo vo väčšine takýchto úzkych dlhých parciel býva zvyčajne problém. Okrem týchto zón sa v exteriéri, ešte pred vstupom do domu, nachádza veľké množstvo zelene, ktorá tiež pomáha zmierniť následky extrémnych horúčav. Architektonické riešenie kladie do popredia aj rodinné vzťahy; jednotlivým členom rodiny síce ponúka súkromné útočiská, ale súčasne im umožňuje spolu komunikovať v duchu niekdajších rodinných rituálov. V tejto časti Vietnamu sa totiž dobré rodinné zväzky dlhodobo ctili, no narušila ich moderná kultúra a rozvoj developmentu. Línie a tvary domu preto architekti navrhli moderné a výrazné, riešenie dispozície však vychádza z tradičných vietnamských hodnôt.

 

 

Rodinne domy a ich sukromne vitazstva 5 Rodinne domy a ich sukromne vitazstva 6

Diary House

 

Obnova brownfieldov sa nemusí týkať iba industriálnych hál. I drobné hospodárske budovy môžu byť objektom zaujímavej konverzie. Dom na západnom predmestí austrálskeho Melbourne bol pôvodne mliekarňou, ktorú postavili už pred 125 rokmi. Aj preto dostal jednoduchý názov Diary House. Architekti zo štúdia Dan Gayfer Design sa spolu so zadávateľmi zhodli v tom, že objekt treba bezpodmienečne zachovať. Jeho vzhľad a najmä tehlová fasáda boli natoľko jedinečné, že v širokom ďalekom okolí nemali obdobu. Pri plánovaní rekonštrukcie a dostavby sa tak mliekareň stala východiskom celého konceptu. Majiteľov oslovili aj hrubé tehlové múry hospodárskeho objektu, ktoré perfektne absorbujú hluk – jeden z nich je totiž profesionálny hudobník, ktorý hudbu aj vyučuje. Mliekareň sa teda javila ako ideálne útočisko pre jeho štúdio, zatiaľ čo zvyšok domu mal vytvoriť nerušený priestor pre ostatných členov rodiny. Centrom rodinného života sa stala obývačka s kuchyňou a jedálňou, na ktoré nadväzuje pracovný kútik pod schodiskom. To vedie do druhého podlažia s ďalším obytným priestorom, predstavujúcim súčasť novovybudovanej dostavby. Architekti ju od zvyšku domu odlíšili nielen umiestnením nad pôvodným objektom, ale najmä modernou úpravou fasády. Samotná hmota kopíruje línie starej mliekarne. Napriek kontrastnému stvárneniu celá stavba pôsobí ako nevšedný, no kompaktný celok. Dostavba je vzhľadom na pôvodný objekt ustúpená, vytvára tak nielen viditeľne novú „vrstvu“, ale tiež nápaditý dynamizujúci prvok domu.

 

 

Rodinne domy a ich sukromne vitazstva 7 Rodinne domy a ich sukromne vitazstva 8

House B 

 

Túžbu zachovať schátraný, ale očarujúci starý dom mala aj šesťčlenná rodina v rakúskej dedine Klosterneuburg. House B je príkladom krásne-ho prepojenia medzi pôvodným a novým, ale tiež vzorom premyslenej práce s hmotou a výhľadmi. Keďže samotná ruina bola príliš malá pre početnú domácnosť, do úvahy prichádzalo jedine rozšírenie priestorov v podobe prístavby. Aby však architekti zo štúdia smartvoll vizuálne nepotlačili starý objekt, rozdelili novú časť na tri menšie hmoty: dvojpodlažnú „vežu“, ktorá je kráľovstvom štyroch ratolestí, obývačku a jedáleň, ktorá je vlastne spájacím traktom medzi starou a novou časťou domu. Autori riešenia ju nechali zasklenú z oboch strán, vďaka čomu živo komunikuje s rôznymi časťami záhrady a je tiež veľkoryso presvetlená. Atmosférou vlastne pripomína „táborák“ uprostred prírody. V pôvodnom dome sa našiel priestor pre kuchyňu a rodičovskú spálňu na poschodí. Architekti si dali záležať na tom, aby jednotlivé priestory a zóny domu ponúkali odlišné „kvality“ v podobe výhľadov do rôznych častí záhrady a priľahlého okolia. Podobne diverzifikovaný je však aj exteriér, v ktorom sa môžu v rovnakom čase zabávať deti i dospelí: Kým na južnej terase sa podáva olovrant, v západnej časti záhrady sa môže konať bujará narodeninová oslava a v zákutí medzi starým domom a jedálenskou prístavbou si otec spolu so susedmi dokážu nerušene popíjať pivo...


 

Rodinne domy a ich sukromne vitazstva 9 Rodinne domy a ich sukromne vitazstva 10

White House


Aj monochróm v architektúre má svoje čaro. Na farebný minimalizmus stavil aj trojlístok Christian Stock, Marc Flick Architekt BDA a HGA Henning Grahn Architektur. V obľúbenej štvrti Waldvillenviertel v nemeckom meste Mainz totiž navrhli rodinný dom White House, ktorý sa v jednej záhrade stretol nielen s ďalším rodinným domom odetým do tmavej fasády, ale aj s množstvom košatých stromov či reštrikciami územného plánu, povoľujúcimi jedine stavbu so šikmou strechou. Autori architektonického riešenia na pozemku sformovali pomerne úzku hmotu, ktorá berie ohľad nielen na odstup od jestvujúceho domu, ale aj na bohatú vegetáciu, ktorej kraľujú najmä vysoké duby a borovice. Vlastný dom je rozdelený na dve samostatné jednotky – obytnú a pracovnú, v ktorej sa nachádza architektonické štúdio. Spoločenská zóna na prízemí má otvorený charakter, podčiarknutý veľkým zasklením fasády, ktoré sa stará nielen o dostatok svetla, ale aj vizuálny kontakt so záhradou. Horné podlažie je koncipované opačne – ako súbor separátnych spální. V podkroví dispozícia opäť mení svoj charakter a na scénu prichádza „openspace“ plný slnka. Dostatok svetla zabezpečujú strešné okná a veľkorysé zasklené dvere vedúce do patia – introvertnej strešnej terasy, chránenej vyvýšenými múrmi domu, ktorú obklopujú jedine konáre stromov. Strešná konštrukcia je riešená asymetricky a pokrýva ju biela krytina, aby sa zdôraznil monolitický vzhľad domu. Architekti tak ukázali, že aj pri mnohých obmedzeniach a maximálne ohľaduplnom prístupe možno vytvoriť inšpiratívny priestor na bývanie, ktorý dáva obyvateľom potrebný duševný rozlet. 

 

 

 

Pin It