Skrytý poklad v Piešťanoch ocenia. Dom umenia bude kultúrnou pamiatkou

 Foto: Peter Kuzmin

Občianske združenie Čierne diery, ktoré propaguje priemyselnú architektúru a zabudnuté miesta Slovenska, oznámilo v sobotu na svojom Facebooku novinku. Dom umenia v Piešťanoch, dielo známeho architekta Ferdinanda Milučkého, sa stane národnou kultúrnou pamiatkou.

 

„V Piešťanoch sa o Dom umenia starajú, ako by už pamiatkou bol. Zabezpečujú mu kvalitný kultúrny program, ktorý je často vypredaný. A hoci údržba takejto stavby je náročná, nový štatút pamiatky zrejme pomôže získať nové prostriedky a metodiku,“ uviedla organizácia Čierne diery.

V tomto významnom diele povojnového modernizmu nájdeme aj prvky brutalizmu či odkazov na ľudové motívy (napríklad vo farebnosti hlavnej sály). Pôvodne mal stáť v centre mesta, napokon vyrástol na jeho okraji – uprostred rozsiahleho parku na brehu rieky Váh. Zvonka mu špecifickú atmosféru dodáva aj kulisa mohutných topoľov.  

Pohľadový betón dopĺňa červená

História tohto diela siaha až do roku 1958, kedy sa začali rodiť prvé myšlienky na zrod takejto stavby. Napokon bola realizovaná v rokoch 1974 – 1980. Dnes právom patrí medzi najzaujímavejšie stavebné diela Slovenska. „Architektonicky výrazne a presvedčivo komponovaný objekt s hojným použitím holého betónu patrí medzi najlepšie architektove diela. Schodisko takmer na šírku budovy privádza návštevníkov do zaskleného vestibulu, kde sa prvý raz rozvíja farebná kombinácia rumelkovo červenej (strop, kovové prvky) a sivej i béžovej (betónové steny a ich obklad),“ píšu o piešťanskej ikone M. Dulla a V. Moravčíková v knihe Architektúra na Slovensku v 20. storočí.
Na druhom poschodí foyeru sa nachádza obraz Jozefa Bubáka Symfónia o človeku, ktorý je dominantou interiéru.   

 

 

dom umenia piestany

dom umenia piestany3

Foto: domumenia-piestany.sk 

 

 

Milučký do diela ukryl aj odkazy na ľudové staviteľstvo

Organizácia Čierne diery podala návrh na zapísanie piešťanského Domu umenia medzi národné kultúrne pamiatky ešte vlani. Podľa nich je terajšie rozhodnutie komisie veľmi dôležité pre modernistické stavby na Slovensku. „Pochopili sme, že hodnoty tohto typu architektúry nie sú samozrejmé a je potrebné ich vysvetľovať. Preto naše spolupracovníčky Domom umenia aj sprevádzajú. Ukazujú ľuďom pohľadový betón a keramické glazované kachlice. Skryté odkazy na ľudové staviteľstvo. A všetky tie dizajnové prvky vnútri: farebnosť v duchu československej vlajky, rumelkové svietidlá a sedenie,“ vysvetľujú zástupcovia Čiernych dier.

 

Skrytý poklad v Piešťanoch ocenia. Dom umenia bude kultúrnou pamiatkou

Foto: Peter Kuzmin

 Národnú kultúrnu pamiatku navrhol už pre Bratislavu

Dom umenia nie je zaujímavý len po architektonickej stránke. Svojim návštevníkom pravidelne ponúka aj kultúrne akcie, ktoré sú často vypredané. Aj v súčasných komplikovaných korona-časoch našlo vedenie spôsob, ako dostať kultúru k ľuďom. Ešte začiatkom októbra priniesli záznam Pucciniho slávnej opery Tosca, v pondelok 19. októbra si diváci budú môcť vypočuť komorný koncert Martina Rumana a Aleny Hučkovej z Malej sály prostredníctvom Youtubu.

Architekt Ferdinand Milučký sa vyhlásenia svojho diela za národnú kultúrnu pamiatku už nezúčastní. Zomrel 26. júla 2019 a posledná rozlúčka s ním sa konala v bratislavskom krematóriu, ktoré on sám navrhol ešte v 60-tych rokoch a tiež sa zaradilo medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska.     

Pin It