VYHLIADKOVA VEZA NA DUBNI zilina

Vyhliadková veža na Dubni v Žiline. Foto: archív CE ZA AR

 

Kvalitná, fascinujúca, pestrofarebná... Vyberte sa spolu s nami na vzrušujúcu cestu za slovenskou architektúrou. Objavte jej tajomstvá, atmosféru a nuansy. Zažite ju na vlastnej koži. Inšpirujte sa ňou a posuňte hranice svojho poznania. 

 

Lesná sauna/Spišský Hrhov

Na úpätí lesa v Spišskom Hrhove, v starom ovocnom sade s výhľadom na Spišský hrad stojí originálna sauna svojou architektúrou i konceptom. Architekti Danica Pišteková, Anna Cséfalvay, Marianna Maczová a Veronika Michalíková vytvorili dielo prístupné zadarmo každému, kto si ho rezervuje na nerušený zážitok. Sauna získala prestíže ocenenie CE ZA AR 2020 (v „kategórii“ Cena verejnosti), ktoré vyhlasuje Slovenská komora architektov, má navonok netradičný tvar, ale vnútri je postavená podľa tradičných techník. Je bez prívodu elektriny, kúri drevom v piecke a ochladzuje vodou z potoka. Jedinými podnetmi z okolia sú hviezdna obloha a zvuky lesa. Práve tu budete v dokonalom spojení s prírodou. Iba vy a ona. Čo viac si priať? 

 

LESNA SAUNA hrhov

Foto: archív CE ZA AR

 

Námestie Centrum, Sídlisko III/Prešov

Architekti Irakli Eristavi a Pavol Šilla v spolupráci s architektom Martinom Jančokom vytvorili živý verejný priestor, ktorý do mesta vnáša úplne iný rozmer. Veľkorysé urbanistické gesto – vloženie „zvlneného koberca“ – je súčasne hlavným výtvarným motívom ovládajúcim celý vnútorný priestor centra a dáva mu novú, neopakovateľnú identitu. Zvlnená geometria koberca, akási „nová topografia“, vytvára prehľadnú schému a hierarchizuje priestor „námestia“. Spevnená plocha je akýmsi pozadím, na ktorom sa jednotlivé vrstvy na seba navrstvujú: svietidlá , vrstva zelene, drobnej architektúry. Napriek počiatočnej kontroverzii spôsobenej aplikáciou betónových plôch veľkého rozsahu sa miesto po určitom čase stalo veľmi populárnou destináciou najmä pre mladých ľudí, ktorí si priestor naplno užívajú. Dôležité je, že architekti poukázali na význam kvalitných exteriérových priestorov a ich absenciu. Projekt pretvorenia Námestia Centrum získal v roku 2018 prestížne ocenenie, ktorého vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov – CE ZA AR v kategórií Exteriér. 

 

MANESTIE CENTRUM SIDLISKO III presov

Foto: archív CE ZA AR

 

Nová Synagóga/ Žilina

Cieľom projektu, ktorý vzišiel z architektonického ateliéru Plural od architektov Martina Jančoka, Michala Janáka a Evi Štrocholcovej, bolo postupne obnoviť a transformovať neologickú synagógu, navrhnutú Petrom Behrensom a postavenú v roku 1931, na priestory pre súčasné výtvarné umenie. Hlavnou ambíciou bolo dosiahnuť dialektický vzťah medzi touto výnimočnou pamiatkou a jej novým využitím. Veľkorysý ústredný priestor je horizontálne rozdelený do dvoch častí tak, aby vznikla „spolovice biela“ galéria. Zatiaľ čo spodná polovica poskytuje neutrálne pozadie pre plánované výstavy, vrchná prezentuje samotnú budovu. Pozrite si pestrofarebný program, ktorý Nová Synagóga ponúka. Miesto, kde sa stále niečo deje, je unikátnym dielom aj všetkých tých, ktorí mu venovali svoju podporu. Myšlienka uzrela svetlo sveta vďaka spoluzakladateľom občianskeho združenia Truc sphérique, Marekovi Adamovovi a Róbertovi Blaškovi, a žilinskej židovskej obci. Dielo získalo ocenenie CE ZA AR 2019 (vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov).

 

novasynagoga Zilina

Foto: archív CE ZA AR

 

Polyfunkčný object/Trnava 

Nádvorie Trnavčania uvítali s otvorenou náručou a život v ňom doslova prekvitá. Samozrejme, okrem tohto pandemického obdobia. Inak by ste tu našli množstvo ľudí, kúpili si výbornú kávu, ochutnali kvalitné jedlo a vychutnali si oddych v jeho novej podobe. Miesto vytvára príjemný komunitný život. Keď budete v Trnave a bude sa dať, určite si pozrite program nádvoria. Vždy sa tu totiž deje niečo zaujímavé – od koncertov cez trhy až po workshopy, prednášky, debaty... A s veľkou radosťou! Polyfunkčný objekt bol navrhnutý ateliérom Vallo Sadovsky Architects – Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Marián Stanislav, Viliam Zajíček, Zuzana Krejčířová, Elena Šoltésová a Jakub Španiel. Projekt získal v roku 2019 ocenenie CE ZA AR (vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov).

 

POLYFUNKCNY OBJEKT TRNAVA trnava

Foto: archív CE ZA AR 

 

Rozhľadňa Alexandra Filípka na Veľkej Homoli/Modra

Na Veľkej Homoli bola prvá rozhľadňa v roku 1894. Ďalšia, z roku 2001, musela byť pre zlý technický stav a nerealizovateľnosť sanácie koncom roku 2017 odstránená. Mesto Modra malo pôvodne v pláne vypísať súťaž návrhov na novú vežu, no obyvatelia spísali petíciu, v ktorej si vyžiadali, aby nová veža vychádzala z kompozície predchádzajúcej. To bolo spolu s dôrazom na technickú stránku novým zadaním. Nová veža bola otvorená už v októbri 2018. Konštrukčne je kombináciou drevených prvkov a oceľových styčníkov. Zavetranie oceľovými tiahľami je v rámci objemu veže. Hlavné nosné drevené prvky pozostávajú z viacerých drevených hranolov, čo umožňuje ich priebežnú výmenu, takže veríme, že toto dielo architektonického ateliéru 2021 vydrží naveky. A vy si budete môcť vychutnať nádherný výhľad na pestrofarebnú krajinu. 

 

ROZHĽADŇA ALEXANDRA FILÍPKA NA VEĽKEJ HOMOLI

Foto: archív CE ZA AR

 

Vyhliadková veža na Dubni/ Žilina

Inšpiráciou na návrh vyhliadkovej veže, ktorej autormi sú Gábor Nagy a Ladislav Vikartovský z architektonického ateliéru FKF Design, je samotná príroda, definovaná vnútornými vzťahmi živých a neživých zložiek. Tento harmonický súlad protipólov vytvára plynulý systém nášho životného prostredia. Veža s jej charakterom sa snaží stať sa súčasťou tohto systému a rozmazať hranice medzi prírodným a umelým prostredím. V návrhu sa vzťah medzi prírodou a architektúrou smerom nahor postupne rozvíja. Konštrukcia sa vizuálne rozpúšťa do okolia, čím sa veža stáva symbolickým putom medzi nebom a zemou. Nech sa stane akýmsi putom i pre vás. K prírode treba pristupovať s rešpektom voči priestoru, ktorý nám dáva chrániť. Dnes je pre nás viac ako inokedy dôležité tráviť kvalitný čas v exteriéri. 

 

VYHLIADKOVA VEZA NA DUBNI zilina

Foto: archív CE ZA AR 

 

Viola centrum pre umenie/ Prešov

Architekti Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Juraj Červený, Dominika Hricová v spolupráci s Martinom Ratkošom a Ondrejom Jurčom z architektonického ateliéru zerozero vytvorili kultúrny priestor Viola, ktorý sa nachádza v bezprostrednej väzbe s historickým jadrom Prešova, v parteri polyfunkčného objektu z 90. rokov. V prvej etape, v roku 2016, adaptovali priestory bývalej pizzerie na literárnu kaviareň a následne v roku 2018 boli priestory bývalej prevádzky Fax Copy rekonštruované na multifunkčnú sálu slúžiacu na divadelné predstavenia a koncerty. Centrum pre umenie spravuje občianske združenie zameriavajúce sa na prácu so školákmi, ďalej kultúrne a vzdelávacie podujatia a tiež výstavy. Každý z priestorov má samostatný vstup z Tkáčskej ulice, ktorý zabezpečuje určitú autonómnosť, zároveň oba priestory pôsobia vo vzájomnej synergii. Keď vstúpite do tohto čarovného priestoru, zažijete synergiu s umením na vlastnej koži. Kultúra a hlavne jej podpora je v týchto dňoch jedna z najdôležitejších „vecí“, ktorú by sme mohli urobiť. 

 

VIOLA CENTRUM PRE UMENIE presov

Foto: archív CE ZA AR

 

UWO/Piešťany

Dielo vzniklo na Lide v Piešťanoch pred dvoma rokmi počas workshopu s názvom 1:1. Jeho autormi sú lektori a študenti architektúry z rôznych krajín (R. Helenius, T. F. Permin, A. Cséfalvay, M. Maczová, D. Pišteková, V. Trnovská, G. Mészáros, S. Gálová, N. Valíčková, M. Mikócziová, K. Gwiazdowski, O. Hetman, R. Zacková, V. Kiseľová, L. Koethe, S. Sowa, V. Halada, B. Brádňanský, L. Gažová) v spolupráci s Inžinierskym kabinetom KAT VŠVU. Toto nezvyčajné dielo je inšpirované pohľadmi na oblohu a brečtanovým kobercom, ktorý ho obklopuje. Názov je odkazom na jeho neidentifikovateľnú funkciu, bez rozpoznateľného náznaku, ako objekt použiť, zámerne mimo kontextu lokálneho prostredia. 

 

UWO Piestany

Foto: archív CE ZA AR

 

Korzo Zálesie/Zálesie

Projekt, ktorý získal prestížne ocenenie CE ZA AR 2020 v kategórii Exteriér (vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov), je revitalizáciou nábrežia Malého Dunaja na voľnočasové aktivity. Rozprestiera sa na ploche približne 4 400 m2, ktorá leží medzi cestnou komunikáciou a Malým Dunajom. Kedysi bola využívaná ako konečná zastávka autobusov, respektíve odstavná plocha pre automobily. Úzky priestor pri vode bol dlhý čas využívaný na vylodenie alebo nalodenie účastníkov splavov, ako aj na rôzne obecné akcie. Na polostrove bývalého smetiska pri vode stojí Záleský maják s vyhliadkou a so školou na vode. Táto drevená rozhľadňa na pozorovanie okolitej fauny nastavila smerovanie vo využití okolitého priestoru na trávenie voľného času v prírode. Revitalizácia daného priestoru bola viac ako nutná. Dnes korzo elegantne prepája mesto s nedotknutým prírodným prostredím Malého Dunaja a vytvára multifunkčný priestor pre kultúru s funkciou námestia, promenády aj dopravného uzla. Ako nám ukázala skúsenosť s karanténou v dôsledku ochorenia COVID-19, takýto úžasný polykódový priestor, ktorého autormi sú architekti Vojtech Krumpolec a Peter Derevenec, potrebuje každé menšie mesto. Pri Korze Zálesie je veľmi dôležitý i fakt, že ide o projekt iniciovaný a z veľkej časti realizovaný občanmi. A to je na tomto verejnom priestore to najvzácnejšie. 

 

KORZO ZALESIE

Foto: archív CE ZA AR

 

Pin It