Podkrovia bývali doménou chudobných študentov. Po nich objavili ich čaro umelci a dnes si už šikmé steny blízko pri hviezdach obľúbili mnohé rodiny. Nielen tie začínajúce, ale i tie, ktorých potomstvo už stihlo opustiť rodné „hniezdo" a „priletí" len občas, aby si zaspomínalo na čaro domova so šikmými stenami...

Začiatkom 90. rokov 20. storočia sa toto bývanie pre mnohých stalo „cnosťou z núdze", ako odpoveď na problematickú otázku: Kde bývať? Podkrovie bolo jednou z lacnejších ciest k získaniu bytu, či zväčšeniu priestoru v rodinnom byte. Vyriešený pozemok, zabudované siete a kanalizácia o poschodie nižšie. Dnes niekdajšia nutnosť prináša prestíž a charizmu do života mnohých rodín, ktoré si po strechou vybudovali svoje obydlia. Nehovoriac o tom, že postupne sa tieto priestory stali lukratívnymi nehnuteľnosťami.

Vytvoriť bývanie v podkroví je finančne náročné, no jeho výhody doplnené o šancu vytvoriť neopakovateľný priestor ponúkajú mnoho atypických a kreatívnych riešení v rôznych cenových úrovniach, takže si každý môže zvoliť riešenie, ktoré zvládne a vytvorí priestor uvoľnenou dispozíciou, drevenými trámami pohľadovo priznaného krovu, strešnou terasou a vikiermi, pripomínajúci bývanie v rodinnom dome. Veľmi pôsobivé je viacúrovňové bývanie – ak to dovolí svetlá výška priestoru.

Hoci podkrovie najlepšie „vyznie" ako jeden otvorený priestor, z prevádzkových dôvodov sú priečky nutné. Určite aspoň v prípade WC, kúpeľne, spálne a detskej izby. Zjednotený priestor obývačky a kuchyne už nie je výnimkou. Efektné je zachovať čo najväčšiu otvorenú plochu pod valbovou či sedlovou strechou.V okamihu, keď začnete premýšľať nad dispozičným riešením, musíte pamätať na špecifikum podkrovných priestorov – nepodchôdzne miesta pod šikmou strechou. Využiteľný priestor sa počíta od výšky 130 cm. Do nízkych častí pod šikmými strechami umiestnite skrinky vyrobené na mieru, poličky či kontajnery. Vyhnete sa tak priestorovým stratám.

O tom, či vám pod strechou bude zima alebo teplo a či budete mať dosť svetla, rozhodujú technické riešenia, ktoré musia spĺňať parametre podľa normy STN 734301, vychádzajúce z výšky stojaceho človeka. Novopostavené podkrovné priestory musia mať svetlú výšku 2 600 mm, rekonštrukcia povaly 2 500 mm, ak je podkrovie súčasťou bytu o poschodie nižšie, musí byť svetlá výška aspoň 2 300 mm. Norma stanovuje aj výšku v miestach skosenia strechy – 1 100 mm.

Plán a projekt
Vytvoriť z povaly byt vyžaduje dokonalý návrh a precíznu realizáciu. Aby sa vám príjemne bývalo, musí byť zabezpečená optimálna klíma, tepelná pohoda i odhlučnenie priestorov. Dbajte, aby nad polovicou obytných plôch bola minimálna svetlá výška 2 300 mm. To však závisí od tvaru a konštrukcie strechy. Najvhodnejší tvar strechy pre podkrovie je sedlová strecha. Jej jednoduchý tvar s čelnými štítovými stenami a dovoľuje najefektívnejšie využiť priestor. Z hľadiska využitia je zaujímavá i pultová strecha či konštrukcia dvoch pultových striech so vzájomne posunutým hrebeňom. Výhodou pultovej strechy je šikmina len na jednej strane. Najmenej vhodná na realizáciu podkrovia je valbová strecha so štyrmi šikmými stenami, ktoré výrazne zmenšujú obytný priestor.

Sklon strechy
Ideálny sklon stien je 45 – 55°. Samozrejme, dispozíciu budúceho bytu podmieňuje výber konštrukcie. Tu je dôležitý rozpon (šírka a dĺžka plochy podkrovia). Nad menšie šírky pravidelných tvarov je najvýhodnejšia tzv. hambálková konštrukcia bez väzných trámov a stĺpikov, dovoľujúca vytvoriť voľný priestor. Väčšie rozpony vyžadujú konštrukciu tzv. stojatej stolice, ktorá obsahuje väznice a väzné trámy, stĺpiky, pásiky, stužujúce klieštiny. Vzdialenosť medzi jednotlivými krokvami má byť 800 – 1 200 mm. Pri ich umiestnení treba pamätať na polohu strešných okien. Ak je podkrovné bývanie výsledkom rekonštrukcie, okrem otázky kam so strešnými oknami, býva problémom i komín a potreba posúvania či prekladania krokiev.

Vhodné zateplenie
Aby sme v podkroví dosiahli príjemnú klímu, treba zvládnuť zabudovanie tepelnej izolácie a jej ochranu. Výpočty tepelných strát určia hrúbku a spôsob uloženia tepelnej izolácie, aby popri teple podkrovie aj odhlučnila. Odporúčaná a praxou overená je hrúbka izolácie 16 až 25 cm. Ak sú krokvy úzke a tenké, najjednoduchší spôsob vytvorenia miesta sú kolmo pridané latky. Vzniknutý priestor sa potom vyplní izoláciou. Vyplatí sa zvoliť čo najhrubšiu izoláciu.
Zaujímavým typom izolácie, ktorá má požadované vlastnosti a zároveň pohlcuje zvuk, je „fúkaná" celulózová izolácia. Ide o rozvláknený zberový papier upravený tak, aby bol nehorľavý, odolný voči plesniam a škodcom. Konečný výrobok je vláknitý a zmes aplikuje stroj nafúkaním do priestoru, ktorý treba zatepliť. Tento spôsob nie je limitovaný spojmi, uchytením, ani polohou zatepľovaného priestoru, ktorý sa zapĺňa izoláciou bez ohľadu na počasie a ročné obdobie, bez konštrukčných a stavebných zásahov. Výsledkom je strecha bez tepelných mostov.

Strešná krytina
Výber zateplenia určuje aj typ strešnej krytiny. Na zateplenie strechy s hladkou krytinou (plech, asfaltový šindeľ) je vhodná skladba prevetrávanej strechy, kde vzduchová medzera medzi tepelnou izoláciou a poistnou hydroizoláciou umožňuje dýchanie izolácie i dreva v streche. Zo spodnej časti strechy sa musí vzduch dostať až hore a pri hrebeni vetracími otvormi vychádza von. Medzera preto musí byť široká aspoň 20 mm.
V prípade profilovanej krytiny (strešné škridly) môže ísť o prevetrávanú i neprevetrávanú skladbu, keď izolácia vypĺňa celý priestor medzi krokvami. V tomto prípade však treba dokonale zvládnuť difúznu poistnú hydroizoláciu, ktorá je v priamom kontakte s izoláciou.
Klimatickú pohodu v podkroví zvyšujú aj výhrevné telesá. Platí zásada, že zdroj tepla má byť pri zdroji chladu. Teplý vzduch musí mať možnosť voľne sa šíriť okolo izolačného skla. Preto by výhrevné teleso malo byť priamo pod strešným oknom, aby bola medzi parapetom okna a stenou medzera na prúdenie vzduchu.

Osvetlenie – vikiere, či strešné okná?
Do podkrovia vstupuje cez strešné okno až o 40 % viac svetla ako cez vikier. Svetlosť ovplyvňuje aj svetlé či biele ostenie strešného okna a biele steny. Iné farby svetlo pohlcujú. Stavebné predpisy určujú, aká má byť rozloha okien podkrovia. Je stanovená ako istá pomerná plocha k ploche pôdorysu podkrovia. Všeobecne sa hovorí o 10 % pôdorysnej plochy. To však nie je konečný údaj, lebo rozhoduje aj subjektívny pocit majiteľa, ktorý berie do úvahy aj rozmiestnenie okien. Individualizmus sa prejavuje nielen pri výbere veľkosti okien, ale aj pri ich umiestnení v streche. Najpoužívanejším oknom je 78-ka, teda okno široké 78 cm – svetlá šírka krokiev musí byť o 6 cm väčšia (84 cm) medzi rámom okna a krokvou vznikne na oboch stranách 3 cm medzera, ktorú treba vyplniť tepelnou izoláciou.

Ochrana a tienenie
Najjednoduchší prvok ochrany pred ostrým slnkom i zrakmi votrelcov je obyčajná plisovaná roleta z pevnejšieho materiálu. Veľmi podobné sú rolovateľné závesy z rôznych materiálov i farieb, pričom dnes už ide o sofistikované materiály, z ktorých niektoré sa nešpinia, iné dokážu udržať teplo vo vnútorných priestoroch alebo ho odrážať, aby do vnútorného priestoru teplo nevnikalo. Špecialitou sú rolety s alumíniovými lamelami, ktoré okrem mechanického ovládania možno ovládať aj diaľkovo. Žalúzie sú praktické aj preto, že dokážu pomocou uhla natočenia lamiel regulovať teplo a svetlo podľa potreby. Zaujímavé sú aj rôzne markízy či striešky, umiestnené na vonkajších rámoch.

{gallery}galeria/86-jun-11{/gallery}

TEXT Barbara Turčíková
FOTO Velux, Sanitec, Martin Remiš