Foto: Alexandra Timpau
Architekt Petr Stolín nezaprel svoj rukopis a vytvoril unikátnu zenovú škôlku s netradičnou fasádou zo sklolaminátu.
Novostavba tejto škôlky aktuálne vzbudila medzinárodný záujem aj vďaka nominácii na prestížnu Mies van der Rohe Award, ktorú udeľuje Európska únia za súčasnú architektúru. Škôlka vyrástla v českých Vratislaviciach na mestskom pozemku v blízkosti novovznikajúcej štvrti. Tá vďaka množstvu zelene a zatiaľ nezastavaným častiam má skôr vidiecky charakter. Architekti Petr Stolín a Alena Mičeková mali k dispozícii pozemok s rozlohou viac ako 900 metrov štvorcových, no so severne orientovaným svahom. Navyše, na pozemku vytvára tieň vedľajšia budova strednej školy. Ďalšími obmedzeniami bolo trasovanie podzemnej infaštruktúry či priestory na parkovanie, to všetko ubralo z možností zastavateľnej plochy. Architekti sa s tým všetkým vysporiadali bez najmenších problémov.
Foto: Alexandra Timpau
Aby deti vnímali architektúru
Petr Stolín je známy svojím projektom ZEN houses a aj škôlka vo Vratislaviciach sa nesie v tomto duchu. „Chceme, aby sa deti učili a vnímali architektúru prostredníctvom rôznych špeciálnych konfigurácií, ktoré sme sa pokúsili implementovať do celej kompozície. Sú schopní postupne objavovať celú budovu a zorientovať sa hneď po vstupe do budovy,“ tvrdí architekt. Deťom dal možnosť počas dňa objavovať jednotlivé zákutia škôlky a slobodu pohybu po nej. Ich trieda nie je obyčajný obdĺžnikový priestor. Je to priestor, ktorý je vizuálne prepojený s exteriérom veľkými rovnobežnými oknami a s rôznymi poschodiami vďaka átriám.
Foto: Alexandra Timpau
Smerom k Slnku
Budovu tvoria dva úzke moduly (triedy pre deti) prepojené technickým traktom. Aktivity detí sú ovplyvnené charakterom budovy: v dolnej časti je lôžková časť, najtichšie miesto, na poschodí zasa herňa, na najvyššom poschodí učebňa. Z nej majú deti možnosť ísť von na terasu a bočnými „uličkami“ sa prechádzať poza transparentnú fasádu škôlky. V tomto usporiadaní cítiť zenovú filozofiu: aktivita detí stúpa smerom hore k Slnku.
Foto: Alexandra Timpau
Priestory sú presvetlené strešnými oknami, a nielen tie vrchné, ale vďaka otvorom medzi poschodiami aj tie spodné. Interiér je zároveň zaujímavý tým, že sa v ňom prelínajú miesta s rôznou výškou. Celá budova je tak vlastne jednou veľkou džungľou.
![]() |
![]() |
Foto: Alexandra Timpau
Samotná stavba je jednoduchá a na prv pohľad zaujme jej sklolaminátová fasáda a oceľová konštrukcia s pochôdznymi roštami. Fasáda vytvára dojem akéhosi ochranného plášťa, pod rúškom ktorého sa deti môžu nerušene hrať a objavovať vnútrajšok budovy aj jej okolie.